Rozladené GM firmy sa začali sťahovať z trhu EÚ

Americká spoločnosť Monsanto, ktorá ponúka svoje osivá, biotechnologické produkty či herbicídy aj na Slovensku v utorok (24.1.) oznámila, že vo Francúzsku neobnoví predaj geneticky modifikovanej kukurice MON810.

Už minulý týždeň (16.1.) pritom nemecký chemický gigant BASF, ktorý sa špecializuje na vývoj a kultiváciu GM plodín, zasadil genetickému inžinierstvu v Európe značnú ranu. Oznámil, že svoj výskum presúva z Európy a chce sa sústrediť na výrobu v USA a Ázii, ktoré sú GM plodinám viac naklonené.

„Rozhodnutie BASF nie je dobré pre Európu, pretože si myslím, že je to reakcia typicky európskej firmy na dusivé politické a regulačné prostredie,“ uviedol Carel du Marchie Sarvaas, riaditeľ asociácie EuropaBio, ktorá v Bruseli zastupuje poľnohospodárske biotechnologické spoločnosti. „Výskum, pracovné miesta a peniaze pôjdu tam, kde ich vítajú. V tomto prípade to bude niekde inde. To je zlý deň pre Európu.“

Monsanto oznámil, že predaj GM kukurice vo Francúzsku neobnoví, aj napriek tomu, že francúzsky súd v novembri 2011 zrušil predchádzajúci zákaz predaja MON810 v krajine. Ako dôvod uviedol nepriaznivé podmienky pre predaj v roku 2012 aj po ňom.

Francúzske ministerstvo začiatkom januára oznámila, že aj napriek súdnemu rozhodnutiu, v ktorom sa uvádzal nedostatok dôkazov o tom, že výrobok predstavuje významné riziko pre zdravie a životné prostredie, plánuje znovu zaviesť moratórium ešte pred začatím jarného osievania. Firma sa tak rozhodla pokračovať len v predaji osív bez geneticky upravenej zložky.

Nedostatok akceptácie

Rozhodnutie BASF presunúť vedecké ústredie z nemeckého Limburgerhofu do Severnej Karolíne bolo jasným priznaním toho, že GM plodiny sú v Európskej únii nepopulárne.

„Sme presvedčení, že rastlinná biotechnológia je kľúčovou technológiou pre 21. storočie,“ uviedol v minulotýždňovom stanovisku člen predstavenstva BASF Stefan Marcinowski. Avšak pre túto technológiu je nedostatok akceptácie v mnohých častiach Európy – od majority spotrebiteľov, farmárov a politikov.“

Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer i ďalších agentúr panuje v EÚ veľká nedôvera voči GM plodinám.

Na rozdiel od USA, ktoré vypestujú 55 % GMO, teda plodín, u ktorých sa DNAA zmenilo pomocou génových technológií, predstavuje Európa len 1 % produkcie. Navyše jednotlivé členské štáty pristupujú ku genetickému inžinierstvu v poľnohospodárstve odlišne.

GM v Únii a na Slovensku

Pestovanie geneticky modifikovaných rastlín upravuje na Slovensku zákon 184/2006 Z.z. a súvisiace vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva.

Na základe smernice EÚ sú výrobcovia i predajcovia povinní označovať výrobky, ktoré obsahujú viac než 0,9% GMO. Väčšinou to uvádzajú v zložení výrobkov. Geneticky upravenú kukuricu, sóju či repku obsahujú napríklad niektoré kuchynské oleje. To isté platí aj pri krmivách pre zvieratá. Ako uvádza Greenpeace Slovensko, nedostatkom uvedenej legislatívy je, že živočíšne produkty, ktoré sú získané zo zvierat kŕmených GM krmivom – mlieko, mäso alebo vajcia, už označené byť nemusia.

V novembri 2011 vyzvala skupina Zelených europoslancov Európsku komisiu, aby prehodnotili obchodné styky s krajinami Latinskej Ameriky, pretože veľká rastlinných proteínov, ktoré sa dovážajú v krmive do Európy, sú produkované GM metódou. 

Opozícia voči GM plodinám v EP ale vôbec nie je tak silná a jednotná. Poslanci v júlovom hlasovaní podporil právo členských krajín rozhodnúť o povolení, obmedzení, či zákaze osievania pôdy geneticky modifikovanými organizmami (GMO) a  vypracoval detailný zoznam podmienok, na základe ktorých k zákazu môže dôjsť.

Podľa Adriana Bebba z organizácie Priatelia Zeme Európa bolo rozhodnutie BASF len „ďalším klincom do rakvy pestovania geneticky modifikovaných potravín v Európe. Nikto ich nechce jesť a len niekoľko farmárov ich chce pestovať.“ Dodal, že takýto vývoj napomôže „posunúť Európu k zelenému a viac verejne prijateľnému farmárstvu.“