Uplynutie minimálnej trvanlivosti neznamená koniec kvality a bezpečnosti

(zdroj: Slovenská aliancia moderného obchode)

Jedným z nástrojov, ako predchádzať tvorbe potravinového odpadu, je umožniť darovanie alebo predaj tovaru, ktorému vypršala doba minimálnej trvanlivosti (DMT).

Slovensko je jednou z dvoch krajín EÚ, kde nie je povolená ani jedna z uvedených možností. Ukazuje sa ale, že spotrebitelia naďalej nedokážu odlíšiť rýchlo sa kaziace potraviny, ktoré sa označujú dátumom spotreby, a trvanlivé potraviny, u ktorých stačí uviesť DMT.

Plytvanie bezpečnými potravinami dalo podnet na test, ktorého výsledky dnes prezentovali predseda Asociácie spotrebiteľov Slovenska (ASS) Miloš Lauko a predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Katarína Fašiangová.

Bez zmien

Asociácia vybrala trvanlivé výrobky, akými sú fazuľa, tarhoňa, rezance, paradajky v konzerve či koláče v prášku. Test kvality potravín následne vykonal Štátny veterinárny a potravinový ústav, kde ich preskúmali v posledný deň DMT a o tri mesiace neskôr.

„Výsledok testu je, že v deň končiacej sa minimálnej trvanlivosti prešli všetky výrobky testami na známku veľmi dobre. Po troch mesiacoch, keď test zopakovali, výsledky boli presne také isté,“ informoval Miloš Lauko.

Lauko spresnil, že sa na výrobkoch skúmal jednak obsah baktérií a plesní, ale aj chuťové vlastnosti. Nedôvera v pozáručné výrobky sa na Slovensku prejavuje v prísnej legislatíve, ktorá ich neumožňuje ani len darovať a výrobky klasifikuje ako biologický odpad.

Plytvanie s potravinami má podľa Kataríny Fašiangovej tiež environmentálny a sociálny kontext. Iba Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco, musela v roku 2015 zlikvidovať 15 tisíc ton potravín. O rok predtým zneškodnili potraviny za 5 miliónov eur.

Dialóg s ministerstvom prerušili voľby

Fašiangová dnes vyhlásila, že SAMO apeluje na prehodnotenie definície potravín s dátumom minimálnej trvanlivosti. Z legislatívneho hodnotenia by mal vypadnúť predpoklad, že sú životu nebezpečné.

Zástupkyňa obchodných reťazcov ďalej zdôraznila potrebu rozšíriť počet subjektov, ktorým môžu obchodníci darovať potraviny ešte pred uplynutím DMT. V súčasnosti je táto možnosť limitovaná iba na Potravinovú banku Slovenska.

Téma sa dotýka viacerých zákonov, ktoré by bolo potrebné zmeniť. S Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prebiehala debata, ktorá by mala pokračovať aj s novým vedením ministerstva.

O prípadnom predaji pozáručných potravín sa nehovorilo. Iniciatíva tak sleduje charitatívne ciele. V susednej Českej republike sa ale podobný tovar po záručnej lehote môže dostať do špecializovaných obchodov.

„Myslím si, že spotrebitelia by privítali, ak by boli takéto obchody aj na Slovensku. […] Keby mali možnosť nájsť v jednom obchode všetky tieto zlacnené výrobky, tak by boli radi,“ uviedol pre EurActiv.sk predseda ASS Lauko. Isté riziko pri predaji potravín je podľa neho vždy, bez ohľadu na dátum minimálnej trvanlivosti.

Morálny aspekt predaja potravín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, ktorý sa v podobe segregácie spoločnosti spomínal v niektorých západoeurópskych krajinách, nevníma: „Poznám niekoľkých bohatých ľudí, ktorí šetria viac ako chudobní, takže si nemyslím, že je to tak.“