Vlk, farmári, poľovníci a ochrana prírody

Vlk dravý (Canis lupus) kedysi obýval rozsiahle lesnaté oblasti severnej pologule – od Kanady, cez Rusko, po západ Európy, od Švédska po Saudskú Arábiu. V 90. rokoch minulého storočia mu však hrozilo vyhynutie. Príčinou bola strata prirodzeného habitatu, aj cielené zabíjanie.

V roku 1992 zaradila európska Smernica o habitatoch vlka medzi druhy, ktoré potrebujú prísnu ochranu. Zákaz lovu – okrem prípadov napadnutia, a prísneho systému kvót – pomohol zabrániť vyhynutiu vlka v Európe.

Od roku 2008 eviduje Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) populáciu vlka sivého ako stabilnú na globálnej úrovni. IUCN vydá v marci budúceho roku hodnotenie, ktoré by malo ukázať aj nárast populácie v Európe.

V niektorých oblastiach (Škandinávia, Alpy medzi Talianskom a Francúzskom, lesy medzi Poľskom a Nemeckom) je jeho populácia stále zraniteľná, hovorí biológ z rímskej Sapienza University, a expert na vlkov, Luigi Boitani.

Napriek tomu však ich celkové počty nie sú v rozhodovaní dôležité, upozorňuje Boitani. „Dôležité sú konflikty s človekom a spôsobené škody. Dôležitá je hoc i jediná ovca, ktorú môže farmár stratiť. Je to vec politiky.“

Vlčia politika

Taliansko v stredu (6. december) odmietlo národný plán riadenia populácie vlkov, ktorý obsahoval preventívne opatrenia, ako zvýšenie počtu pastierskych psov, elektrické ohrady, či nočné košiare pre ovce.

Návrh, ktorý obsahoval aj kontroverznú požiadavku alpských regiónov na päťpercentný odstrel vlkov v Taliansku, bol najprv suspendovaný na dva roky, neskôr zamietnutý.

V krajine žije odhadom 2 000 vlkov, a vláda vydá každý rok na kompenzácie škôd 1,5 milióna eur.

Francúzsko, kde 360 vlkov zabilo podľa odhadov národnej organizácie pre ochranu životného prostredia asi 10 000 oviec, platilo minulý rok kompenzácie 3,2 milióna eur. Krajina pritom povoľuje regulovaný odstrel dravcov.

Francúzsky plán, pripravovaný spoločne ministerstvom poľnohospodárstva a životného prostredia, určil na rok 2018 na odstrel 40 vlkov. Vláda tiež farmárom zaplatí 80 percent výdavkov na preventívne opatrenia: pastierske psy, ohrady, či zvýšenie počtu pastierov.

Podľa farmárov to však nestačí: „Nemôžeme akceptovať, že kompenzácie sú naviazané na tieto opatrenia, pretože ich nemôžete použiť všade. Znamená to, že sa vlkovi vzdáme, a opustíme chov zvierat napríklad v horských oblastiach, kde je jedinou možnou aktivitou“, tvrdí Christine Valentin, ktorá má vo francúzskej poľnohospodárskej komore na starosti otázku vlkov.

Francúzsky farmári požadujú právo strieľať vlkov. Nie len v prípade obrany pred napadnutím, aj celé svorky.

„Je to chránený druh, musíte ich mať určitý počet, no nemusia byť všade“, tvrdí Valentin.

 

Streľba do vlastnej nohy

Preventívny odstrel vlkov je však kontraproduktívny. Americká štúdia z roku 2014 ukazuje, že strieľanie vlkov zvyšuje riziko budúcich útokov na stáda.

Podľa autorov sú príčinou zmeny v štruktúre svorky: svorky sú vedené alfa samcom a samicou. Zabitie ktoréhokoľvek z nich vedie k rozdeleniu svorky na samostatné páry, čo čoskoro spôsobí väčší nárast populácie.

Veľkosť svorky a predátorské správanie vlka (zdroj: FERGUS)

packs-800x339

Veľkosť svorky a predátorstvo vlka. Zdroj: FERGUS

Podľa Eugène Reinbergera z ochranárskej mimovládnej organizácie FERGUS sa niečo podobné deje vo Francúzsku: ako rastie počet odstrelov, zmenšuje sa veľkosť svoriek, no zosilňuje predátorstvo.

V reakcii na tieto poznatky hovorkyňa Komisie povedala: „Je dôležité pripomenúť, že konflikty spojené s ochranou vlka v európskej krajine, ktorej dominuje človek, nemožno riešiť len, ani najmä preventívnym odstrelom.“

Odstrel je však, podľa Komisie, jednou z možností, „pokiaľ nejde proti ochrane tohto druhu, a ak neexistujú iné možnosti ochrany človeka, či hospodárskych zvierat“.

Nespravodlivé obvinenia

Pred požiadavkami farmárov a poľovníkov sa snažia vlkov chrániť environmentálne organizácie.

Európske združenie pre ochranu vlka spája organizácie zo Španielska, Francúzska, Portugalska a Belgicka. V pondelok (4. decembra) sa pokúšali v Bruseli presvedčiť Európsku komisiu, že je potrebné zaistiť vysokú ochranu tohto predátora – nespravodlivo obviňovaného, a zabíjaného.

 

Napríklad vo Veľkej Británii bol vlk vyhubený. Napriek tomu nie sú ovce bezpečné – 20 000 sa ich každý rok stane korisťou psov. Podľa ochranárov sa to môže diať aj v iných krajinách, vina je však hodená na vlka.

V Španielsku, kde je odstrel vlka povolený v prípade opakovaných útokov, odhalila environmentálna polícia v roku 2016 rozsiahly podvod. Majitelia stád si, v spolupráci s lesníkmi, uplatnili kompenzácie za fiktívne útoky vlkov v hodnote 200 000 eur.

„Ak sú počty útokov vymyslené, sú povolené zabitia vlkov, ktoré sa nemajú diať“, hovorí Juan Luis García, zodpovedný za policajnú operáciu.

„V tomto prípade nebol vlk vinný. Nie je ani úplne nevinný, no možno nie sú štatistiky v Španielsko, ako aj inde v Európe, úplne jasné.“

Slovensko: poľovníci vs. VLK

Téma ochrany vlkov rezonuje aj na Slovensku. Od roku 1995 bol vlk vyhlásený zákonom za celoročne chránené druh. Napriek tomu jeho stavy klesali a v rokoch 1995-1999 bolo človekom zabitých viac ako dvesto zvierat. Na prelome tisícročí dosiahla populácia kriticky nízke hranice.

V roku 2002 nahlásili poľovníci 924 vlkov. Podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK ich však bolo len 130-150. Odstrel však pokračoval aj v ďalších rokoch.

V roku 2013 sa Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK podaril zásadný prielom: Európska komisia začala proti Slovensku konanie pre porušenie európskej legislatívy v oblasti ochrany populácie vlka sivého. Počet povolených odstrelov sa znížil, sprísnili sa aj podmienky.

Odstrel vlka dravého na Slovensku (Zdroj: Lesoochranárske zoskupenie VLK)

50rokovstrielania_VLK

Odstrel vlka dravého na Slovensku. Zdroj: Lesoochranárske zoskupenie VLK

VLK však stále upozorňuje na nedostatky. Odstrely sú povolené aj na územiach európskeho významu, a v sezóne 2016/2017 bol možný aj odstrel na hromadných poľovačkách.

VLK upozorňuje na kontraproduktívnosť veľkých odstrelov. Vlci totiž lovia predovšetkým slabé, choré, či staré jedince, čím pomáhajú udržiavať zdravie populácie lovnej zvery. Okrem toho, vlk sa v našom regióne živý najmä jeleňmi a diviakmi, pre diviaka je jediným prirodzeným predátorom.

Diviaky prispievajú šíreniu moru ošípaných, ktorý spôsobuje veľké škody na hospodársky chovanom bravčovom dobytku. V oblastiach, kde žije vlk, je však toto riziko štatisticky výrazne nižšie.

Na sezónu 2017/2018 určilo ministerstvo pôdohospodárstva kvótu lovu 76 jedincov. Najviac – 25 jedincov – môže byť odstrelených v prešovskom regióne. V tejto sezóne je povolený len individuálny lov.

Pozadie

Animal Planet: Návrat európskeho vlka (EN)