Vysoká spotreba hnojív ohrozuje slovenskú pôdu

Dig garden [Pexels.com]

Oproti iným krajinám Európskej únie obsahuje pôda na Slovensku málo živín. To vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív a následne kontaminácii pôdy.

Spotreba hnojív na Slovensku rastie rýchlejšie ako v ostatných krajinách V4 alebo EÚ, konštatuje Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR (IEP)

Ten okrem iného navrhuje prísnejšiu kontrolu chemických látok v poľnohospodárstve.

Dusičnanmi pochádzajúcimi z intenzívneho poľnohospodárstva je ohrozená približne tretina územia Slovenska. Najohrozenejšie je pritom územie západného Slovenska, kde je dlhodobo rastúci trend nadbytočného dusíka, konštatoval IEP v návrhu Envirostratégie 2030.

Prvý návrh stratégie vznikol na základe podnetov 160 odborníkov a takmer 800 námetov verejnosti. Envirostratégia 2030 rieši okrem pôdy aj iné environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vodné hospodárstvo, lesy či zmenu klímy a navrhuje  systémové riešenia.

Dusičnany v pôde

IEP zhrňuje, že oproti roku 1990 sa situácia so spotrebou umelých hnojív zlepšila o viac ako polovicu. Súvisí to s celkovým trendom, kedy v dôsledku ekonomickej krízy v 90. rokoch spotreba umelých hnojív vo východnej Európe významne klesla. Dusík unikajúci z pôdy má aj napriek tomu nepriaznivý vplyv na životné prostredie a je významným faktorom znečistenia aj dnes. Spotreba priemyselných hnojív má opäť mierne rastúci trend. Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu za obdobie 2006 – 2015.

Za znečistenie pôdy môže pritom okrem intenzívneho poľnohospodárstva aj priemyselná činnosť. Autori stratégie spomínajú obe príčiny. „Kontaminovaná pôda sa vyskytuje prevažne v oblastiach s priemyselnou činnosťou a v horských a podhorských oblastiach.“ K znečisteniu priemyslom ale v poslednej dobe nastúpil aj „trend zhoršovania fyzikálnych vlastností pôd, najmä na intenzívne obhospodarovaných pôdach“.

Dochádza k nárastu zastúpenia kyslých pôd. Následne k zhoršovaniu ich fyzikálnych vlastností. Problémom je aj slabá absorpčná schopnosť pôdy. To všetko znižuje poľnohospodársku produkciu a zvyšuje riziko nedostatku vody a sucha, ale aj povodní a vodnej erózie.

 

Európska únia povolila glyfosát na ďalších 5 rokov

Členské krajiny rozhodli o licencii pre glyfosát. Najpoužívanejším herbicídom s obsahom tejto látky tak umožnili zostať na európskom trhu ďalších 5 rokov.

Envirostratégia navrhuje plán protiopatrení

Okrem analýzy súčasného stavu, navrhuje Envirostratégia aj niekoľko opatrení na riešenie situácie do budúcna:

Monitoring a kontrola: IEP navrhuje výskyt znečisťujúcich látok celoplošne monitorovať a vyhodnocovať. Odporúča tiež zavedenie prísnejšej kontroly predaja a používania chemických látok v poľnohospodárstve.

Zavedenie ekologických postupov: Ekologická poľnohospodárska výroba bez použitia syntetických pesticídov a hnojív by sa mala do roku 2030 rozšíriť na minimálne 13,5 percenta poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti zaberá 9,5 percenta. IEP preto žiada, aby sa na intenzívnych poľnohospodárskych plochách striedali plodiny a presadila biologická rôznorodosť. To zabráni strate živín v pôde a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.

Ekologické poľnohospodárstvo bude vedieť nakŕmiť ľudstvo, tvrdí štúdia

Prechod na ekologické poľnohospodárstvo by podľa odborníkov uživil rastúcu populáciu za dvoch podmienok. Prvou je obmedziť plytvanie potravinami a druhou znížiť spotrebu mäsa.

Ochrana opeľovačov a biotopov: Zároveň je nutné zvýšiť ochranu opeľovačov a biotopov vhodných pre rast ich populácie. Envirostratégia odhaduje, že až „75 percent plodín ako aj 90 percent kvitnúcich rastlín závisí od opeľovačov. V súčasnosti sú však vážne ohrozené najmä používaním pesticídov a pestovaním monokultúr, ale aj vplyvom zmeny klímy.“

Včely si zaslúžia svoj svetový deň, zhodli sa lídri

Organizácia spojených národov (OSN) vyhlásila 20 máj ako svetový deň včiel. Návrh z dielne Slovinska podporili všetky členské krajiny Európskej únie. Cieľom je zvýšiť povedomie o dôležitosti hmyzu v ekosystéme a upozorniť na ich hromadné úhyny.

Obnova krajinných prvkov: Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde, na ktorú sa vrátia dreviny a trávnaté porasty. Pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky slúžia jednak ako koridory, vetrolamy, protierózne opatrenia a zároveň ako miesta výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.

Doriešenie bielych plôch: Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu takzvaných bielych plôch, čo je poľnohospodárska pôda, ktorá už neslúži pôvodnému účelu a zároveň spĺňa kritériá lesa. Právna úprava s takýmito územiami nepočíta. Biele plochy bude potrebné uviesť do stavu v súlade s katastrom a nastaviť v nich také obhospodarovanie, ktoré sú pre danú plochu najvhodnejšie. Do budúcna sa vytvoria preventívne nástroje na zabránenie vzniku takýchto plôch.