Zvyšovanie emisií znamená aj milióny hladujúcich

(zdroj: Nicholas A. Tonelli/Flickr)

Ďalšie otepľovanie planéty bude mať na južnej pologuli za následok úbytok potravín. V nasledujúcich dekádach by to mohlo znamenať ďalšie konflikty a masové sťahovanie ľudí, odznelo počas minulého týždňa na klimatickej konferencii OSN v Paríži.

Je málo známym faktom, že potravinová situácia sa vo svete v poslednom období zlepšuje. Kým dnes na svete trpí podvýživou 805 miliónov ľudí, čo je asi 11 % populácie, v rokoch 1990-92 to bola miliarda a 19 % populácie. So zmenou klímy by sa tento pozitívny trend dramaticky obrátil.

Niektoré rozdiely sa dajú pozorovať už dnes. V Indii, ktorá je tradičnou poľnohospodárskou krajinou, sa v marci tohto roku v niektorých regiónoch zvýšil úhrn zrážok o 500-1000 %. „S každým zvýšením teploty vzduchu o 1 stupeň Celzia zaznamenávame pokles pšeničných výnosov o 20 %,“ upozorňuje Hilal Elverová z Organizácie spojených národov. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zároveň uvádza, že na pokrytie rastu populácie sa len do roku 2050 bude musieť zvýšiť produkcia potravín o 70 %.

Prvou obeťou bude Afrika

Americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA) minulú stredu zverejnilo štatistiky, podľa ktorých by zvýšenie častíc CO₂ vo vzduchu zo súčasných 400 ppm na 850 ppm spôsobilo podvýživu ďalším 175 miliónov ľudí. Ak by CO₂ rástlo iba na hodnotu 550 častíc na milión, stále by to znamenalo o 60 miliónov podvyživených viac.

Najviac zasiahnutým regiónom by bola subsaharská Afrika, nasledovaná Áziou a Latinskou Amerikou. Vyplýva to, okrem iného, z interaktívnej mapy prepojenia skleníkových plynov a potravinovej bezpečnosti, ktorú minulý týždeň vydal Svetový potravinový program (WFP).

Hilal Elverová vysvetľuje, že okrem ohrozenia zdravia môže mať nedostatok jedla aj „katastrofické“ geopolitické následky: „Medzi dovozom poľnohospodárskych produktov a potenciálov na konflikt je veľká korelácia. Krajiny, ktoré čelia globálnemu otepľovaniu a musia dovážať, sú omnoho viac vystavené cenový výkyvom.“

Podľa francúzskeho Národného inštitútu pre poľnohospodársky výskum (INRA) sú najmenej potravinovo sebestačnými krajinami arabské štáty.