Riaditeľka potravinárov: Podnikateľské prostredie nie je slovenskému potravinárstvu naklonené

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračné foto [TASR / Michal Svítok]

Slovensko je s hrubou potravinárskou produkciou v objeme 3,8 mld. eur na chvoste krajín Európskej únie, píše nová šéfka Potravinárskej komory Slovenska JANA VENHARTOVÁ.

Jana Venhartová je od začiatku roku 2018 riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska. V potravinárskom priemysle pracovala viac ako 20 rokov. V orgánoch komory pôsobila už dlhšie, posledné dva roky ako predsedníčka legislatívneho výboru.

Slabé stránky potravinárstva

Potravinársky priemysel na Slovensku sa nachádza v ťažkom období. Ilustruje to aj Koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014-2020, ktorú vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ktorá definuje slabé stránky potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Medzi ne radí nedostatočný objem finančných zdrojov pre modernizáciu spracovateľských kapacít, nedostatočné výdavky na výskum a vývoj a ich nedostatočnú prepojenosť na potravinársky priemysel, nízke využitie existujúcich výrobných kapacít, klesajúci podiel potravinárskeho priemyslu na HDP, vysokú závislosť potravinárskeho sektora na obchodných reťazcoch, či nízku konkurencieschopnosť slovenských výrobkov na domácom a zahraničnom trhu. Máme rok 2018 a musíme skonštatovať, že v ničom z vyššie uvedených slabých stránok nenastal posun k lepšiemu.

Navyše, ako celkové ohrozenie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu vnímame aj politické opatrenia – neoptimálnu daň z príjmov, rastúce poplatky a odvody štátu a zmeny platných zákonov a noriem, ktoré zvyšujú administratívnu záťaž a nákladovosť odvetvia, čím znevýhodňujú slovenský potravinársky priemysel v konkurenčnom boji so zahraničnými výrobcami.

Máme na viac, ale potrebujeme väčšiu politickú podporu

Potravinárska komora Slovenska zdôrazňuje významné postavenie potravinárskeho sektora ako najväčšieho odvetvia v rámci spracovateľského priemyslu Európskej únie.  Z hľadiska obratu dosahuje potravinársky priemysel v EÚ cca. 970 mld. eur, čo znamená 16,5-percentný podiel na priemyselnej produkcii. Podiel 14,3 percent na zamestnanosti ho zároveň robí najvýznamnejším zamestnávateľom nielen v rámci priemyslu EÚ, ale aj vo viac ako polovici členských štátov EÚ.

Slovensko je, s hrubou potravinárskou produkciou v objeme 3,8 mld. eur, na chvoste krajín Európskej únie. Celý rozsah zaostávania potravinárskeho sektora na Slovensku je možné vidieť z porovnania s veľkostne podobnými štátmi. Mimoriadne výkonný potravinársky sektor Írska vyprodukuje 8-krát viac nominálnej hrubej produkcie, dánsky 5-krát viac. Tieto čísla sú signálom, že slovenské politické prostredie nie je slovenskému potravinárstvu príliš naklonené.

Priority a výzvy na rok 2018

Najväčšími výzvami slovenského potravinárskeho priemyslu v roku 2018 bude zabezpečenie investícií na obnovu výrobných technológii, na inováciu výrobkov a do moderných obalov, zvyšovanie podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov, aj prostredníctvom férových dodávateľsko-odberateľských vzťahov, či odbúravanie administratívnej záťaže a zvyšovanie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu. Veríme, že sa nám podarí presvedčiť najvyšších štátnych predstaviteľov o dôležitosti diverzifikácie priemyselnej výroby.

Potravinársky priemysel má potenciál priniesť zamestnanosť aj do tých slovenských regiónov, ktoré majú najvyššiu mieru nezamestnanosti. Potraviny sa týkajú každého jedného občana Slovenskej republiky a preto by malo byť prvoradou prioritou každej vlády, aby pre občanov zabezpečila kvalitné potraviny z domácej produkcie, vyrobené zo surovín dopestovaných na Slovensku.