Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Podpredseda vlády SR, pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. [TASR - Martin Baumann]

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Na rokovanie vlády smeruje  predbežná pozícia Slovenska k tomu, ako by mala vyzerať politika súdržnosti Európskej únie (kohézna politika) po roku 2020.

Politika, ktorej hlavným cieľom je zmenšovanie regionálnych rozdielov umožňuje členským krajinám, vrátane Slovenska, čerpať vysoké zdroje zo spoločného európskeho rozpočtu v podobe tzv. eurofondov (presnejší názov: Európske štrukturálne a investičné fondy, skratka EŠIF).

Eurofondy stále potrebujeme

Základným slovenským východiskom je, že zdroje na podporu socioekonomickej súdržnosti v EÚ by mali mať silnú pozíciu aj novom rozpočte EÚ. Ten sa bude prijímať na obdobie po roku 2020, pravdepodobne opäť na 7 rokov.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho vo svojom materiáli s odvolaním sa na externé analýzy argumentuje, že európske fondy mali na Slovensko výrazne pozitívny vplyv.

V uplynulom období pomohli Slovensku citeľne zmierniť dopady nedávnej hospodárskej a finančnej krízy. Podľa externých odhadov zodpovedajú európske fondy za  štvrtinu z priblíženia slovenskej ekonomiky k priemeru EÚ (nárast HDP na obyvateľa medzi rokmi 2003 a 2017)  a významne stoja aj za zvyšovaním miery zamestnanosti.

Napriek tomu sú regionálne rozdiely stále slovenskou realitou, vláda preto tvrdí, že kohézna politika by sa nemala okresať v prospech nových rozpočtových položiek alebo riešení krízových situácií.

 

Vladimír Šucha: Nevidno, že by eurofondy Slovensko posúvali

Za 13 rokov dostalo Slovensko na vedu päť miliárd eur, na kvantitatívnych ukazovateľoch sa to však neodrazilo, upozorňuje VLADIMÍR ŠUCHA.

Čo sa dá robiť lepšie

Dokument na základe doterajších skúseností s eurofondami navrhuje viacero podstatných zmien a vylepšení. Prichádza s nimi pomerne včas, keďže konkrétne návrhy z Európskej komisie sa očakávajú až v priebehu tohto roku, po tom, čo najprv predloží návrh celkového rozpočtu EÚ.

Viacero slovenských podnetov smeruje k riadeniu eurofondov celkovému rozdeleniu úloh. Na jednej strane chce, aby sa viac prihliadalo na špecifiká a problémy, ktoré daná krajina potrebuje riešiť. Na strane druhej si ale hovorí, že Európska komisia by „tam, kde je to vhodné“ mohla posilnila svoju angažovanosť v tom, ako členské krajiny túto politiku špecificky uplatňujú.

„Je potrebné zvýšiť dôveru medzi Európskou komisiou a členskými štátmi,“ píše sa v dokumente.

Každý región má iný potenciál

Kohézna politika by mala podľa Slovenska sledovať menší počet priorít. Spôsob, ako dosiahnuť spoločné ciele by mal byť na uvážení jednotlivých krajín štátoch, nemal by sa teda riešiť cez legislatívu.

Potrebu prihliadať na špecifiká ilustruje na príklade tzv. „Stratégií inteligentnej špecializácie“. Ide o strategické dokumenty, ktoré museli jednotlivé regióny vypracovať, aby na ich základe mohli čerpať európske fondy.

Slovensko ale hovorí, že v menej rozvinutých a menej inovatívnych regiónoch pôsobí toto skôr ako obmedzenie. Regióny by mali mať viac možností zohľadňovať svoj vlastný rozvojový potenciál.

„Územie, ktoré nemá dostatočné zázemie na vybudovanie infraštruktúry pre transfer nových poznatkov v oblasti inovačných technológií, by sa malo viac orientovať na podporu inovácií v službách. Alebo, územie s vysokým podielom chráneného územia v rámci Natura 2000 by sa malo viac orientovať na tovary a služby spojené s ekonomikou zeleného rastu alebo na súvisiacu výskumnú činnosť, atď.“

HDP nemeria rozvoj

Slovensko by rado riešilo aj merania, ktoré majú vplyv na oprávnenosť a nastavenie európskej finančnej podpory ako aj na vyhodnocovanie pokroku. Hoci uznáva, že ukazovateľ HDP asi ostane kľúčový, treba si všímať aj jeho skreslenia, ku ktorým štatisticky dochádza (napríklad kvôli migrácii za prácou, kvôli miestnej registrácii spoločností z celoštátnou pôsobivosťou a podobe). Merať podľa materiálu potrebujeme aj stupeň rozvoja v sociálnej alebo environmentálnej oblasti, na čo HDP nestačí.

Slovensko by si aj do budúcna želalo zachovanie maximálnej úrovne spolufinancovania projektov z národného rozpočtu. Európska komisia túto otázku otvorila vo svojom dokumente, ktorý sa zamýšľa nad budúcnosťou európskeho rozpočtu.

Vyššia miera spolufinancovania by mohla podľa nej priniesť silnejší pocit spoluzodpovednosti národných vlád za to, na čo prostriedky využijú.

Motivovanie k reformám

Vláda sa venuje aj téme prepojenia eurofondov so spoločnou správou hospodárskych politík EÚ. Tie sú koordinované cez tzv. Európsky semester. Z európskej úrovne sú štáty cez špecifické odporúčania nabádané k štrukturálnym reformám.

Tri odporúčania z Komisie pre Slovensko

Európska komisia Slovensku radí sústrediť sa na financovanie zdravotníctva, aktívne politiky trhu práce pre ťažko zamestnateľných, podnikateľské prostredie či korupciu.

Slovensko uznáva, že prepojenie kohéznej politiky a Európskeho semestra prináša pozitívny efekt a viedlo k naštartovaniu niektorých reforiem. Vidí aj priestor na ďalšie prepojenia.

Zároveň ale hovorí, že „ako samostatná politika EÚ a s cieľmi založenými na Zmluve sa politika súdržnosti nemôže stať rukojemníkom žiadnej podmienenosti, ktorá nie je priamo relevantná, prepojená a v súlade s cieľmi tejto politiky“.

Právny štát? Utečenci?

Keďže reformy nie sú krátkodobý proces, mali by byť špecifické odporúčania (ktoré sa dnes vydávajú každý rok) zosúladené s harmonogramom plánovania politiky súdržnosti s lepším systémom monitorovania pokru, uvádza vládny dokument.

V politickej debate v EÚ sa z úst viacerých národných politikov objavuje požiadavka naviazať finančnú podporu v podobe eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu  (čo je dnes aktuálne napríklad v Poľsku) alebo na dodržiavanie iných záväzkov, napríklad v rámci zvládania migračnej krízy (aktívne žaloby proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku).

Slovenský dokument sa tomuto špecificky nevenuje, hoci zo znenia vyššie citovanej vety je viac menej zrejmé, že vláda odmieta aj takéto prepojenia.

Siahnuť Poľsku na eurofondy? Je to možné a EÚ by to mala spraviť

Analytik tvrdí, že jediné, čo má potenciál zastaviť PiS je siahnuť Poľsku na európske peniaze. Zároveň vysvetľuje, ako je to právne možné.

4050 strán je veľa

Text prináša aj viacero odporúčaní k zjednodušovaniu celej politiky.

Hovorí, že je potrebné zlepšiť kvalitu a prehľadnosť strategických dokumentov na úrovni EÚ aj na národnej. „Programové dokumenty by mali byť stručné, bez opisov,“

Skrátiť by sa mal rozsah priebežných správ, ktoré krajiny zasielajú Európskej komisii. Ďalej by sa mali lepšie zadefinovať ukazovatele a čiastkové ciele, ktorými sa sleduje, či investície dosahujú želané výsledky.

Slovensko apeluje aj na radikálne okresanie legislatívy, ktorá spravuje fondy na európskej úrovni. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím (2007-2013) sa mal počet strán súvisiacej legislatívy zdvojnásobiť, a to na 4050 strán.

Európske štrukturálne a investičné fondy malo riadiť jedno základné nariadenie. Špecifické otázky by sa mali riešiť na linke Európska komisia a konkrétny členský štáty.

Zlúčenie nástrojov

Administratívne jednoduchším by sa malo stať aj kombinovanie rôznych fondov pri projektoch.

Slovensko si vie predstaviť aj zrušenie, resp. zlúčenie jednotlivých nástrojov, ktoré majú dnes rovnaký záber napr. podporu malých a stredných podnikov, ktoré sa dnes podporujú z programov COSME, Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície aj tradičných eurofondov.