Audit: Energetické investície z kohéznej politiky neboli rozumné

Európsky dvor audítorov (ECA) v osobitnej správe posudzoval, či investície do energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti boli nákladovo efektívne. Audit sa vykonával v Českej republike, Taliansku a Litve – v krajinách, ktoré z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja dostali najväčšie príspevky na opatrenia zvýšenia energetickej účinnosti v programovacom období 2007 – 2013 a do roku 2009 pridelili na projekty aj najvyššie sumy.

Európska únia prostredníctvom svojich fondov politiky súdržnosti poskytla od roku 2000 takmer 5 miliárd eur na spolufinancovanie opatrení energetickej účinnosti v členských štátoch.

V období rokov 2000-2013 (resp. od vstupu do Únie v r. 2004) sa na energetickú efektívnosť v Českej republike alokovalo viac ako 951 miliónov eur (17,7 % celkovej alokácie fondov), v Taliansku viac ako 873 miliónov eur (16,2 % celkovej alokácie fondov) a v Litve viac ako 492 miliónov eur (7,5 %). Slovensko na tieto opatrenia z politiky súdržnosti alokovalo sumu takmer 80 miliónov eur (1,5 % celkovej alokácie fondov).

Najmä budovy verejnej správy

Audítori preskúmali štyri operačné programy na vzorke 24 investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti budov verejnej správy, ako sú školy, internáty, centrá voľného času, sídla administratívnych celkov, nemocnice, a pod.

Dvor audítorov zistil, že pre projekty, ktoré orgány členských štátov vybrali na financovanie, neboli stanovené racionálne ciele z hľadiska nákladovej efektívnosti, t. j. náklady na jednotku usporenej energie.

Ich cieľom síce bola úspora energie a zvýšenie pohodlia, na financovanie však neboli vybrané na základe svojho potenciálu priniesť finančné výhody prostredníctvom úspor energie, ale skôr preto, že budovy sa spravidla považovali za pripravené na financovanie, ak bola potrebná ich renovácia a ak ich dokumentácia bola v súlade s požiadavkami.

V kontrolovaných operačných programoch chýbalo riadne posúdenie potrieb s cieľom určiť konkrétne odvetvia, v ktorých je možné dosiahnuť úspory energie, a možnosti pre nákladovo efektívne dosiahnutie týchto úspor, čím by sa zdôvodnili vybrané opatrenia a súvisiace náklady.

Energetické audity buď neboli povinné (Taliansko, Litva), alebo ak boli povinné (ČR), investičné možnosti odporučené na základe energetického auditu boli príliš nákladné. Pri 18 z 24 kontrolovaných projektov nebolo možné overiť skutočné úspory energie, pretože neboli spoľahlivo merané.

Návratnosť dlhšia ako životnosť

„Pri žiadnom z projektov, ktoré sme preskúmali, nebolo vykonané posúdenie potrieb a dokonca ani analýza potenciálnej úspory energie vo vzťahu k investíciám,“ uviedol Harald Wögerbauer, člen ECA zodpovedný za vypracovanie tejto správy. „Členské štáty v zásade využívali tieto finančné prostriedky na renováciu budov verejnej správy, zatiaľ čo energetická účinnosť, ak sa vôbec brala do úvahy, bola druhoradou záležitosťou.“

Hoci všetky kontrolované projekty dosiahli plánované hmotné výstupy, napríklad výmenu okien a dverí alebo tepelnú izoláciu stien a striech, náklady boli v pomere k potenciálnym úsporám energie vysoké.

Plánovaná doba návratnosti investícií bola v priemere 51 rokov, v niektorých prípadoch však dosiahla až 150 rokov. Podľa ECA z údajov vyplýva, „že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené rozumne, pretože životnosť renovovaných prvkov alebo budov je kratšia, a do veľkej miery ich možno z hľadiska energetickej účinnosti považovať za stratené“.

Koncept efektívnosti nákladov nebol ani súčasťou posúdenia pred schválením operačných programov zo strany Európskej komisie, ktorá spolu s členskými štátmi zodpovedá za riadne finančné hospodárenie s týmito fondmi.

Dvor audítorov Komisii odporučil zabezpečiť, aby financovanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti podliehalo riadnemu posúdeniu potrieb, pravidelnému monitorovaniu. Majú sa tiež používať porovnateľné ukazovatele výkonnosti, ako aj transparentné kritériá výberu projektov a štandardné investičné náklady na jednotku plánovanej úspory energie pri maximálnej prijateľnej jednoduchej dobe návratnosti.