Čaká nás sucho a ďalšie extrémy

Zdroj: TASR; autor: AP/Alik Keplicz

Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC) publikoval kompletnú správu venovanú extrémnym prejavom počasia. „S vysokým presvedčením“ skonštatovali, že klimatická zmena už viedla k tomu, že vlny horúčav sú vo viacerých oblastiach, vrátane Európy, vážnejšie než v minulosti.

Správu vypracovalo spolu 220 autorov zo 62 krajín a prijatých bolo viac než 18 tisíc komentárov zo strany ďalších odborníkov i vlád.

Do roku 2100 si dôsledky týchto extrémnych podmienok počasia vyžiadajú približne 15 biliónov eur. Vzhľadom na to očakávané krátkodobé a dlhodobé škody na majetku a zdraví obyvateľov je potrebné dopady klimatickej zmeny začleniť aj do rozvojových plánov miest a obcí, ktoré ponesú časť finančných nákladov.

Think-tank Karpatský rozvojový inštitút (KRI) preto v spolupráci s Úniou miest Slovenska a Regionálnym centrom rozvojového programu OSN (UNDP) usporiadal v štvrtok (29.3.) v Bratislave, konferenciu zameranú na výzvy, ktoré zmena klímy prináša pre samosprávy a lokálny rozvoj.

Ako to hodnotia vedci?

„Všetky informácie sú na stole,“ uviedol Thomas Stocker, jeden z hlavných autorov správy IPCC pre EurActiv. „Keď máte vysoké vypúšťanie antropogénne podmienených emisií skleníkových plynov, potom výskyt ´najteplejších dní´ stúpne na faktor 10,“ dodal s tým, že „ak si vyberiete scenár pre zmiernenie, tú istú extrémnu udalosť môžete skrotiť“.

V správe sa použil novo formulovaný jazyk, ktorý opatrne hodnotí pravdepodobnosť predikcií a presvedčenia tým, že pri udalostiach autori použili škálu od „prakticky určite“ (99-100 % istota) po „výnimočne nepravdepodobne“ (0-1 % pravdepodobnosť).

Takže keď sa v správe hovorí o tom, že vo svete v tomto storočí dôjde „pravdepodobne“ k zvýšeniu úhrnu silných zrážok, znamená to pravdepodobnosť medzi 66-90 % podľa najlepších vedeckých znalostí. Dôraz na čo najväčšiu presnosť má slúžiť najmä ako podklad pre prijímanie informovaných rozhodnutí zo strany tvorcov politiky, od globálnej, cez štátnu, regionálnu po lokálnu úroveň a protiargumenty voči skeptikom klimatickej zmeny.

„Výzva do budúcna má jednu dimenziu zameranú na zlepšenie znalostnej základne a jednu na splnomocnené dobré rozhodnutia, dokonca aj pre tie situácie, kedy existuje veľa neistoty,“ uviedol ďalší z autorov správy IPCC Chris Field.

Skeptik či pesimista

Aj ďalšie analýzy klimatológov založené na iných modelov meraní a predpovedí vývoja sú znepokojujúce, priam katastrofické.

Svetová meteorologická organizácia  minulý týždeň potvrdila, že rok 2011 bol jedenástym najteplejším  od čias kedy dochádza k meraniam, a to aj napriek fenoménu La Niña, ktorý má ochladzujúci efekt a stál za množstvom ničivých tornád v USA na jar minulého roku.

Postupimský inštitút pre klimatický výskum napríklad došiel k záveru, že je veľmi pravdepodobné , t.j. medzi 90 – 99 % pravdepodobné, že k extrémnym udalostiam dochádza už v poslednej dekáde.

„Videli sme veľké množstvo bezprecedentných extrémov – ako vlny horúčav v Rusku v roku 2010 a v Európe v roku 2003, ale tiež extrémne zrážky, ktoré nastali v Pakistane v roku 2010 a v Austrálii v roku 2011,“ pripomenul pre EurActiv jeden z autorov Dim Coumou štúdie, ktorú pred pár dňami zverejnil časopis Nature Climate Change. Uvádza sa v nej, že dĺžka horúčav v Európe sa v poslednom desaťročí takmer zdvojnásobila a frekvencia výskytu horúcich dní sa v období 1880-2005 takmer strojnásobila.

„Kľúčový odkaz je, že prepojenie medzi ľuďmi spôsobeným globálnym otepľovaním a extrémnymi zrážkami a vlnami horúčav je jasná,“ dodal Coumou.

Očakávané sucho – pomoc z EÚ?

Viaceré krajiny Európy sa tento rok pripravujú na veľké sucho. Vzhľadom na rekordne malé zimné zrážky zostávajú nízke aj hladiny v tradične upršanej Veľkej Británii. Environmentalisti i úrady sa obávajú super-sucha.

Sucho sa šíri najmä v krajinách okolo Stredozemného mora. Farmári zo Španielska, Talianska a Portugalska sa už obrátili na národné úrady so žiadosťami o kompenzácie v dôsledku extrémneho sucha. Portugalci požiadali o skoršie platby priamych platieb pre farmárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky aj Európsku komisiu a v blízkej dobe tak pravdepodobne urobia aj Španieli a Taliani.

Ministri pre poľnohospodárstvo zo všetkých troch krajín svoje obavy tlmočili komisárovi Dacian Cioloşovi počas minulotýždňového stretnutia v Bruseli. Cioloş, ktorý je zodpovedný za poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uviedol, že EK „použije všetky možné dostupné nástroje pre ktorýkoľvek členský štát, ktorý predloží oprávnenú žiadosť“ o mimoriadnu pomoc.

Zlá situácia je aj vo Francúzsku. V niektorých oblastiach nepršalo už od novembra a silné februárové mrazy zničili mnohé polia. Škody na úrode už v EÚ zvyšujú aj cenu pšenice na svetových trhoch.

Na extrémy sa môžu pripraviť aj obce

Zmena klímy sa negatívne dotýka aj Slovenska a jeho lokalít. V máji a júni 2010 postihli strednú Európu rozsiahle záplavy, ktoré na Slovensku spôsobili škody viac než 561 miliónov eur. Európska komisia nám vtedy na zmiernenie škôd vyčlenila z Fondu solidarity pomoc vo výške 20,43 miliónov eur.

Po prekonaní tohtoročných mimoriadnych februárových mrazov viaceré médiá upozorňujú na ďalší extrém – nízke hladiny našich vodných nádrží a riek.

Odborné analýzy o hrozbách a zmenšujúcich sa možnostiach ako čeliť prítomným i nadchádzajúcim význam však automaticky nezmenia prístup rozhodovacích orgánov na viacerých úrovniach správy.

Štvrtková konferencia v Bratislave odštartovala vznik neformálnej platformy odborníkov a inštitúcií pre proces začleňovania dopadov zmeny klímy do lokálneho rozvoja, vrátane tvorby podporného legislatívneho rámca. O lokálnych dopadoch klimatickej zmeny, možnostiach reakcie a príkladoch dobrej praxe diskutovali odborníci z oblasti klimatológie, vodného hospodárstva, ekológie, energetiky a verejnej správy zo Slovenska, Českej republiky a Veľkej Británie.

Ako uviedli organizátori, napriek tomu, že je nevyhnutné zmeniť prístup  k činnostiam územných samospráv v SR aj na lokálnej úrovni, sú tieto v problematike zmeny klímy, až na malé výnimky, pomerne nečinné. Nezriedka sa dokonca realizujú rozhodnutia, ktoré nepriaznivo vplývajú na zmenu klímy a na schopnosť území odolávať jej následkom. Organizácia KRI bude od apríla distribuovať aj príručku pre samosprávy o procesoch a opatreniach, ktoré môžu uskutočniť pre zmiernenie negatívneho vplyvu na klímu a na adaptáciu voči očakávaným udalostiam ako sú záplavy či horúčavy.