Únia sa môže lepšie pripraviť na katastrofy

Zdroj: TASR; autor: AP/Alik Keplicz

Európska komisia v utorok (16.4.) predložila stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorá stanovuje rámec a mechanizmy, ako pozdvihnúť pripravenosť EÚ, pokiaľ ide o súčasné a budúce klimatické vplyvy, na novú úroveň. Zároveň prijala zelenú knihu o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, čím spustila verejnú konzultáciu o primeranosti a prístupnosti existujúcich možností poistenia.

„Ak máme udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2° C a odvrátiť nebezpečnú zmenu klímy, našou najväčšou prioritou musí zostať znižovanie svetových emisií skleníkových plynov,“ zdôraznila komisárka pre oblasť klímy Connie Hedegaard. „No nepriaznivé účinky meniacej sa klímy sú dnes v Európe čoraz zjavnejšie.“

„Prispôsobovanie sa týmto zmenám je pre územný rozvoj Európy jednou z najzávažnejších výziev. Naša stratégia pomôže európskym subjektom s rozhodovacími právomocami vybrať si najlepšie riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom. Tým sa podporí rast a tvorba pracovných miest a v budúcnosti sa predíde možným vysokým ľudským, hospodárskym a environmentálnym rizikám,“ vysvetlila Hedegaard.

Stratégia kladie veľký dôraz na adaptačné riešenia, ktoré sú finančne nenákladné, výhodné pre hospodárstvo aj klímu a ktoré z rôznych hľadísk dávajú zmysel. Ide najmä o udržateľný rast a stimuláciu investícií v odvetviach ako stavebníctvo, vodohospodárstvo, poistenie, poľnohospodárske technológie a riadenie ekosystémov.

Prevencia obrovských strát

Odhady budúcich nákladov a prínosov naznačujú, že každé jedno euro vynaložené na ochranu pred záplavami by mohlo ušetriť šesť eur z nákladov na likvidáciu škôd. Náklady na adaptačné opatrenia v EÚ, predovšetkým dodatočnú ochranu pred záplavami, sa odhadli 1,7 miliardy ročne do roku 2020 a na 3,4 miliardy do polovice storočia.

Pri záplavách v období 1980 – 2011 prišlo o život viac než 2500 ľudí a viac než 5,5 miliónov osôb utrpelo škody. Priame hospodárske straty dosiahli viac než 90 miliárd eur. Odhaduje sa, že neprispôsobenie sa zmene klímy môže v roku 2020 spôsobiť v celej EÚ minimálne ročné náklady vo výške 100 miliárd eur, v roku 2050 dokonca až 250 miliárd eur.

V súčasnosti má komplexné stratégie adaptácie len 15 členských štátov. Slovensku, Poľsku či Českej republike chýbajú. Komisia chce podnietiť ich prijatie vo všetkých štátoch, pomôže im pritom aj finančnými zdrojmi. Navyše podporí adaptáciu v mestách zavádzaním dobrovoľného záväzku na základe Dohovoru starostov.

Ďalšie kroky na zvýšenie odolnosti sa majú prijať aj v kľúčových zraniteľných odvetviach ako poľnohospodárstvo, rybárstvo a politika súdržnosti. Informované prijímanie rozhodnutí sa má uskutočňovať ďalším rozvojom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (Climate-ADAPT) ako „jednotného kontaktného miesta“ pre informácie o adaptácii v Európe.

Možnosti v poisťovníctve

Zbytočné náklady na odstraňovanie škôd vplývajú na verejné i súkromné rozpočty, hospodársku stabilitu a rast, spôsobujú problémy v oblasti verejného zdravia a úmrtia.  Jednotlivé členské štáty môžu čeliť obrovskému daňovému bremenu, ak poistenie nepokrýva náklady primeraným spôsobom.

Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier poukázal na to, že napriek pribúdajúcim katastrofám sa naplno nevyužívajú možnosti odvetvia poisťovníctva: „Treba preskúmať riešenia, ktorými by sa preklenuli medzery v poisťovníctve na celoeurópskej úrovni, ako aj spoločné preventívne nástroje a spôsoby, ako zvýšiť informovanosť občanov a podnikov.“

„Dobre navrhnuté poistné politiky môžu slúžiť aj ako trhovo orientovaný nástroj na odrádzanie od riskantného správania, podporu informovanosti o rizikách a začleňovanie opatrení zameraných na prevenciu katastrof do procesu rozhodovania o hospodárskych a finančných otázkach,“ dodala komisárka pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristalina Georgieva.

Verejné konzultácie o zelenej knihe o poistení proti katastrofám budú prebiehať do 30. júna 2013. Následne Komisia preskúma predložené reakcie a rozhodne o najvhodnejšom ďalšom postupe, ktorý môže mať viacero legislatívnych aj nelegislatívnych podôb.