Eurofondy ako čísla v tabuľkách

zdroj: Flickr, autor: tilwe

Plénum Európskeho parlamentu prijalo „Strategickej správy za rok 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti v rokoch 2007-2013“ pomerom hlasov 601 za 61 hlasovalo proti. Táto iniciatívna správa Európskeho parlamentu vychádza vôbec z prvých strategických správ, ktoré členské štáty EÚ vypracovali v roku 2009, a ktoré sú cenným zdrojom informácií o implementácii eurofondov v národných podmienkach. Parlament pritom kladie dôraz na transparentnosť a na zverejňovanie zoznamov príjemcov aj online, ktoré podľa neho posilňujú správnu implementáciu.

Prostredníctvom Mikolášikovej (KDH, EĽS) správy apeluje Parlament na Európsku komisiu, aby posilnila kvalitu a homogénnosť sledovania pokroku členských štátov pri implementácii eurofondov tým, že by bolo pre členské štáty povinné využívať minimálny základ spoločných ukazovateľov. To by malo umožniť lepšie porovnanie aké je na základe poskytnutých strategických správ možné teraz.

Text Mikolášikovej správy kritizuje meškanie výberu projektov v niektorých strategických oblastiach ako sú železničná doprava, energetika, životné prostredie, digitálna ekonomika, sociálna inklúzia a verejná správa. Komisiu žiada o dôkladnú analýzu príčin meškania.

V záveroch sa tiež uvádza, že „kvôli nadmernej byrokracii, zbytočne komplikovaným pravidlám a nedostatku harmonizovaných postupov, je veľa finančných prostriedkov naďalej nevyužitých". Riešenie čiastočne EP vidí v aj v zabezpečení spolufinancovania projektov z národných príspevkov a podporou finančného inžinierstva.

„Peniaze v nich nesmú skončiť ako čísla v tabuľkách, ktoré sa k ľuďom nikdy nedostanú. Eurofondy sú totižto nástrojmi únie, prostredníctvom ktorých prejavujú bohatší solidaritu s chudobnejšími a ktoré majú napomôcť súdržnosti Európskej únie (EU),“  hovorí Mikolášik. Podľa neho má byť dobre financovaná regionálna politika EÚ "vyjadrením solidarity  a ekonomickej spravodlivosti“. Politika súdržnosti uskutočňovaná cez eurofondy musí byť podľa poslanca bližšia občanom EÚ a mala by pokračovať v zameriavaní sa na všetky európske regióny a spoločenské problémy, pomáhať chudobnejším napredovať a zabezpečiť plynulý, udržateľný všeobecný rast.

Regionálnu politiku čaká zmena

V Európskej únii práve prebieha živá diskusia o reformovaní regionálnej politiky v kontexte nového viacročného finančného rámca. V tejto súvislosti sa diskutuje o rozdelení európskych regiónov do troch kategórií namiesto súčasných dvoch (konvergenčných a mimo konvergenčného cieľa.) Takýto návrh by mal zohľadniť  potreby regiónov, ktorých HDP na hlavu spadá do intervalu medzi 75 % a 90 % priemeru Únie. Nahradili by sa tak mechanizmy odfázovania, ktoré v súčasnom systéme definovali na koľko prostriedkov majú regióny nárok zo štrukturálnych fondov.

Podľa Mikolášika, pokiaľ sa nepočíta s navýšením prostriedkov pre kohéznu politiku mohlo by to  spôsobiť, že konvergenčné regióny najviac zápasiace so štrukturálnymi hospodársko-spoločenskými problémami by sa po roku 2013 museli uskromniť v prospech rozvinutejších regiónov, na ktoré by sa podľa súčasných kritérií už nevzťahoval cieľ konvergencia.

Neoficiálne prepočty hovoria, že Slovenska by sa to negatívne dotknúť nemalo. Podľa oficiálnej štatistiky EÚ by do novej stredovej prechodnej kategórie patrilo približne 50 regiónov, v ktorých žije spolu 72 miliónov obyvateľov (14 % európskej populácie).