Hahn: Experiment s makroregionálnymi stratégiami Únii vyšiel

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť a oblasť Baltského mora, ktoré združujú viac ako 20 krajín z EÚ i mimo nej, sú prvými príkladmi unikátnej spolupráce založenej na myšlienke, že spoločné výzvy, či už environmentálne, hospodárske alebo bezpečnostné, ktoré jednotlivé regióny musia riešiť, sa najlepšie riešia spoločne a že spoločné plánovanie najefektívnejšieho spôsobu využitia dostupných prostriedkov má svoj zmysel. V pondelok (1.7.) Komisia zverejnila prvú štúdiu, v ktorej sa posudzuje ich úspešnosť.

„Táto štúdia jasne potvrdzuje význam našich makroregionálnych stratégií. Intenzívna spolupráca v rámci nich viedla ku vzniku doslova stoviek nových projektov a nových sietí v podunajských a pobaltských regiónoch,“ uviedol eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn.

„Ak však chceme zaručiť dlhodobý úspech, je potrebné, aby sa tento prístup stal základnou súčasťou plánov vládnej a regionálnej politiky, zvlášť pokiaľ ide o navrhovanie nových programov a projektov na nasledujúce finančné obdobie, a aby bol podporený dostatočnými zdrojmi. Podstatné je, aby si ho samotné regióny ešte viac osvojili a prijímali jednoznačnejšie rozhodnutia s viditeľnejšími výsledkami,“ zdôraznil.

Obe stratégie sú podľa neho „pozitívnymi príkladmi z hľadiska potenciálu pre nové makroregióny“.

Správa podčiarkuje skutočnosť, že vďaka nim vznikajú stovky nových projektov a formulujú sa spoločné politické ciele v oblastiach, ktoré majú pre zúčastnené regióny mimoriadny význam.

Zároveň došlo k výraznému posilneniu spolupráce medzi zúčastnenými krajinami EÚ a susednými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, čo viedlo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných zdrojov.

Voda spája

Stratégia EÚ pre región Baltského mora bola prijatá v roku 2009. Združuje 8 členských štátov (Švédsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko), ktoré spojili svoje sily v snahe riešiť problémy špecifické pre túto oblasť, najmä environmentálnu situácia v Baltskom mori. Stratégia zároveň nebráni spolupráci so susednými krajinami vrátane Ruska a Nórska.

Medzi úspešné projekty Komisia uvádza napr. Baltskú dohodu, ktorá sa týka spolupráce s poľnohospodármi zameranej na zníženie odplavovania živín z fariem, a tým na zachovanie výroby a konkurencieschopnosti, ale tiež projekt Baltického hnoja, vďaka ktorému sa z hnoja ako problému ohrozujúceho životné prostredie stáva príležitosť na obchodné inovácie. Výsledkom tohto projektu sú obnoviteľné zdroje energie a organické hnojivá.

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť bola prijatá v júni 2011. Týka sa 9 členských krajín EÚ (Nemecka, Rakúska, Maďarska, Českej republiky, Slovenskej republiky, Slovinska, Bulharska, Rumunska a Chorvátska) a 5 krajín mimo EÚ (Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Ukrajiny a Moldavska).

Na jej pozadí sa uskutočnilo viacero projektov vodnej dopravnej infraštruktúry, ako odstraňovanie vrakov z Dunaja Sávy a Tisy v Srbsku, Rumunsku a Bulharsku, čím sa zlepšili plavebné a ekologické podmienky; rozvoj a modernizácia vodných ciest na toku pred i za Bratislavou; či projekt Danube Floodrisk. Ten podporuje formy spolupráce s 19 inštitúciami v 8 podunajských krajinách, ktoré sa spoločne delia o databázy a mapovanie povodní. Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS) sa na ňom zúčastňuje zabezpečovaním podporných činností.

Budúcnosť: Južné moria a Alpy?

V súvislosti s novými stratégiami komisár Hahn uviedol: „Skôr, ako sa však pustíme do novej stratégie, musíme dôkladne zvážiť jej ciele, pridanú hodnotu, ktorú môže priniesť, a spôsob, akým zabezpečiť zdroje. Zo skúseností vieme, že je lepšie sústrediť sa na začiatku len na menší počet priorít. Pochopiteľne, že každý región je svojím spôsobom jedinečný a nové makroregióny môžu vyskúšať viaceré spôsoby prehlbovania spolupráce.“

Na žiadosť Európskej rady z decembra 2012 predloží Komisia do konca roka 2014 novú stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora. Zapojiť sa má 8 krajín: 4 členské štáty EÚ (Grécko, Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko) a 4 krajiny mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko).

V posledných dvoch rokoch prebiehali rôzne diskusie vrátane nedávneho uznesenia Európskeho parlamentu o realizovateľnosti makroregionálnej stratégie v Alpách.

Správa vyzdvihuje skutočnosť, že nové iniciatívy by mali vznikať len v prípade, že budú odpoveďou na konkrétne potreby zlepšenej spolupráce na vysokej úrovni. Nevyhnutná je pripravenosť premietnuť politický záväzok do administratívnej podpory, pričom nové stratégie by mali jasne preukazovať osobitnú pridanú hodnotu na úrovni EÚ.