Najvzdialenejšie regióny EÚ prídu o financie

zdroj wikimedia commons

Osem najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré patria trom členským štátom sa búria proti plánom Komisie okresať ich financovanie na polovicu. Sú to Kanárske ostrovy (Španielsko), Azory a Madeira (Portugalsko), Martinik, Guadeloupe, Francúzska Gyuana, Réunion a Svätý Martin (Francúzsko).

Predseda Komisie José Manuel Barroso, ktorý otváral pred dvoma dňami fórum o najvzdialenejších regiónoch prisľúbil, že Brusel bude pokračovať v investíciach do „zeleného rastu“. Povedal, že Komisia bude podporovať rozvoj regiónov, ktoré sú unikátne svojou polohou.

Barroso však dodal aj to, že táto podpora má svoju cenu a nový rozpočet by mal byť síce ambiciózny, ale zároveň aj realistický.

Zástupcovia regiónov nesúhlasia s novým „realistickým“ rozpočtom, ktorý počíta so škrtmi v regionálnych fondoch až do výšky 45 %. Podľa prezidenta Kanárskych ostrovov Paulina Rivera Bauteho by nový rozpočet znamenal, že každý z 2,1 mil. občanov dostane namiesto 36 eur len 23 eur.

Portugalský námestník ministra zahraničných vecí Luis Leitao nazval nový návrh financovania za „neakceptovateľný“. Predseda Regionálnej rady v Gyuane Rodolphe Alexandre ho označil za „neuspokojivý“.

Vysoká nezamestnanosť

Pre regióny sú šrty vo financovaní ranou aj vzhľadom na vysokú nezamestnanosť, s ktorou sa nevedia vysporiadať. Napríklad v Gyuane dosahuje nezamestnanosť až 32 %, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Nezamestnanosť je pritom problém najmä mladých ľudí. Napríklad v Martiniku dosahuje nezamestnanosť medzi ľuďmi do 27 rokov úroveň 62 %.  

Miestní lídri sa sťažujú na hendikep, ktorý im spôsobuje veľká vzdialenosť. Ten sa prejavuje sa v základnej infraštruktúre, keď napríklad populácia Gyuany má problém so základnými službami, ako sú elektrina, alebo pitná voda.

Ostrovné regióny musia míňať veľkú časť financií z rozpočtu EÚ na dopravu a komunikáciu. Ďalší dôsledok ich polohy je vzdialený prístup na trhy, či neschopnosť prilákať investície, čo však súvisí s neatraktivitou ich ekonomík, ktoré nutne potrebujú modernizáciu.

Prezident súostrovia Azory Carlos César hovorí, že jeho obyvateľom ostáva len veľmi málo obchodných možností, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu. Od EÚ chce zvýšenú podporu sektorov s vyššou pridanou hodnotou.

Regióny sa musia postaviť na vlastné nohy

Barroso vyslovil nádej, že jedného dňa nebudú tieto regióny závislé na špeciálnych únijných rozpočtoch a dokážu prispievať smerom k EÚ.

Eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn tvrdí, že v týchto regiónoch je ešte veľa práce. Nástrojom na dosiahnutie cieľov s stratégii Európa 2020 je podľa neho kohézna politika s „riešeniami šitými na mieru“.

Podľa Komisie by sa tieto regióny mali zamerať na svoje silné stránky, ktorými sú bohaté morské prostredie, biodiverzita, ľudský kapitál a potenciál v energetickom, potravinovom a aplikovanom výskume.

Hahn povedal, že Komisia sa pokúsi zvýšiť konkurencieschopnosť regiónov zabezpečením prístupu k financovaniu dopravy a komunikácie menších podnikov. To požadujú aj regionálni lídri. Preto odmietli klauzulu, podľa ktorej by mali byť európske finančné prostriedky použité na inovatívne investície.