Politika súdržnosti: Reporting má slabiny

zdroj: flickr, autor: Public Domain Photos

Celkové hodnotenie v iniciatívnej správe Európskeho parlamentu vychádzalo z tzv. strategických správ, ktoré členské krajiny po prvýkrát vypracovali v roku 2009 na základe nariadenia EÚ. Slovenskú strategickú správu je možné nájsť na tejto linke.

Správa konštatuje relatívnu spokojnosť s alokovaným finančným objemom. Informácie zo strategických správy by ale podľa textu správy mali lepšiu výpovednú hodnotu pre porovnanie, keby existovali výstupné a výsledkové ukazovatele.

Ako konštatuje správa: „Analýzy výkonu politiky prezentované v strategickej správe majú vážne nedostatky“. Komisiu preto EP vyzýva, aby posilnila homogénnosť a kvalitu monitorovania pokroku členských štátov tým, že zavedie povinnosť využívať minimálny súbor základných ukazovateľo. 

Správa slovenského europoslanca z klubu európskych ľudovcov Miroslava Mikolášika (KDH) kritizuje meškanie výberu projektov v niektorých strategických oblastiach ako sú železničná doprava, energetika, životné prostredie, digitálna ekonomika, sociálna inklúzia a verejná správa. Komisiu žiada o dôkladnú analýzu príčin meškania.

Na negatívny časový posun mali podľa správy vplyv viaceré faktory, medzi nimi neskoré uzavretie rokovaní o viacročnom finančnom rámci (2007-2013), neskoré dokončenie národných stratégií a operačných programov, zmeny v pravidlách finančnej kontroly, prekrývanie s koncom obdobia 200-2006 a nedostatočné zdroje spolufinancovania.

Správa konštatuje, že je veľmi problematické merať a zhodnotiť dosah zmien v kohéznej politike na celkový európsky pokrízový plán hospodárskeho oživenia.

V záveroch sa tiež uvádza, že „kvôli nadmernej byrokracii, zbytočne komplikovaným pravidlám a nedostatku harmonizovaných postupov, je veľa finančných prostriedkov naďalej nevyužitých". Riešenie čiastočne EP vidí v aj v zabezpečení spolufinancovania projektov z národných príspevkov a podporou finančného inžinierstva.

Najbližšia strategická správa by sa mala viac ako na prezentáciu štatistických výsledkov zamerať na kvantitatívnu analýzu výstupov, uzatvára spravodajca. 

Slovenská strategická správa z roku 2009 v záveroch konštatovala, že „vzhľadom na časovú náročnosť prípravy riadiacich dokumentov, výziev na predkladanie žiadostí NFP a potrebu dobudovania interných kapacít môžeme konštatovať, že SR sa aktuálne [2009] nachádza v závere tzv. nábehovej fázy implementácie politiky súdržnosti“.

Ďalej pokračuje: „Obmedzený pokrok v implementácii na úrovni projektov s nízkym využitím vstupov vo forme finančnej podpory má za dôsledok, že sa ešte nemohli prejaviť efekty týchto intervencií. Z tohto dôvodu sme v sledovanom období zaznamenali len minimálny príspevok podporených intervencií k plneniu stanovených cieľov. Očakávame, že efekty vo forme výsledkov implementácie politiky súdržnosti sa prejavia až po roku 2010 a dopadov ešte neskôr.“

Výbor EP pre regionálny rozvoj prijal strategickú správu presvedčivou väčšinou hlasov. V júni v prvom čítaní o nej bude rokovať plénum EP.