Priebežné a uzavreté výzvy

Francúzski prezidentskí kandidáti sa vyjadrujú na adresu eura kriticky

Pozadie:

Informačné zdroje o eurofondoch posilňujú redakčné tímy. V jednej z prvých analýz obhajuje ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) dôvody, prečo volí pri nábore školských projektov prijímanie žiadostí v priebežnom móde. „Deadline“ sa stáva minulosťou? Ministerstvo však narazilo na nevôľu vicepremiéra Čaploviča.

Otázky:

Na portáli ROPka.sk MVRR píše, že v zásade existujú dva typy výziev, ktoré sa líšia spôsobom prijímania projektov:

  • časovo ohraničená, tzv. uzatvorená výzva
  • priebežná výzva

Uzatvorené výzvy

Oba systémy majú výhody i nevýhody. Dôvody pre výber priebežného systému pramenili podľa MVRR len z reálnych skúseností z uzatvorených výziev:

  • ohraničené výzvy viedli k vysokej chybovosti predkladaných projektov, stres zo stanoveného termínu, ….,
  • v posledných dňoch pred termínom uzávierky sa prijímali stovky projektov naraz, nekonformné pre žiadateľov,
  • formálna kontrola (úplnosť dokumentácie) projektu realizovaná výlučne pracovníkmi ministerstva, čo žiadatelia považovali za netransparentné (napriek pravidlu 4 očí),
  • vzhľadom na veľké množstvo nárazovo prijatých žiadostí boli žiadosti často zamietané na základe formálnych nedostatkov, teda nie na základe posúdenia ich obsahovej kvality,
  • hodnotiaci proces trval takmer 1 rok – žiadatelia museli čakať neúmerný čas na výsledok schvaľovacieho procesu. V období jedného roka došlo často k nárastu cien, čo viedlo k problémom pri implementácii (realizácii) projektov a finančnému zaťaženiu žiadateľov.

Priebežný proces

Tento model  umožňuje cyklické prijímanie projektov v tzv. hodnotiacich kolách  v určenom počte. Prednosti takéhoto spôsobu sú nasledovné:

  • hodnotiace kolá sú realizované priebežne každých 6-7 týždňov. Žiadatelia sú o termínoch prijímania žiadostí vopred informovaní a majú možnosť voľby, kedy budú predkladať žiadosť o NFP. Na rozdiel od časovo ohraničených výziev majú žiadatelia širší priestor na dôkladnú prípravu dokumentácie žiadosti a príloh. Žiadatelia teda môžu predložiť svoj projekt v čase keď je úplne a kvalitne dopracovaný – to znamená, že tento systém zvyšuje kvalitu žiadostí,
  • formálnu kontrolu je možné realizovať za účasti žiadateľa, žiadateľ teda bude mať možnosť zúčastniť sa hodnotiaceho procesu svojej žiadosti, čo výrazne zvyšuje transparentnosť hodnotenia,
  • priebežný spôsob umožňuje efektívnu klarifikáciu, to znamená, že v prípade zistenia formálnych nedostatkov je žiadateľovi poskytnutá možnosť na doplnenie chýbajúcich príloh – tento systém teda kladie dôraz na kvalitu projektového zámeru pred jeho formálnou správnosťou,
  • priebežný systém umožňuje skrátiť dobu od podania projektu do oznámenia o jeho schválení, resp. neschválení z jedného roka na 100 dní. Táto lehota umožňuje realizáciu aktuálneho projektového zámeru, čím eliminuje problémy pri samotnej implementácii projektov,
  • skrátenie doby vyhodnotenia žiadosti priamo úmerne súvisí aj s čerpaním prostriedkov z EÚ, priebežný systém teda vytvára oveľa lepšie predpoklady na včasné čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a dodržanie pravidla n+3.

Pozície:

Podľa podpredsedu ZMOSu Milana Mušku tento nový prístup prekvapil. „V minulom období sa výzvy na žiadosti uzatvárali vždy až po niekoľkých týždňoch a mesiacoch. Tak bolo dosť času a neboli žiadne limity na počet uchádzačov,“ spresnil Muška. Pripustil však, že čakanie na odpoveď bolo skutočne zdĺhavé. „Nemyslím, že nový systém je úplné zlý, len mu treba vychytať muchy, preto sa za stretneme s ministrom Januškom a navrhneme zmeny,“ cituje Mušku denník Pravda (7/II/2008) .

Vicepremiér Čaplovič v rozhovore pre internetové vydanie denníka SME (SME.sk, 9/II/2008) tvrdí redaktorom niečo diametrálne odlišné. „Opatrenia, ktoré sme urobili a pán minister ich akceptoval, znamenajú, že v budúcnosti sa už takto postupovať nebude. Ak hovoríme o rovnakej šanci, portál musí byť otvorený tak, aby sa tam mohol prihlásiť každý. Viem, že je to viac roboty, lebo sa tam prihlási naraz 300 subjektov a nielen 50, ale takto si zľahčovať prácu nepovažujem za správne.“ Vydanie SME.sk vicperemiéra ďalej cituje: „Bol som z toho šokovaný a viem, že rovnako šokovaný bol aj pán premiér. Keby sme takýto spôsob zaviedli aj v iných operačných programoch, kam by to viedlo?

V kritickom tóne sa podobne ako Dušan Čaplovič vyjadrujú viacerí politici opozičných strán. Pre agentúru SITA (8/II/2008) SMK namieta, že nový systém časovej registrácie cez internet v ROP je podľa podpredsedu SMK Ivána Farkasa netransparentný a nespravodlivý. Zároveň vyvoláva určité podozrenie zo straníckeho klientelizmu. SMK vyzvala ministra Janušeka, aby tento systém zmenil. 

„Chceli sme systém spružniť. Prijali sme toľko žiadostí, aby sme kapacitne boli schopní žiadateľovi do 100 dní dať odpoveď,“ vysvetľuje hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský v Pravde (7/II/2008). Osobné termíny pomôžu  vychytať nedostatky priamo na mieste, potom bude mať žiadateľ druhú šancu počas siedmich dní na doplnenie chýbajúcich vecí. Následne projekt ohodnotia bodmi, komisia ho posúdi a do 100 dní dostane žiadateľ odpoveď. Peniaze vraj dostane každý projekt, ktorý splní bodovú hranicu.