Regióny namietajú voči predstave EK o reforme kohéznej politiky

Výbor regiónov nesúhlasí s niektorými bodmi tzv. Piatej kohéznej správy, resp. návrhom Európskej komisie na reformu kohéznej politiky Únie z jesene minulého roka. Táto informácia pochádza z dokumentu, ktorý koluje medzi novinármi, a ktorý pravdepodobne schvália zástupci regionálnych a miestnych samosprávnych celkov. Tí 31. marca a 1. apríla rokovali v Bruseli.

Zodpovednosť má mať ten, kto nesie vinu.             

V prvom rade zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv nesúhlasia s pozastavením vyplácania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov tým štátom, u ktorých sa preukáže, že dlhodobo porušujú pravidlá Paktu stability a rastu. Tieto pravidlá vyžadujú od štátov, aby udržovali deficit národných rozpočtov pod tromi percentami ich HDP.

Michel Delebarre, starosta severofrancúzskeho mesta Dunkirk a zároveň autor dokumentu, argumentuje tým, že uvalením týchto sankcií by boli potrestané regióny, ale nie vlády. Tie totiž nesú zodpovednosť za fiškálnu politiku.

„Pokiaľ niektoré štáty nerešpektujú požiadavky Európskej únie, nechápem prečo by to mali byť práve regióny, ktoré budú trpieť za dôsledky rozhodnutí prijatých na národnej úrovni,“ povedal Delebarre EurActivu.

„Výkonnostná rezerva“: kto z nej bude profitovať?

Výbor regiónov podľa dokumentu nesúhlasí ani s návrhom Komisie na zavedenie tzv. výkonnostnej rezervy. Z toho by boli odmeňované štáty, ktorým by sa pomocou fondov z EÚ podarilo rýchlo naplniť svoje dopredu stanovené národné ciele.

Delebarre sa domnieva, že odmeňovanie úspešných a rýchlo sa rozvíjajúcich štátov by iba odčerpalo peniaze, ktoré by boli potrebné na iných miestach.

Podporu zástupcov regiónov a miest si pravdepodobne nezíska ani návrh na akési uzatváranie zmluvy s Európskou komisiou a členskými štátmi. Regiónom sa nepáči, že v procese vyjednávania týchto dokumentov nebudú vystupovať ako rovnocenní partneri s Komisiou a národnými vládami.

Rovnaká výška rozpočtu

V čom sa Výbor regiónov s Komisiou určite zhodne, je nutnosť zachovať výšku rozpočtu kohéznej politiky. V súčasnom programovacom období zhltnú európske fondy takmer tretinu celkového rozpočtu Únie (cca 50 miliard eur ročne).

„Je to jedna z dôležitých politík EÚ,“ hovorí Delebarre. Dôležitá preto, že sa priamo dotýka občanov, dodal. Všetkých 271 európskych regiónov by malo mať podľa Delebarreho možnosť siahnuť na finančné prostriedky (prípadne pôžičky) a zvýšená pozornosť by sa mala zamerať na tzv. cezhraničné regióny.

Podpora tretej kategórie regiónov

Európska komisia na jeseň prišla s návrhom, podľa ktorého by sa k doterajším dvom kategóriám regiónov pridala ešte jedna. Do nej by spadali regióny, ktoré sú síce z hľadiska vyspelosti pod priemerom EÚ, avšak nie natoľko, aby sa zaradili do skupiny konvergenčných regiónov (HDP na hlavu neprevyšuje 75 percent priemeru EÚ).

Výbor regiónov tento návrh pravdepodobne podporí.

„Navrhujeme vytvorenie novej strednej kategórie pre tie regióny, ktorých HDP na hlavu dosahuje 75 – 90 percent priemeru EÚ. Neboli by to ešte tie regióny, o ktorých by sa dalo povedať, že svoje problémy prekonali,“ vysvetľuje Delebarre, podľa ktorého by do novej kategérie spadalo približne 50 regiónov.

Pre lepší prehľad o debate ohľadom budúcej podoby kohéznej politiky odporúčame náš Súbor liniek.