Slovenská výnimka k eurofondom zostáva nedoriešená

zdroj wikimedia

Kohézna politika EÚ môže rátať s celkovým objemom 325 miliárd eur, čo je asi tretina celkového rozpočtu Európskej únie na najbližších 7 rokov.

Spoločné pravidlá budú v novom programovom období (2014-2020) platiť pre projekty a čerpanie všetkých 5 štrukturálnych a investičných fondov EÚ: t.j. Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo.

V stredu (10.7.) o nich v súbore piatich súvisiacich legislatívnych správ po dohode s Radou hlasovali členovia Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj (REGI).

Člen výboru, slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) hovorí, že reforma by mala zjednodušiť a zrýchliť celý proces využívania eurofondov, ktoré v súčasnosti trpí značnou byrokraciou.

„Pozmeňovacie návrhy Európskeho parlamentu prispeli predovšetkým k posilneniu postavenia orgánov verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni, pretože tieto sú bližšie občanom a lepšie poznajú špecifické potreby v danej lokalite“, hovorí Mikolášik.

Predsedníčka Výboru pre regionálny rozvoj Danuta Hübner (Európska ľudová strana, Poľsko) uviedla, že sa s Radou dohodli na „viac ako 90 % celkového legislatívneho balíka a značne zlepšili pravidlá pre efektívnejšiu budúcnosť kohéznej politiky“.

Medzi stále otvorenými otázkami sú však aj závažné temy ako výkonnostná rezerva (extra prostriedky pre krajinu pri dobrom plnení cieľov programu) a makroekonomická kondocionalita (eurofondy môžu byť odňaté v prípade neplnenia fiškálnych pravidiel EÚ). Najmä podmienenosť makroekonomickými cieľmi však europoslanci odmietajú. 

Kľúčové zmeny

Europoslanci hlasovaním vo výbore umožnili zvýšiť flexibilitu čerpania, najmä pokiaľ ide o ERDF. Členské štáty tiež budú môcť kombinovať prostriedky z ERDF, ESF a KF v tzv. multi-fondových programoch podľa špecifických potrieb jednotlivých regiónov.

Podľa dohody pôjde 50 – 80 % prostriedkov ERDF na opatrenia na podporu inovácií a výskumu a vývoja, digitálnej agendy, konkurencieschopnosti MSP a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

V oblasti nízkouhlíkového hospodárstva existuje ďalej povinnosť vyčleniť najmenej 12 – 20 % prostriedkov na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie (OZE). Ozelenieť má hlavne Kohézny fond. Na financovanie z tohto fondu budú oprávnené projekty energetickej efektívnosti a využívania OZE v oblasti súkromného bývania, vysokoefektívna kombinovaná výroba elektriny a tepla a tiež kľúčové investície v odvetví odpadu a vodohospodárstva.

Členské štáty a regióny musia stanoviť jasné a merateľné ciele vplyvu eurofondových investícií. Pokrok sa musí merať a štáty musia sa o ňom Komisii podávať správy. Byrokraciu má zase obmedziť to, že fondy sa budú riadiť rovnakými pravidlami, pričom reportovanie má byť menej časté a cielenejšie.

Niektoré členské štáty už pripravili Partnerských dohôd, ktoré určia tematické zameranie eurofondov pre každú krajinu zvlášť. Aktuálne ich posudzuje Európska komisia.

Komisia očakáva, že všetky bilaterálne dohody budú ukončené do konca roka.

Slovenská výnimka stále neistá

Výbor REGI riešil aj otázku jedného roku navyše pre Slovensko a Rumunsko na dočerpanie európskych fondov (uplatnenie pravidla N+3 namiesto N+2) zo súčasného programového obdobia 2007-2013. 

Takúto požiadavku odobrila pre tieto dve krajiny vo februári Európska rada (summit lídrov EÚ). Politická dohoda musí však prejsť riadnym legislatívnym procesom (Komisia – Parlament – Rada).

„Počiatočné naladenie vo výbore bolo skôr proti výnimkám zo stanovenej doby čerpania. Prejavovala sa snaha o objektívne principiálne riešenie a potlačenie národných záujmov“, popisuje situáciu Miroslav Mikolášik.

Spravodajca, český europoslanec Oldřich Vlasák, argumentoval, že systematickejším riešením by bolo zaviesť pravidlo N+3 pre všetky krajiny, tak ako to bude v novom programovom období (2014-2020).

„Tri týždne s kolegyňou Monikou Smolkovou trpezlivo všetkým individuálne vysvetľujeme, že túto možnosť si v Rade vyrokoval slovenský premiér Robert Fico a ďalších 20 štátov si individuálne vyrokovali zase iné priority, ktoré pokladali v boji s krízou za rozhodujúce“, hovorí ďalší slovenský člen výboru Vladimír Maňka (SD, SMER-SD).

Spravodajcovi navrhli, aby sa tieto dve otázky oddelili – režim pre Rumunsko a Slovensko by bol ponechaný tak ako ho načrtla Komisia, pričom uplatňovanie pravidla N+3 pre ďalšie krajiny by malo byť predmetom paralelného, nezávislého pozmeňovacieho návrhu.

Hlasovať o tom bude výbor REGI v septembri. Vladimír Maňka je ale presvedčený, že N+3 pre všetky krajiny Rada odmietne, tak ako to už aj avizovala nemecká kancelárka Merkelová.

„Ak nedôjde k dohode medzi radou a Parlamentom v prvom čítaní, procedurálne to nestihneme a nikto nezíska nič“, predpokladá Maňka.

Miroslav Mikolášik hovorí, že nakoľko pravidlo N+3 nemá z pohľadu EÚ rozpočtové dôsledky a bolo v rozpore s princípom solidarity k regiónom čeliacim ťažkostiam s čerpaním, mnohí europoslanci sa postupne priklonili k poskytnutiu dodatočného času na uskutočnenie projektov.

„Po všetkých doterajších rokovaniach s kľúčovými aktérmi v EP som presvedčený, že to nakoniec zvládneme“, myslí si Maňka. „V septembri to odsúhlasíme vo výbore REGI a v októbri na plenárnom zasadnutí tak, aby 1. čítanie bolo finálnou dohodou s Radou.“

Aj po priaznivom hlasovaní vo výbore je ale výsledok hlasovania pléna neistý, upozorňuje Mikolášik:    

„Opätovne preto apelujem na slovenské ministerstvá iné orgány verejnej správy, aby nečakali na šibeničný termín, kedy by vyčlenené eurofondy definitívne prepadli, ale aby okamžite zrýchlili samotnú implementáciu a systematicky uľahčovali skutočné čerpanie disponibilných prostriedkov v prospech Slovenska.“