Slovensko bude čerpať eurofondy dlhšie

ilustračné foto, zdroj http://www.sxc.hu/

Namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať Slovensko na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov tri roky (tzv. pravidlo N+3). K 31. júlu Slovensko vyčerpalo iba 42,82 percent eurofondov z celkového balíka 11,5 miliardy eur.

V Európskom parlamente sa včera hlasovalo o nariadení pre krajiny, ktoré majú ťažkosti s finančnou stabilitou a v súvislosti so schopnosťou čerpať európske prostriedky.

Politická dohoda o výnimke vyplynula z rokovania Európskej rady 7. a 8. februára 2013. V praxi sa však dala dosiahnuť len zmenou legislatívy, ktorá musí prejsť riadnym spolurozhodovaním Európskeho parlamentu a Rady ministrov.  

Rokovanie neboli jednoduché.

V Európskom parlamente bola značná časť poslancov na čele s českým spravodajcom Oldřichom Vlasákom (Skupina európskych konzervatívcov a reformistov) a tieňovým spravodajcom Tamásom Deutchom (EĽS) toho názoru, že by sa možnosť čerpať o jeden rok dlhšie mala vzťahovať na všetky krajiny, ktoré s tým majú problém, o to skôr, že pravidlo N+3 bude v novom programovom období 2014-2020 všeobecne platné.

Nariadenie prešlo pomerom hlasov 37 za, 3 proti, 5 sa zdržalo.

Spravodajca hovorí o prehre. „Pokiaľ sa nestane zázrak, príde v budúcom roku Česko o rádovo desiatich až dvadsiatich miliónov korún.“

„Vďaka slovenskej vláde a slovenským europoslancom bude môcť Slovensko a Rumunsko čerpať  eurofondy o jeden rok dlhšie“, hovorí europoslanec Vladimír Maňka (S&D, SMER-SD). „V tomto duchu je aj mandát na trialóg aj pre rokovanie s Komisiou a Radou.“

Obavy o hlasovanie v pléne nemá, aj keď očakáva ešte pozmeňovací návrh spravodajcu, ktorému vo výbore neprešiel.

„Vynaložili sme s kolegyňou Smolkovou za posledné mesiace veľa úsilia, aby to gestorský výbor podporil“.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) hovorí, že dlhodobým diplomatickým pôsobením na ostatných europoslancov sa však podarilo zmeniť počiatočné negatívne naladenie v prospech pravidla N+3 len pre dva členské štáty.

Všeobecné presvedčenie je, že ak by dostali výnimku všetky krajiny, ktoré nie sú schopné dočerpať prostriedky Rada, na čele s Nemeckom by naradenie zablokovala a výnimku by nedostalo ani Slovensko.

„Slovensko by sa ocitlo bez právneho základu na dočerpanie prostriedkov, ktoré boli pôvodne vyčlenené. Rozširovanie na ostatné členské štáty nezískalo ani podporu Rady ani Komisie, napriek tomu sa niektorí europoslanci snažili zvrátiť niekoľko mesiacov pred koncom programovacieho obdobia vývoj udalostí a znovuotvoriť rokovania o tejto otázke“, vysvetľuje Mikolášik.  

„Hlasovanie výboru je smerodajné pre konečné hlasovanie v pléne, ktoré sa bude konať v priebehu jesene v Štrasburgu.“