Úrazov na pracovisku je menej, stres sa meria ťažko

Zdroj: US Steel

Miesta práce a pracovné postupy sa dynamicky menia. Európa má navyše ambíciu čoraz viac zahŕňať do pracovného postupu staršie ročníky a ďalšie zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Tomu by podľa poslancov Európskeho parlamentu mala zodpovedať aj úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Najčastejšími zdravotnými rizikami sú muskuloskeletárne ochorenia, pracovný stres a samozrejme pracovné nehody. Samostatnou kategóriou rizík sú tie, ktoré môžu mať vplyv na reprodukčnú schopnosť ženy.

Europoslanci v nedávno prijatej správe hodnotili Európsku stratégiu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci (2007-2012) v polovici jej trvania. Rezervy vidia vo vnútroštátnom úsilí krajín mapovať nové riziká a sústrediť sa na už identifikované najvypuklejšie problémy – stres, pocti vyhorenia v práci a muskuloskeletárne problémy.

Pokiaľ ide o ostatné riziká, napríklad vznik nádorových ochorení, zdôrazňuje správa význam úplného zavedenia európskej chemickej legislatívy REACH. Komisia je práve vo fáze prvého hodnotenia postupu implementácie tohto balíka noriem, ktorý je jedným z najkomplexnejších vôbec a jeho prijímanie sprevádzali dlhoročné vyjednávania. Zástupcovia niektorých členských štátov, vrátane Slovenska a Českej republiky, sa aktuálne snažia upozorniť, že niektoré firmy záťaž (administratívnu a finančnú) spôsobenú zavádzaním tejto legislatívy nezvládajú a požadujú nové posúdenie vplyvov.

V novej európskej stratégii ochrany zdravia pri práci by poslanci EP perspektívne radi videli viac merateľných cieľov a záväznosť cieľa mať jedného inšpektora práce na 10 000 pracujúcich.

Komisii radia, aby sa snažila získať štatistické údaje zohľadňujúce aj rodové hľadisko a vek, ktoré by jej umožnili vyhodnotiť efektívnosť politík prevencie pokiaľ ide o úrazy ale aj choroby a percento pracovníkov vystavených chemickým, psychickým a biologickým hrozbám a nebezpečným situáciám spôsobených zlou organizáciou práce. Členské štáty by ale tiež mali podľa EP vypracovať svoj program monitoringu pracovných rizík.

Počty úrazov na pracovisku podľa dostupných údajov v EÚ klesajú. Komisia ale nevie presne povedať do akej miery je to spôsobené poklesom aktivity a neustálou tercializáciou európskeho hospodárstva (presun k službám).

Problémom v oblasti bezpečnosti práce je aj presná metodika a definovanie, čo presne predstavuje „pracovný úraz“, čo „choroba z povolania“ a „pracovný stres“. Existovať by mali mechanizmy, ktoré zabránia zamestnávateľovi vytvárať tlak na pracovníka, ktorý upozorní inšpektorát práce na zdravotné riziká na konkrétnom pracovisku.

Špeciálnu pozornosť venuje hodnotiaca správa EP zdaniteľným pracovníkom ako sú migranti, mladí ľudia, seniori, ženy v plodnom veku , osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci etnických menšín, nízko kvalifikovaní pracovníci a pracovníci s neistými pracovnými podmienkami.

Na Slovensku upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci zákon č. 124 z roku 2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a množstvo ďalších špecifických legislatívnych predpisov.

Jednou z najnáročnejších pracovných prevádzok z hľadiska bezpečnosti na Slovensku majú košické železiarne. U.S. Steel Košice postupne zavádzala rôzne interaktívne tréningové centrá na osvojenie si zásad bezpečnej práce pre rôzne prevádzky v rámci podniku. Podľa firemných údajov sa im postupne podarilo celkovú úrazovosť od roku 2001 v železiarňach znížiť o 89, 8 %. Pre U.S. Steel Košice úrazy monitoruje OSHA, čo je špecializovaná agentúra amerického ministerstva práce.

Slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny udeľuje zase každoročnej certifikát „Bezpečný podnik“. Rezort uvádza, že ide v rámci EÚ o jedinečný program a realizovaný je iba na Slovensku a v Českej republike. Zameraný je na zlepšovanie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zamestnávateľských subjektoch. Záujemcovia musia splniť prísne podmienky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany životného prostredia a protipožiarnej ochrany.

Pozície

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) konštatuje že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci existuje v súčasnej dobe rozsiahle acquis communautaire, no bežná realita pracovníkov svedčí o tom, že samotná prijatá legislatíva nepostačuje.

Za hlavný súčasný problém považuje nedostatočnú pozornosť venovanú chemickým rizikám, ktoré sa v dnešnej dobe vyskytujú takmer všade a majú vysoko negatívny vplyv na pracovníkov. „Nové druhy ohrození vznikajúce v súvislosti s používaním chemických látok v rôznych odvetviach priemyslu ale aj služieb, si vyžadujú pravidelnú modernizáciu právnych predpisov v súlade s najnovšími medicínskymi poznatkami o zdravotných rizikách.“

„Žiaľ, komplexné štúdie takýchto rizík stále chýbajú, hoci sa prudko zvyšuje výskyt nádorových ochorení a iných chronických chorôb. Obhajujem preto právo zamestnancov na pravdivé a primerané informácie o rizikách spojených s dlhodobým vystavovaním sa karcinogénnmi látkam. Osobitná pozornosť by mala byť v tomto smere venovaná tehotným ženám a ženám v plodnom veku, a to z hľadiska vplyvu na plod. Pravidelné inšpekcie podľa môjho názoru môžu významne prispieť k zlepšeniu informovanosti a odbornosti v rámci podnikov.“

Poslankyňa EP Edit Bauer (EĽS, SMK) hovorí, že legislatíva sa modernizuje a reaguje na nové pracovné podmienky  a riziká. „V súčasnosti sa pripravuje legislatíva na ochranu pracovníkov, ktorí čelia rizikám elektromagnetického žiarenia. Ukazuje sa, že problémy sú najmä s implementáciou, zanedbávaním primeranej ochrany  dochádza k zbytočným pracovným úrazom. Nadpriemerný výskyt smrteľných úrazov je v stavebníctve. Často je to problém malých podnikov a subdodávateľov.“

Alajos Mészáros (EĽS, SMK) si myslí, že Slovensko je v otázke bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na tom dobre. "Úlohou bude iba harmonizovať našu legislatívu v tejto oblasti s európskymi normami", hovorí. "Hlavnou výzvou je predchádzanie bezpečnostných rizík a znižovanie stresu pri práci, pretože tieto problémy znepokojujú najviac aj európske podniky. Výskyt chronických chorôb sa v poslednej dobe tiež zvyšuje, a to hlavne v prípade starších osôb. Na riešenie tohto problému je nutné zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, ale aj prevenciu."