Výbor regiónov môže napadnúť legislatívu EÚ

Pozadie

Lisabonská zmluva, ktorá sa v Európskej únii tvorila osem rokov, vstúpila do platnosti vo všetkých 27 členských štátoch k 1. decembru minulého roku.

Lídri EÚ veria, že zavedením Lisabonskej zmluvy sa omladí rozhodovací proces európskych inštitúcií a tým sa prispeje k demokratickejšej a efektívnejšej Únii.

Zmluva prepisuje niektoré zo základných pravidiel EÚ, ktoré prvý raz zaviedli Rímske zmluvy v roku 1957 a je odpoveďou na kritiku členských štátov a občanov.

Výbor regiónov združuje predstaviteľov regiónov a miest z celej Európskej únie. Má 344 členov zo všetkých štátov a jej cieľom je zapojiť predstaviteľov miest a obcí ako i komunitu, ktorú reprezentujú, do rozhodovacieho procesu v rámci EÚ a informovať ich o politikách Európskej únie.  

Postoje

Počas plenárneho zasadania 3. až 4. decembra 2009 v Bruseli diskutovali členovia Výboru regiónov o nových ustanoveniach vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy, podľa ktorých môžu nahlásiť porušenie princípu subsidiarity Európskemu súdnemu dvoru. Na tento krok je potrebný iba súhlas jednoduchej väčšiny členov Výboru regiónov. Musí sa však jednať o oblasť, ktorá si vyžaduje priame konzultácie s Výborom regiónov.

Princíp subsidiarity Európskej únii zakazuje, aby konala v prípade, že by bolo oveľa efektívnejšie ak by sa tak stalo na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Lisabonská zmluva zároveň posilňuje inštitucionálnu úlohu zastupiteľského orgánu regiónov v Bruseli počas legislatívneho procesu. Výboru regiónov totiž zmluva priznáva možnosť uskutočniť právne kroky na Európskom súdnom dvore aj v prípade ochrany inštitucionálnych výsad Výboru regiónov.

Navyše, Výbor regiónov bude mať výsadu, aby sa s ním počas schvaľovania legislatívy radili tri inštitúcie – Európsky parlament, Európska komisia a Rada – aj v oblastiach ako energetika či klimatické zmeny.

Podľa Lisabonskej zmluvy sa regionálnym parlamentom udeľujú nové legislatívne právomoci počas rozhodovacieho procesu EÚ: budú sa spolupodieľať na takzvanom „procese monitorovania subsidiarity.“

Názory

„Nástroj na kontrolu princípu subsidiarity je ako atómová bomba: je dobré ju mať, ale nikdy nepoužiť,“ povedal hovorca Výboru regiónov Christian Gsodam pre EurActiv a dodal: „Výbor regiónov premýšľa o tom, ako využije svoje nové práva na to, aby ovplyvnil zavedenie lepších politík a získal v spolupráci s ďalšími inštitúciami výhodnejšiu pozíciu,“ dodal.

„Potrebujeme tiež vytvoriť nové aliancie s národnými parlamentmi, ktorých úloha bola posilnená v oblasti subsidiarity,“ uzatvára Gsodam.

Predseda Výboru regiónov Luc Van den Brande (Belgicko, EPP) povedal, že získanie práva na iniciovanie procesu o porušení pravidiel na Európskom súdnom dvore, je veľkým úspechom samo o sebe. „Vnímame nové právo napadnúť legislatívu EÚ na súde skôr ako zastrašujúci prostriedok, než ako aktuálnu hrozbu. Som presvedčený, že táto nová možnosť nám pomôže prehĺbiť naše vzťahy s ďalšími inštitúciami EÚ a národnými parlamentmi,“ povedal.

Predseda Tirolského krajinského parlamentu a hlava rakúskej delegácie vo Výbore regiónov Herwig Van Staa zasa povedal: „Rozhodnutie Výboru regiónov je dobrá správa. Dáva jasne najavo, že otázka subsidiarity neostane len v čisto teoretickej rovine. Výbor si stanovil efektívny postup ako brániť regionálne a miestne právomoci v prípade, že by boli ohrozované zo strany EÚ.“