Vysokorýchlostná trať pod Alpami dostáva spád

zdroj: TASR

Malo ísť o veľkolepý projekt. Tunel mal byť dlhý 56 kilometrov, čo je viac ako má Lamanšský prieplav. Železničné spojenie pod Alpami malo spojiť mestá Turín a Lyon. Po vytrvalých a násilných protestoch však projekt na takmer 20 rokov zastavili. Dnes sa má posunúť do novej a možno rozhodujúcej fázy.

Keď minulé leto znova oplotili stavebný úsek, pri demonštráciách sa zranilo takmer 400 ľudí. Polícia obvinila a uväznila 26 ľudí.

Talianske úrady vyhlásili výstavbu tunelu za národný strategický záujem a legislatívne jej prisúdili rovnaký status, ako keby išlo o vojenské kasárne.

Prvá demonštrácia proti novej trati pre vysokorýchlostné vlaky prebehla v roku 1995.  Odvtedy odpor neustal a takmer si vyžiadal život, keď aktivista, ktorý sa vyšplhal na elektrický stĺp, spadol a ťažko sa popálil.

Ďalšie vlády, zaskočené intenzitou protestov, váhali či majú s výstavbou pokračovať. Zmena nastala, až keď Mario Monti zostavil v novembri úradnícku vládu, aby naštartoval taliansku ekonomiku. Mario Virano, špeciálny komisár pre tunel tvrdí, že „infraštruktúra je považovaná za mechanizmus, ktorý vytvára ekonomický rast.“

Pred mesiacom sa Virano stretol s Ríme s Montim a niekoľkými členmi jeho kabinetu. Monti po niekoľko hodinovom rozhovore vyhlásil: „Chceme pokračovať (s projektom), ale nie preto, že sme ho zdedili, ale preto že v neho veríme.“

Zvláštny konflikt

Údolie Susa, ktoré je miestom výstavby nepatrí medzi najkrajšie, aj keď zahŕňa niekoľko historických monumentov a archeologických vykopávok. Väčšinu údolia tvoria kameňolomy a továrne.

Enviromentalisti hovoria, že hory, cez ktoré majú byť tunely prekopané, obsahujú ložiská uránu a azbestu. Massimo Zucchetti, ktorý prednáša nukleárne inžinierstvo na Polytechnickom inštitúte v Turíne oponuje, že riziko vykopania niektorých minerálov sa dá eliminovať použitím výkonných odsávačov. „Nemyslím si, že urán, alebo dokonca azbest, predstavuje hlavný dôvod, prečo nezrealizovať tento projekt.“

Problémom by nemal byť ani prach zo stavby, keďže sa dohodlo, že všetok odpad odvezú nákladné autá po diaľnici.

Ide o celkom zvláštny konflikt s obrátenými rolami. Na jednej strane sú zástancovia projektu v pozícii vizionárov a na druhej strane oponenti, vrátane anarchistov a enviromentalistov, ktorí upozorňujú na rozvážnosť nakladania s financiami.

„Zatiaľ čo hnutie začalo ako enviromentálny protest, dnes musím povedať, že prioritou sú ekonomické argumenty. Tunel by bol veľké plytvanie verejných zdrojov. Existujúca železničná trať by zvládla vyššiu premávku. Navyše projekt pokračuje podľa plánov, ktoré urobili pred 20 rokmi,“ hovorí Lele Rizzo.

V dokumente, ktorý vydala vláda na obhajobu projektu, sa píše, že cesta medzi Parížom a Milánom sa vďaka novej trati skráti zo siedmych hodín na štyri. Taktiež sa o polovicu skrátia náklady na prepravu tovarov a značne sa odbremenia cesty v okolí Álp od nákladných aut.

Tieto predpoklady však nie sú isté, pretože talianska vláda nikdy nevydala analýzu vplyvov. Virano povedal, že jeho úrad analýzu dokončil, ale čaká na zverejnenie od príslušného ministerstva.

Virano tiež poukazuje na skúsenosť zo Švajčiarska, kde sa po vyhĺbení tunelov pod Alpami zdvojnásobil obrat vlakovej dopravy. Projekt je aj v súlade s víziami Bruselu, kde Monti pôsobil takmer 10 rokov v pozícii komisára.

Väčšina prác na francúzskej strane sa už zrealizovala. Ak by Taliansko opäť cúvlo, vznikli by podľa úradv škody v hodnote takmer miliardy eur.