Vyššia spoluúčasť regiónov pri realizácii europrojektov

eú, ústava

 

Krátka správa

Územie Slovenskej republiky sa člení na 4 regióny, z ktorých okrem Bratislavského kraja patria ostatné do tzv. Cieľa 1. Tieto územia vzhľadom na ich ekonomické zaostávanie za priemerom EÚ majú v rámci poskytovanej štrukturálnej pomoci z fondov Únie právo čerpať prostriedky do výšky 75 % oprávnených nákladov, ktoré zaplatí rozpočet Únie. Na zvyšných 25 % sa doteraz skladal štát, regionálna samospráva a miestne samosprávy a ďalší iprávnení žiadatelia. V špecifických prípadoch štát dofinancoval projekty v plnej výške.

V súčasnosti obce, mestá, vyššie územné celky (VÚC) a neziskové organizácie (NO) v rámci spolufinancovania projektov lokálnej infraštruktúry s účasťou eurofondov prispievajú zdrojmi vo výške 5 %. V novom programovom období v rámci Regionálneho operačného programu (ROP) by to malo byť až 10 %. O tomto návrhu novej vlády zvýšiť vlastné spolufinancovanie pre obce, mestá, VÚC a NO pri čerpaní štrukturálnych fondov (ŠF) EÚ na lokálnu infraštruktúru informoval poslanec SMK a exminister výstavby a regionálneho rozvoja, László Gyurovszky.

Ide iba o projekty, ktoré zastrešuje rezort výstavby. Táto výrazná zmena, dodal, je vyznačená v Národnom strategickom referenčnom rámci (NSRR), podľa ktorého bude SR využívať v nasledujúcich 7 rokoch nenávratné finančné príspevky (NFP) zo ŠF. Bývalá vláda s Bruselom dohodla výhodnejšiu schému, a to pomer 85 % (NFP EÚ) ku 15 % (ŠR). Návrh nového referenčného rámca však mení zloženie už dohodnutých 15 % na pomer 5 % ku 10 %, teda podiel ŠR sa tak znižuje z pôvodných 25 % iba na 5 % a 10-% spoluúčasť pripadne na konečných prijímateľov pomoci namiesto 5 %. Pre obce, mestá, VÚC a NO to bude ročná záťaž takmer 1 miliardy (zo súčasných asi 80 miliónov Sk sa tak zvýši na 930 miliónov Sk) Kofinancovanie štátu pre tento typ projektov sa zvýši z 375 miliónov Sk na 465 miliónov Sk ročne, čo je iba o 1,5-násobok.

Takéto zmeny zo strany novej vlády SR však Brusel nenapadne, lebo schéma spolufinancovania pri lokálnej infraštruktúre, resp. ROP je výlučne v kompetencii a rozhodnutí členského štátu únie. Skrátenie štátneho spolufinancovania prospeje financovaniu schém štátnej pomoci, napr. de minimis. Avizované zmeny v príprave na nové programové obdobie 2007 – 2013 môžu spôsobiť, že peniaze pre tento typ konečných prijímateľov sú ohrozené a je skoro isté, že obce, mestá, VÚC a NO takúto finančnú záťaž neunesú. Menšia prekážka to bude pre bohatšie a silné obce a mestá.

Zmeny schémy spolufinancovania postihnú najmä aktivity naviazané na ŠF u menších obcí. Títo koneční prijímatelia pomoci nebudú tak schopní peniaze pri takýchto nastavených finančných parametroch ani vyčerpať, keďže je otázne, či sa v ich rozpočtoch nájde rezerva na vyššie spolufinancovanie. Zmeny spolufinancovania sa premietnu do čerpania peňazí, ktoré sa vzťahujú na existujúci zásobník projektov v hodnote 17,5 miliardy Sk. Nie je preto isté, či sa podarí 17,5 miliardy Sk v zásobníku projektov realizovať už v prvom roku 2007.