Nemecká expertka: Bez feminizmu nikdy nedosiahneme mier

Výstava v Barcelone pod názvom FEMINISMES!. [EPE-EFA/Marta Perez]

Mať viac žien na dôležitých postoch nestačí. Samotný fakt, že je niekto žena alebo príslušník politickej menšiny ešte neznamená, že svojou identitou aktívne prispieva k odstráneniu nerovnosti, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.cz KRISTINA LUNZ.

Kristina Lunz je spoluzakladateľkou nemeckého Centra pre feministickú zahraničnú politiku. Pôsobí aj ako poradkyňa na Federálnom ministerstve zahraničných vecí.

Čo znamená „feministická zahraničná politika”? Ako sa líši od „tradičnej“ zahraničnej politiky?

Feministická zahraničná politika považuje za svoj centrálny bod všetky ľudské práva, vrátane práv žien a politických menšín, pričom ženy sú zo všetkých politických menšín tou najväčšou skupinou. Prvým krokom feministickej zahraničnej politiky je uznanie, že nerovnosti existujú všade vo svete. Tým druhým je hľadanie spôsobov a nástrojov zahraničnej politiky, ktorými možno tieto nerovnosti zmierniť. Výskum naznačuje, že práve miera rovnosti má najzásadnejšie vplyv na to, či je krajina mierumilovná ako na svojej domácej pôde, tak aj voči ďalším krajinám. Bez feminizmu teda nikdy mier nedosiahneme.

Môžeme už teraz niekde pozorovať feministickú zahraničnú politiku v praxi, vrátane jej reálnych dopadov?

Existuje niekoľko krajín, ktoré feministickú zahraničnú politiku presadzujú – napríklad Švédsko ju zaviedlo v roku 2014 a jedná sa o vôbec najkomplexnejšie štátnu zahraničnú politiku, ktorú vo svete máme. V roku 2017 ho nasledovala Kanada s feministickú rozvojovou politikou. Francúzsko vyhlásilo zahraničnú feministickú politiku tento rok a nedávno s k nemu pripojilo aj Mexiko.

Hlavným prínosom feministickej zahraničnej politiky je, že posilňuje ľudské práva a ľudskú bezpečnosť v zahraničí. Švédsko napríklad spolupracuje s Kolumbiou na jej mierovom procese a vďaka zapojeniu tamojších organizácií občianskej spoločnosti sa jedná o najinkluzívnejší mierový proces v histórii. Ďalším príkladom je Nemecko, ktoré síce nemá feministickú zahraničnú politiku, ale v rámci svojej zahraničnej politiky pár feministických krokov urobilo. Napríklad nemecký minister zahraničných vecí inicioval vznik ženskej ľudskoprávnej siete Unidas medzi Latinskou Amerikou, Karibikom a Nemeckom. Jeden malý krok správnym smerom.

V Českej republike (ale aj na Slovensku, pozn. prekl.) je pojem feminizmus spojený iba s právami žien. Dalo by sa povedať, že je takýto prístup nesprávny, keďže feminizmus je označenie pre niečo omnoho širšie?

Feminizmus vznikol so zameraním na práva žien, pretože ženy boli historicky najväčšou skupinou v spoločnosti, ktorá bola buď utláčaná, alebo jej bol odmietaný prístup k dôležitému rozhodovaniu a verejnému priestoru. Ale feministické hnutie má potenciál ísť dopredu a vyvíjať sa. Snažíme sa pracovať na feminizmu naprieč mnohými oblasťami. To znamená skutočne sa pozerať na prieniky rôznych foriem utláčania a diskriminácie, ako napríklad to, že čierna žena má inú životnú skúsenosť ako biela žena, alebo to, že sexuálne menšiny majú iné životné skúsenosti ako heterosexuáli.

Takže nie je chybné povedať, že sa feminizmus zameriava na práva žien, no ja by som skôr dodala, že ide ešte ďalej. Feminizmus je o premene spoločnosti ako celku a skutočne premýšľa o veľkých otázkach ako: Funguje kapitalizmus pre všetkých? Kde dochádza k štrukturálnemu rasizmu v našej spoločnosti? Ako môžeme bojovať s ekologickou deštrukciou? Čo je klimatická spravodlivosť? Feminizmus sa skutočne snaží vniesť do diskusie všetky tieto dôležité témy.

Ako by mali štáty presadzovať feministickú zahraničnú politiku? Tým, že zapojí viac žien v diplomacii?

Mať viac žien na dôležitých postoch nestačí. Vyžadovať rovnakú účasť je samo o sebe prejavom feminizmu, ale nie je samoúčelné. Pretože samotný fakt, že je niekto žena alebo člen politickej menšiny, ešte neznamená, že svojou identitou aktívne prispieva k odstráneniu nerovnosti.

Štáty sa môžu inšpirovať Švédskom. Švédsko dokonca publikovalo príručku, kde načrtlo všetky kroky, ktoré štát môže podniknúť na to, aby si osvojil feministickú zahraničnú politiku. Vo švédskom duchu ide o štyri hlavné zamerania: zdroje, zastúpenie, práva žien a politických menšín a napokon porovnanie so skutočnosťou, čo znamená overovanie toho, že sa to všetko zakladá na štatistikách a dôkazoch.

Index rodovej rovnosti: Švédsko kraľuje, Portugalsko rýchlo napreduje, Slovensko je na chvoste

Slovensko sa v rámci rodovej rovnosti hýbe dopredu oveľa pomalším tempom ako ostatné štáty EÚ a dokonca prehlbuje odstup svojich výsledkov a priemeru EÚ. Vyplýva to z aktuálneho Indexu rodovej rovnosti 2019, ktorý pripravuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

Aby sa feministická zahraničná politika stala skutočnosťou, potrebná je existencia feministickej občianskej spoločnosti po celom svete, ktorá jej bude dávať charakter.

Feministická zahraničná politika sa rovnako zameriava aj na demilitarizáciu a odzbrojovanie, pretože vojenský a násilný kontext je vždy v rozpore s presadzovaním ľudských práv.

Počúvajú ale vlády feministické organizácie? Vidíte vývoj v tomto smere?

Celé to záleží na vládnych prioritách. Ak máte prísne konzervatívnu, možno až autokratickú vládu, občiansku spoločnosť bude odsúvať na druhú koľaj. Takéto vlády prispievajú k zmršťovaniu  priestoru pre občiansku spoločnosť a pre slobodu slova a médií. Môžeme ich vidieť všade vo svete.

Pokiaľ ale máte vládu ako vo Švédsku, ktorá skutočne chce mať ľudské práva v centre svojej práce, tak tá počúva občiansku spoločnosť na každej štátnej návšteve, ktorú podnikne. Je to rozhodnutie, ktoré môže urobiť aj jednotlivec. Môžete ísť na štátnu návštevu do nejakej krajiny a buď sa stretnúť len so zástupcami biznisu a vlády, alebo povedať tým, ktorí vám pripravujú program: „Nie, chcem zabezpečiť stretnutie s občianskou spoločnosťou.” Toto môže urobiť každý štátnik.

Čo sa týka presadzovania feministickej zahraničnej politiky, už ste niekoľkokrát zmienili Švédsko, ale aj Francúzsko, Mexiko a Nemecko. Sú nejaké ďalšie krajiny, ktoré by sa do tejto skupiny radi pridali?

Švédsko je so svojou feministickou zahraničnou politikou stále pomerne silno kritizované – najmä od feministov a feministiek. Nič nie je dokonalé od začiatku a kritika je vždy potrebná na to, aby sa veci zlepšili. Švédsko ale odviedlo neskutočný kus práce. Rozhodne inšpirovalo Kanadu, Francúzsko a Španielsko, ktoré síce nemajú oficiálnu feministickú zahraničnú politiku, ale feminizmus hrá v ich zahraničnej politike veľmi silnú rolu.

Malé štáty sú ako súčasť medzinárodných spoločenstiev značne silnejšie

Pri presadzovaní svojej zahraničnej politiky musia byť menšie krajiny vynaliezavejšie, no v partnerstve s inými majú k dispozícii viac nástrojov. Slovensko sa môže učiť od porovnateľne veľkého Fínska, ktorého medzinárodná relevancia rastie s jeho špecializáciou. 

Ak sa spýtate senior diplomatov na francúzskej, španielskej alebo britskej ambasáde, všetci o feministickej zahraničnej politike vedia a inšpirujú so Švédskom. Bez Švédska by naša organizácia možno ani neexistovala. Od tej doby, čo sme začali v roku 2018 fungovať, sa o feministickej zahraničnej politike vedú v Nemecku diskusie. Boli sme prví, kto s témou feministickej zahraničnej politiky prišiel, a to hneď na hlavnom pódiu pri príležitosti jednej udalosti na nemeckom ministerstve zahraničných vecí, kde dokonca hovoril aj minister. Inšpirovali sme aj spoločnosť a vládu v Mexiku, ktorá na konci septembra ohlásila feministickú zahraničnú politiku.

Sú podobné iniciatívy aj na európskej úrovni?

Rozhodne máme európsku feministickú občiansku spoločnosť – napríklad Strana zelených v Nemecku zahrnula feministickú zahraničnú politiku do svojej predvolebnej kampane v májových európskych voľbách. Dúfame, že budeme môcť pracovať na feministickej zahraničnej politike s niektorými zelenými europoslancami, pretože je medzi nimi niekoľko veľmi silných feministov a feministiek.

Zmena na premiérskej stoličke predsedníckej krajiny v Únii: Fínsko bude mať najmladšiu premiérku na svete

Doterajšia ministerka dopravy Sanna Marin povedie ako líderka Sociálnodemokratickej strany vládnu koalíciu piatich strán. Na čele každej z nich rovnako stojí žena. V krajinách európskej dvadsaťosmičky vedie vládu iba päť žien, z toho dve len dočasne.

Po európskych voľbách je Európsky parlament oveľa viac „zelený“ ako ten predchádzajúci. Môžeme to považovať za príležitosť k rozvoju európskej feministickej zahraničnej politiky?

Áno. Víťazstvo Zelených v Nemecku, ale aj polepšenie si na európskej úrovni bolo zároveň víťazstvom pre feminizmus, pretože feministické témy sú pre zelené strany veľmi zásadné.

Myslíte si, že by sa feministická zahraničná politika mohla v blízkej dobe vyvinúť v krajinách ako je Česká republika, Slovensko alebo Poľsko?

Myslím si, že ak budeme podporovať našich feministických spojencov v týchto krajinách a oni budú dôrazní v požadovaní zmien v zahraničnej a bezpečnostnej politike, tak je tu slušná šanca.

Partner

Philip Morris International