Poľská aktivistka o vláde: Predali ženy cirkvi, predali naše práva

"Čierny pondelok" - protesty proti sprísneniu zákonu o potratoch, poľské Katowice, 23. marec 2018. [EPA-EFE/ANDRZEJ GRYGIEL]

„Ak sa nám konečne podarí zvrhnúť túto vládu, bude jasné, kto to urobil. Ženy,“ hovorí v rozhovore líderka „čiernych“ protestov v Poľsku MARTA LEMPARTOVÁ.

 

Na uliciach poľských miest boli 23. marca desiatky tisíc ľudí, ktorí protestovali proti sprísneniu zákona o interrupciách.

Poľský zákon o plánovaní rodiny umožňuje z roku 1993 umelé prerušenie tehotenstva len v troch prípadoch: ak je ohrozený život alebo zdravie ženy; ak je tehotenstvo výsledkom trestného činu; alebo ak je plod vážne deformovaný. V posledných rokoch sa objavujú snahy dosiahnuť úplný zákaz interrupcií, prípadne aspoň zákon ešte viac sprísniť.

Protest proti návrhu zákona o úplnom zákaze interrupcií sa uskutočnil 3. októbra 2016 pod názvom „Čierny pondelok“. Zorganizovalo ho hnutie založené Martou Lempartovou Poľské ženy v štrajku (Ogólnopolski Strajk Kobiet).

Protest z marca 2018 dostal názov „Čierny piatok“. Poľské ženy v štrajku dúfajú, že prinútia politikov, aby zvážili návrh na sprísnenie prístupu k interrupciám, keďže v roku 2016 sa im podarilo dosiahnuť stiahnutie návrhu zákona o ich úplnom zákaze.

Podľa marcového prieskumu verejnej mienky (Kantar Millward Brown) je až 75 percent Poliakov je proti ďalším obmedzeniam zákona o interrupciách.

Karolina Zbytniewska z EURACTIV Polska hovorila s Martou Lempartovou, zakladateľkou a tvárou hnutia Poľské ženy v štrajku.

Čo je zlé na právach poľských žien? Prečo organizujete Čierne pochody?

Všetko je zlé. Preto máme až päť skupín požiadaviek. Prvá sa týka reprodukčných práv. Nejde len o potrat, ktorý je v Poľsku okrem troch špecifických výnimiek zakázaný. Tiež skutočnosť, že čochvíľa prídeme popôrodnú starostlivosť. Všetky štandardy zostavené a presadzované Nadáciou pre humánne pôrody, médiami, všetkými zainteresovanými inštitúciami vrátane nemocníc a lekárov miznú. Mierime k „nehumánnym“ pôrodom. Vláda nám postupne právnymi trikmi odoberá právo na oplodnenie in vitro. Núdzová antikoncepcia je tiež neprístupná.

To je trochu prehnané. Tabletky si predsa môžete kúpiť na predpis.

Vo Varšave možno. Ja hovorím o skutočnom Poľsku. A Varšava nie je Poľsko, ani Vroclav, ani Krakov, ani Poznaň. Poľsko pozostáva z troch tisíc samospráv. Pokiaľ ide o núdzovú antikoncepciu, tak vo väčšine prípadov nie je absolútne žiadna šanca, aby ste ju s predpisom dostali včas.

Dnes sa lekári odvolávajú na „výhradu vo svedomí“ nielen na to, aby nemuseli vykonať potrat, alebo odporučili, kde inde je ho možné podstúpiť ale aj na to, aby nemuseli predpisovať núdzovú či bežnú antikoncepciu. Vláda sa medzitým snaží o to, aby výhradu vo svedomí mohli používať aj farmaceuti. Núdzová antikoncepcia už vôbec neexistuje, a to bol zámer. Autority sa ani len netvária, že chcú prístup k antikoncepcii a potratom iba obmedziť. Nezakrývajú to, že im chcú úplne zabrániť.

V Poľsku je aj problém s domácim násilím. Podľa policajnej štatistiky zažilo v roku 2015 domáce násilie takmer 70 000 žien a každý rok kvôli nemu zomiera 400 až 500 žien. Vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) pritom naďalej zvažuje odstúpenie od Istanbulského dohovoru, pretože „sa zameriava hlavne na presadenie ľavicového svetonázoru, založenom na rodovej vízii spoločnosti, podľa ktorej „rod“ vychádza zo sociokultúrneho prostredia a nie je považovaný za genetickú skutočnosť,“ ako nedávno povedala poľská europoslankyňa Jadwiga Wiśniewska (PiS / ECR).

Ochrana proti násiliu je druhou skupinou našich požiadaviek. V súčasnosti neexistuje žiadne financovanie organizácií, ktoré sa týmto problémom zaoberajú. Páchatelia nie sú izolovaní od obetí, neexistuje žiadna linka pomoci, žiadne financovanie núdzových liniek pre deti. Všetko bolo postupne zrušené, odkedy sa k moci dostala strana PiS [v roku 2015]. Pokiaľ ide o násilie – fond, ktorý finančne podporoval obete násilia vrátane programov proti násiliu – všetko išlo na cirkevné organizácie.

Predtým išli tieto peniaze do organizácií, ktoré sa zaoberajú násilím a obeťami. Teraz ich bude mať v rukách katolícka cirkev, ktorá v podstate uznáva domáce násilie ako tradíciu, s ktorou sa podľa nich treba vysporiadať „bez toho, aby sa rozbila rodina“ – čo ženám znemožňuje pred násilím utiecť.

Sexuálna výchova v zásade neexistuje. Namiesto nej tu máme nejakú chorú indoktrináciu. Treťou skupinou našich požiadaviek je preto mať štát bez povier. Katechéti sa čoskoro stanú pedagógmi, náboženstvo je v školách povinné, máme – ako už bolo spomenuté – výhradu vo svedomí v nemocniciach a zanedlho sa bude vzťahovať aj na lekárne.

Koniec koncov, v celých regiónoch ju už používajú. V Podkarpatskom vojvodstvu neexistuje možnosť podstúpiť legálny potrat. Každá nemocnica sa odvoláva na výhradu vo svedomí.

Štvrtá skupina požiadaviek sa týka ekonomických otázok: protestujeme proti tomu, že zarábame menej, dostávame nižšie dôchodky a výživné je de facto zrušené, keďže prah príjmov sa roky nezmenil [už 10 rokov zostáva na úrovni 725 PLN (170 eur) na osobu v rodine]. V dôsledku toho príde tento rok asi 300 000 detí o svoje prídavky. Každý v Poľsku vie, aký náročný je proces nároku na výživné. Tento problém tu existoval vždy.

Osamotené matky nedostávajú peniaze z programu 500+, pretože sú príliš „bohaté“ – veľa štrajkujúcich žien je v tejto situácii. Nemožno nespomenúť matky postihnutých detí, ktorých otcovia opúšťajú v 8 z 10 prípadov.

Nie náhodou štát zaobchádza so ženami ako s potenciálom bezplatnej starostlivosti.

Presne tak. Príspevok na starostlivosť o deti v prípade zdravotného postihnutia je 153 PLN [45 eur mesačne] a nezvyšuje sa.

Ženy a moc v strednej Európe: Beh s batohom na dlhú trať

Napriek skromnému pokroku sú ženy vo vyšehradskom regióne stále skôr objektom, ako aktérom skutočnej mocenskej politiky. Ilustratívne pôsobia debaty o kampani #MeToo, rodových kvótach alebo Istanbulskom dohovore.

Späť k téme potratov. Prečo si myslíte, že stále existujú pokusy ich úplne zakázať?

Vláda sa domnieva, že má dlh voči katolíckej cirkvi. Takto to bolo vždy a vždy aj bude. Koniec koncov, zákaz potratov bol zavedený v roku 1993 ako obchodná dohoda s cirkvou. Jednalo sa o takzvaný „kompromis v oblasti interrupcií“, ktorý podľa môjho názoru kompromisom nebol. Cirkev podporila politikov vo voľbách a tí jej následne predali poľské ženy. Predali naše práva.

Prvý pokus v roku 2016 (po ktorom nasledovali protesty Čierny pondelok) predložila Ordo Iuris, sekta, ktorá je súčasťou nadnárodnej sekty TFP (Asociácia pre tradície, rodinu a majetok). Tí ľudia … spravujú obrovské sumy peňazí. A teraz, v marci, si v tejto veci duplo aj biskupstvo.

Keby bol potrat kriminalizovaný, bol by oveľa drahší ako dnes. Jeho cena by sa zdvojnásobila alebo dokonca strojnásobila, z dnešných troch až štyroch tisíc zlotých na 10 000 [1 euro je približne 4,2 zlotého]. Ak zarábate minimálnu mzdu [1 530 zlotých], tri tisícky môžete splatiť za dva roky. Ale s desiatimi tisíckami je to nemožné. Takže budú dve možnosti – nebezpečný potrat na čiernom trhu alebo bezpečnejší za 10 000, ktorý si budú môcť dovoliť len bohatí ľudia. A nemajme ilúzie. Ceny sa zvýšia aj na Slovensku a v Nemecku. Poľské ženy sú najväčšou skupinou cudzincov, ktorí podstupujú potrat v týchto krajinách.

Asi 55 000 ľudí vyšlo do ulíc Varšavy a až 30 000 ľudí bolo v iných mestách, kde protestovali proti sprísneniu zákona o potratoch. Správy poľskej verejnoprávnej televízie však uviedli, že ich bolo „len niekoľko tisíc“.

Je mi to jedno, pretože to nie je pravda. Navyše, ľudia ich aj tak nepozerajú.

Pozerajú. A je to práve „skutočné“ Poľsko, ktoré ich sleduje.

Ale ich ratingy sa dramaticky znižujú. Dokonca aj voliči PiS vidia, že je to propaganda.

Znižujú sa vo Varšave a vo Vroclave. Stále však majú viac ako 2 milióny divákov.

Po prvýkrát v histórii verejnoprávneho vysielania po roku 1989 ich prekonali dva hlavné spravodajské programy vysielané súkromnými televíznymi kanálmi – nielen „Fakty“ kanálu TVN, ale aj „Wydarzenia“ stanice Polsat. A to je celoštátna televízia, ktorú ľudia pozerajú zadarmo, čiže by mala mať oveľa väčšie publikum než komerčné stanice.

Podľa môjho názoru je veľkým problémom v boji za práva žien – čo sú vlastne ľudské práva – to, že je vnímaný ako politický a v dôsledku toho je delegitimizovaný ako „ďalšia hystéria ľavicového morálneho rozkladu“, ktorá spolupracuje s opozíciou.

Je to normálne. Všetky ľudské práva sú predsa politické. A je zrejmé, že sme opozícia. Vláda sa nás snaží zničiť, takže nie je prekvapujúce, že sme proti nej.

Myslíte si, že je vôbec možné, aby boli práva žien univerzálne?

Pokiaľ ide o skutočných konzervatívcov strany PiS, tak nie. Tí ľudia nenávidia ženy. Ale na protestoch, akým bol aj náš, boli aj ich voliči. Myslím si, že skutočnosť, že ide o politickú záležitosť je výstižná. Ak sa nám konečne podarí zvrhnúť túto vládu, bude jasné, kto to urobil. Ženy.

Ale potom sa bude časť spoločnosti cítiť vylúčená.

Ktorá? Tá, ktorá verí, že ženy by mali byť kvôli potratom vo väzení? S tým dokážem žiť.

Zapojiť všetkých – piata požiadavka Poľských žien v štrajku. Takmer 40 percent voličov hlasovalo v roku 2015 za PiS. Spolu s voličmi strán „Kukiz“ a „Wolność“ podporuje konzervatívnych politikov viac ako 50 percent. Vyradíte teda polovicu Poľska. Otvorený dialóg by možno stál za to.

Chcem, aby bol štát pre každého. Prečo by tam nemohli žiť veriaci, prečo by tam nemala byť cirkev? Je to normálne, pokiaľ to nezasahuje do sféry práv a slobôd. Nemôžu presadzovať politiku, kvôli ktorej ženy zomierajú. Ani rasisti alebo neonacisti nemôžu mať v otvorenom dialógu svoj priestor. To isté by malo platiť aj pre tých, ktorí nenávidia ženy a nútia ich k tehotenstvu. V dialógu nemá nenávisť miesto.