Bez rodovej rovnosti vieme pomáhať obetiam, ale násiliu nezabránime

Podľa odborníčok sa násiliu nedá predchádzať bez vzdelávania k rodovej rovnosti. [EP/Brigitte Hase]

V otázke rodovo podmieneného násilia už nemáme kam ustupovať, zhodli sa odborníčky Oľga Pietruchová a Zuzana Očenášová. Európska komisia sa podľa nich v prvom návrhu vlastnej verzie Istanbulského dohovoru brzdiť nebude a slovenská legislatíva zmeny potrebuje.

Popri prebiehajúcej pandémii a  ekonomickej kríze si niektoré členské štáty EÚ, menovite Poľsko, Maďarsko a Bulharsko, našli čas protestovať proti slovu „rod“. Menili sa kvôli nim závery Rady EÚ o platových rozdieloch, umelej inteligencií alebo vzťahoch v Afrikou.

Neprijatím Istanbulského dohovoru teda boj proti rodovej terminológii neskončil. Európska komisia sa ale tohto slova nevzdáva a avizuje vlastný boj proti rodovo podmienenému násiliu. Ciele odmietnutého medzinárodného dohovoru chce naplniť únijnou legislatívou.

Detaily legislatívy majú prísť do konca roka. Ak by sa však Európska komisia inšpirovala nedávnym uznesením Európskeho parlamentu, obsahovala by aj vzdelávanie k rodovej rovnosti a boj s násilím voči LGBTIQ+ komunite.

Odborníčky na rodovo podmienené násilie sa na debate organizovanej občianskym združením Europolicy a pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung zhodli, že od členských krajín očakávajú protesty. Okresaná stratégia by však nebola efektívna.

„Neviem si predstaviť, že by Európska komisia prišla vopred s návrhom, ktorý by nebol ambiciózny a nepokrýval by všetky tieto skupiny ľudí,“ povedala Oľga Pietruchová, expertka v oblasti rodovej rovnosti na odbore ľudských práv rezortu spravodlivosti.

Únia nezabudla na boj s rodovo podmieneným násilím, opatrenia predstaví do dvoch mesiacov

Európska únia do konca roka predstaví vlastnú legislatívu, ktorá má ochrániť ženy pred násilím. Na stole sú tri scenáre. Zmeniť sa nemusí prakticky nič, ale môže dôjsť aj k harmonizácii trestných poriadkov členských štátov.

Nejde o slovo, ide o obsah

Odmietnutie Istanbulského dohovoru bolo na Slovensku prepojené aj s argumentom, že v slovenčine slovo rod nemá oporu. Pietruchová upozorňuje, že nové vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka už definuje rod aj ako „komplex sociálne utvorených historicky podmienených rozdielov medzi mužmi a ženami“. Argument teda už neplatí.

Za odporom voči slovu však Pietruchová číta aj nesúhlas so samotnou ideou rodovej rovnosti. Násilie podľa nej nejde odstrániť bez vzdelávania k rodovej rovnosti. „Budeme vedieť pomáhať obetiam ale nebudeme vedieť robiť prevenciu,“ povedala Pietruchová.

Výskumy podľa nej potvrdzujú, že pôvod násilia voči ženám je v presvedčení mužov, že majú právo silou vymáhať zaužívané vzorce správania. Vzdelávanie by teda malo chlapcom a dievčatám ukázať, že to k zdravému vzťahu nepatrí. Upozorňuje, že slovenský školský zákon navyše už obsahuje výchovu k rovnosti mužov a žien.

Podľa Zuzany Očenášovej, expertky Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, je zmena myslenia a fungovania inštitúcií bez dôrazu na rodový aspekt násilia iba ťažko dosiahnuteľná. Aj tie najlepšie napísané legislatívy totiž narážajú na zľahčovanie a nepochopenie zo strany policajtov a sudcov, ale aj bežných ľudí.

V praxi sa podľa nej rodovo podmienené násilie okliešťuje iba na to domáce, čím z riešenia vypadávajú obete sexuálneho násilia. „Na Slovensku reálne nemáme ani jednu špecializovanú službu pre ženy s takouto skúsenosťou,“ povedala Očenášová.

Domáce násilie je počas pandémie na vzostupe. Eurokomisia chce vlastnú verziu Istanbulského dohovoru

Na Slovensku zomrelo minulý rok rukou partnera najviac žien za dekádu. Následky pandémie ale vidieť po celej Európe.

Návrh bude ambiciózny, otázne je jeho prijatie

Odmietnutie Istanbulského dohovoru sa podľa nej udialo v špecifickom predvolebnom kontexte, ktorý sa nemusí s rovnakou intenzitou zopakovať pri novom návrhu Európskej komisie.

„Pre situáciu na Slovensku alebo v iných členských krajinách, ktorá môže byť dočasná, nemá význam diskusiu brzdiť na európskej úrovni,“ povedala Očenášová.

„Neviem, kde máme ešte ustupovať,“ súhlasila Pietruchová. „Sú tu určité skupiny, ktoré majú patriarchálny pohľad na postavenie mužov a žien, a akokoľvek to nazveme, tak tu odpor od nich bude,“ povedala.

Odborníčky sa však zhodli, že ambiciózny návrh pravdepodobne narazí na úrovni členských štátov. Pre severské krajiny je však podľa nich rodová rovnosť rovnako dôležitá, ako pre Poľsko a Maďarsko boj proti nej. V prípade nájdenia kompromisu potom môže byť ďalším otáznym bodom transpozícia do národnej legislatívy.

Europarlament chce zaradiť násilie na ženách a LGBTIQ+ ľuďoch medzi európske zločiny

Za iniciatívu hlasovala väčšina slovenských europoslancov. Proti boli europoslanci za KDH, OĽaNO, SaS a zvolení za ĽSNS. 

Zmena definície pomôže aj mužom

Slovensko pritom podľa oboch odborníčok potrebuje zmenu v prístupe k rodovo podmienenému násiliu. Prvým bodom by mala byť jednotná európska definícia.

Pietruchová priblížila, že aj ministerstvo spravodlivosti má na agende zmenu definície znásilnenia.  Podľa dnes platného zákona totiž môže byť znásilnená iba žena, muž nie. Podmienkou je tiež prítomnosť násilia alebo hrozby násilím. Obe odborníčky sa zhodli, že vhodnejšia definícia by znásilnenie popisovala ako sex bez súhlasu.

Ďalším problémom sú nízke tresty pre násilníkov, tie totiž v praxi podliezajú aj minimálne určené sadzby. Ministerstvo spravodlivosti ich podľa Pietruchovej zvažuje odstupňovať v závislosti od závažnosti. Vysoký trest totiž podľa nej odrádza od siahnutia po paragrafe 208, čo je trestný čin týrania blízkej osoby, penalizovaný odňatím slobody až na osem rokov. Skutky teda v praxi končia v priestupkovom konaní.

Očenášová zase vidí riešenie tohto problému v inšpirácii severskými krajinami, kde majú rodovo podmienené násilie na starosti špeciálne vyšetrovateľky a súdy, ktoré sú s realitou problematiky oboznámené a neštítia sa siahať po nastavených sadzbách.

Článok vznikol v spolupráci s