Európska stratégia rodovej rovnosti: Podstata Istanbulského dohovoru, kvóty pre firmy a transparentnosť v platoch

Podpredseníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentosť Věra Jourová a eurokomisárka pre oblasť rovnosťi Helena Dalli predstavujú Európsku stratégiu rodovej rovnosti. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Nová európska stratégia rodovej rovnosti obsahuje viacero opatrení, ktoré sa na Slovensku netešia veľkej podpore.

Rovnaká účasť v politike, v ekonomike a rovnaké práva. Tak v stredu zhrnula podstatu európskeho prístupu šéfka výboru Európskeho parlamentu pre ženské práva a rodovú rovnosť (FEMM), Rakúšanka Evelyn Regner (S&D).

Nové európska stratégia zahŕňa opatrenia na znižovania rodových rozdielov v odmeňovaní, oživený návrh na rovné zastúpenie pohlaví v správnych radách veľkých firiem a tému boja proti násiliu na ženách.

Stratégiu rodovej rovnosti na roky 2020-2025 (The Gender Equality Strategy) vo štvrtok (5. marca) predstavili spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen aj podpredsedníčkou Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou z Čiech a maltskou komisárkou Helenou Dalli, vôbec prvou členkou Európskej komisie ktorá má v názvu portfólia slovo „rovnosť“.

Slovensko vypracovanie tejto stratégie zo strany Európskej komisie podporilo v decembri 2018 na Rade ministrov (EPSCO). Napriek tomu obsahuje viacero bodov, ktoré politici na Slovensku skôr odmietajú.

Davos: Na Slovensku sa zhoršila účasť žien vo verejnom živote a v ekonomike

Pri súčasnom tempe dosiahneme globálne ekonomickú rodovú rovnosť o dve storočia, politickú o 107 rokov, konštatuje správa o rovnosti pohlaví od Svetového ekonomického fóra ktorá, vrhá svetlo na postavenie žien vo svete.

Ekonomická nezávislosť

Ekonomická nezávislosť žien je podstatnou súčasťou stratégie. Miera zamestnanosti žien v Únii je 67 percent v porovnaní s 78 percentami mužov. Ženy tiež odvádzajú tri štvrtiny neplatenej domácej práce.

Komisia chystá do konca roka povinné opatrenia týkajúce sa transparentnosti platových politík. Ich cieľom je lepšie identifikovať rodové rozdiely v odmeňovaní. Komisia dnes otvára aj verejnú konzultáciu na túto tému a bude ju riešiť aj so sociálnymi partnermi. Rodové rozdiely v príjmoch, ktoré sú dnes u ekonomicky aktívnych ľudí v EÚ, na úrovni 16 percent v neprospech žien, sa v dôchodku šplhajú na 30 percent.

„Toto je odmena žien za starostlivosť o ich rodiny, to nie je, že by boli na dovolenke na Seychelách, však áno. Vždy som nahnevaná, keď o tom hovorím,“ komentovala štatistiky česká eurokomisárka Jourová na stredajšom brífingu so skupinou novinárov v Európskej komisii. Vysvetľuje, že sa v Komisii snažia nepreferovať príliš prácu na skrátený úväzok, pretože tá k problémom v rozdieloch s dôchodkami prispieva.

Ženy v správnych radách

Komisia dnešným dňom oživuje aj starší kontroverzný návrh na vyvážené rodové zastúpenie v správnych radách spoločností kótovaných na burze. Ide o návrh z roku 2012, za ktorý sa postavil aj Európsky parlament ale stroskotal u členských štátov. Návrh vtedy nepodporovalo ani Slovensko. Dnes má podobné opatrenia v národnej legislatíve viacero členských krajín, napríklad Francúzsko alebo Taliansko.

„Nie sú to kvóty, je to cieľ ktorý chceme dosiahnuť. Teraz máme vlastne v platnosti mužské kvóty“, hovorí rakúska europoslankyňa Regner.

Európska komisia chce ísť príkladom, má záväzok do roku 2024 mať 50 percent žien vo všetkých riadiacich úrovniach. Momentálny stav je 42 percent. Riešiť chce aj zastúpenie žien v špecifických sektoroch, napríklad ICT.

Násilie

Boj proti násiliu na ženách je ďalším pilierom európskej stratégie. Komisia pripomína, že viac ako polovica žien má skúsenosti so sexuálnym obťažovaním, 22 percent zažilo násilie zo strany partnera a 33 percent zažilo psychické alebo sexuálne násilie vo všeobecnosti. „Ide o jeden z najmenej nahlasovaných zločinov,“ pripomína Věra Jourová.

Česká eurokomisárka hovorí, že Komisia chce presviedčať zvyšných šesť členských krajín  EÚ (Slovensko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko), aby ratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o boji proti násiliu na ženách a jeho prevencii. Chce si pomôcť právnou analýzou, ktorú experti Rada Európy vypracovala pre Arménsko. Jourová zároveň uznáva, že rozhodnutie je v rukách členských štátov. Prípadná ratifikácia na úrovni EÚ nie je náhradou za ratifikáciu členskými štátmi a týka sa len úzkych európskych kompetencií. „Ide tam hlavne o zber dát, je to veľmi obmedzené“, vysvetľuje Jourová.

Súčasťou európskej stratégie je už aj tak aj lepší zber údajov o rozšírenosti rodovo podmieneného násilia. Čakať sa dá aj európska osvetová kampaň o rodových stereotypoch zacielená na mladých.

Jourová sľubuje, že ak sa ratifikácia Istanbulského dohovoru v celej EÚ nepodarí, Komisia príde s legislatívnymi návrhmi, ktoré jeho podstatu uvedú do života. Avizuje tiež monitoring ako krajiny dohovor implementujú, keďže mnohé majú v tomto smere napriek dokončenej ratifikácii rezervy.

„Uvedomujem si, že Istanbulský dohovor násilie nevymaže, ale bez týchto opatrení sa nám nepodarí žiadny pokrok“, dodáva komisárka Helena Dalli. „Musíme bojovať s presvedčením, že násilie na ženách je niečo normálne alebo nevyhnutné,“ dopĺňa Jourová.

Rodové témy: Európske iniciatívy nachádzajú obmedzenú podporu

Špecifickej situácii žien sa väčšina politických strán venuje len cez rodinné politiky, motiváciu k rodičovstvu a jeho podpore. Rodové rozdiely v odmeňovaní riešia len dve strany. Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách sa medzi stranami stále neteší veľkej obľube, ratifikovali by ho dve strany, jedna s výhradou.

Európske političky tiež hovoria o tom, že sú si vedomé odporu voči politikám rodovej rovnosti, ktorý sa v niektorých krajinách silne prejavuje. Evelyn Regner spomenula Maďarsko a Poľsko.

„Hnutia, ktoré popierajú práva žien a rodovú rovnosť neodrážajú európske hodnoty ani názory európskych občanov,“ myslí si eurokomisárka Dalli.

Sú ryby dôležitejšie ako ženy?

Európske inštitúcie už dnes zohľadňujú rodové hľadisko pri všetkých nových iniciatívach. V Európskej komisii je na každom generálnom riaditeľstve človek, ktorý vyhodnocuje ako navrhované opatrenia, stratégie a iniciatívy dopadajú na ženy a na otázku rodovej rovnosti. Rodový rozmer je preto prítomný v európskej stratégii o umelej inteligencii, v Európskom zelenom dohovore alebo v stratégii voči Afrike.

Títo pracovníci tvoria spolu špeciálnu task force, ktorá spadá pod eurokomisárku Helenu Dalli. Podobnú štruktúru vo forme siete poslancov má vo svojich výboroch Európsky parlament.

Francúzska europoslankyňa, členka výboru FEMM, Irene Tolleret (Renew) by rada videla niečo podobné na úrovni Rady. Pýta sa, prečo ak majú ryby vlastnú formáciu Rady (Rada pre pôdohospodárstvo a rybolov, tzv. Agrifish), prečo by ju nemali mať ženy. Plánuje sa to Rady opýtať aj formálne.

Európska komisia vyčleňuje na tému rodovej rovnosti prostriedky z budúceho európskeho rozpočtu, či už v rámci špecializovaných programov alebo cez štrukturálne a kohézne fondy.

Partner

Philip Morris International