Index rodovej rovnosti: Švédsko kraľuje, Portugalsko rýchlo napreduje, Slovensko je na chvoste

Ilustračná fotografia: Pri kosení sena vo Veľkej Slatine (1895–1913, Zvolen). Slovenská národná galéria, SNG [Webumenia.sk]

Slovensko sa v rámci rodovej rovnosti hýbe dopredu oveľa pomalším tempom ako ostatné štáty EÚ a dokonca prehlbuje odstup svojich výsledkov a priemeru EÚ. Vyplýva to z aktuálneho Indexu rodovej rovnosti 2019, ktorý pripravuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

EIGE každoročne hodnotí členské štáty EÚ a Úniu ako celok, aby zistil, ako ďaleko sú na ceste k dosahovaniu rodovej rovnosti. Z najnovšieho indexu vyplýva, že priemerná úroveň rodovej rovnosti v EÚ dosahuje 67,4 bodu, pričom úplnú rodovú rovnosť by predstavovalo 100 bodov. EÚ sa od roku 2017 posunula len o jeden bod. Najlepšie výsledky opätovne dosiahlo Švédsko s 83,6 bodu a najviac napreduje Portugalsko s nárastom o 3,9 bodu.

Riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), Virginija Langbakk, upozorňuje, že takmer polovica všetkých členských štátov nedosahuje úroveň 60 bodov. „Ideme dobrým smerom, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu,“ uviedla Langbakk.

Index je založený na skúmaní rodových rozdielov v šiestich hlavných oblastiach: práca, peniaze, vzdelanie, čas, moc a zdravie. Do indexu sú zahrnuté aj oblasť prierezových nerovností a oblasť násilia na ženách. Tie ale nemajú vplyv na finálne skóre krajín, kedže ich nie je možné porovnať so situáciou mužov.

V boji o vrcholové pozície v európskych inštitúciách má byť kľúčová rodová rovnosť

Na summite v Bruseli sa kreslili prvé čiary bojových línii v snahe obsadiť vedúce pozície v európskych inštitúciách. Európski lídri však pred dôležitým júnovým summitom, kde sa o postoch rozhodne, diskutovali včera (28. mája) „o procesoch a nie o menách“.

Tretí najhorší v EÚ

Slovensko sa zo všetkých členských štátov EÚ umiestnilo v Indexe rodovej rovnosti na 26. mieste. Jeho  výsledky sú teda tretie najhoršie spomedzi EÚ – dosiahlo 54,1 bodu, čo je o 13,3 bodu pod priemerom EÚ. Nižšie výsledky malo už len Maďarsko (51,9 bodu) a Grécko (51,2 bodu). Od roku 2005 až po rok 2017 sa slovenské skóre v rodovej rovnosti zvýšilo len o 1,6 bodu. Pre porovnanie, rakúske skóre sa v rovnakom období zvýšilo o 5,8 bodu. Slovensko v rámci rodovej rovnosti napreduje oveľa pomalším tempom ako ostatné členské štáty EÚ a s postupom času prehĺbilo priepasť medzi svojimi výsledkami a skóre EÚ.

V rámci rodovej rovnosti v oblasti práce získalo Slovensko 66,5 bodu. Miera zamestnanosti (medzi ľuďmi vo veku 20 až 64 rokov) je 66 percent u žien a 79 percent u mužov. V priemere pracujú ženy okolo 39 hodín týždenne, muži 41 hodín. Problémom zostáva nerovnaký pomer zastúpenia žien a mužov v rozličných sektoroch trhu práce. Viac žien pracuje v školstve, zdravotníctve, sociálnej práci, kým v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a na ekonomických pozíciách prevládajú muži.

Ženy stále zarábajú o 21 percent menej ako muži.  Ešte väčší rodový platový rozdiel je medzi ženami a mužmi, ktorí sú na Slovensku prisťahovalcami z inej krajiny, až 40 percent.

A ty ako tráviš čas? 

Miera rodovej rovnosti v oblasti využívania času sa od posledného vydania indexu nezmenila, pretože neboli dostupné nové dáta. Posledné skóre pre Slovensko bolo 46,3 bodu, čo predstavovalo najväčší pokles v rodovej rovnosti v danej oblasti v EÚ od roku 2005. Kým 60 percent žien aspoň jednu hodinu denne varí a vykonáva domáce práce, to isté sa dá povedať len o 16 percentách mužov. Športovým, kultúrnym alebo oddychovým aktivitám mimo domu sa venuje menej žien (11 percent) ako mužov (20 percent), čo predstavuje jednu z najväčších rodových priepastí v EÚ.

Najnižšie hodnotenou oblasťou za Slovensko je miera prístupu k moci (26,8 bodu). Naopak, vyššiu úroveň rodovej rovnosti badať v otázke zdravotného statusu a prístupu k zdravotnej starostlivosti (85,8 bodu).

Dôsledkom i príčinou pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v spomenutých oblastiach je aj násilie na ženách. Slovensko v roku 2011 podpísalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), no neratifikovala ho.

Rodová rovnosť na pracovisku nie je „ženskou otázkou“

Únia sa pripravuje na zavedenie smernice o rovnováhe medzi prácou a súkromím. Prinesie desaťdňové platené, rodičovské voľno pre oboch rodičov a posilnenie postavenia žien na pracovisku.

Zosúladenie kariéry a súkromia

Pri pohľade na celú EÚ je v súčasnosti podľa indexu najvýraznejšia rodová nerovnosť v prístupe k moci, kde sa pozornosť venuje rovnosti v rozhodovacom procese. Ide však zároveň o oblasť, v ktorej sa dosiahol najväčší pokrok. Môže za to vyššie zastúpenie žien vo vedení podnikov, hoci len v niekoľkých členských štátoch. Francúzsko je jediná krajina, ktorá má aspoň 40 percentné zastúpenie mužov i žien v riadiacich orgánoch verejne kótovaných spoločností.

„Naša smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorá bola prijatá tento rok, bude predstavovať prevratné zlepšenie postavenia žien a mužov v celej Európe. Týmito pravidlami sa podporí spravodlivejšie rozdelenie opatrovateľských povinností, čo ženám umožní zotrvať na trhu práce a prijať náročné úlohy alebo riadiace funkcie,“ hovorí európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Partner

Philip Morris International