Len 15 percent slovenských veľvyslaneckých postov zastávajú ženy

Porada vedúcich zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v roku 2019. [Flickr/MZVaEZ/Tomáš Bokor]

Hoci celkové zastúpenie žien na rezorte diplomacie je nadpolovičné, na najvyšších veľvyslaneckých postoch má Slovensko len jedenásť žien. Ministerstvo hovorí, že chce tento stav zlepšiť, pričom plánuje vytvoriť aj post koordinátora pre postavenie žien a diverzitu.

Slovensko má v súčasnosti vo svete 73 veľvyslanectiev, z toho sedem veľvyslaneckých postov je neobsadených. Len 15 percent zo všetkých najvyšších postov zastávajú ženy, pričom priemer sa medzi najvyspelejšími krajinami sveta sa pohybuje okolo 20 percent.

Počet žien na najvyšších diplomatických postoch Slovenska sa tak oproti minulému roku mierne zvýšil. „Z jedenástich aktuálnych veľvyslankýň bolo za súčasného ministra vymenovaných šesť, teda viac ako polovica,“ prízvukuje rezort diplomacie. Trend bude podľa neho zreteľnejší až po dlhšom čase.

Počtu žien v diplomacii narastá pomaly aj v ostatných častiach sveta. Kým v súčasnosti majú krajiny G20 na najvyšších zahraničných postoch 18,4 percenta veľvyslankýň, pred tromi rokmi bol ich podiel 16,7 percenta.

Ako zlepšiť šance žien v politike? Kvóty skúmajú vedci už roky

Hoci ich zavádzanie sprevádzajú kontroverzné reakcie a strach z porušovania princípu spravodlivého výberu, ich efektívnosť a vplyv potvrdzujú stovky vedeckých štúdií. Nateraz sa kvót na počty žien v legislatívnych orgánoch boja aj krajiny Európskej únie.

Politická vôľa diskutovať

Na pozícii mimoriadnych a splnomocnených veľvyslankýň Slovenska pôsobí deväť žien, ďalšie dve sú veľvyslankyňami pri EÚ a UNESCO. Na vysokých diplomatických postoch pôsobia aj dve generálne konzulky a tri riaditeľky slovenských inštitútov. Slovensko má vo svete v súčasnosti osem generálnych konzulátov a deväť inštitútov.

Podľa štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí Ingrid Brockovej je Slovensko v tejto oblasti iniciatívne. „Politické vedenie ministerstva naštartovalo diskusiu o tom, ako posilniť postavenie žien v slovenskej diplomacii,“ hovorí. „Dôkazom toho je zorganizovanie série podujatí v rámci historicky prvého Týždňa žien v diplomacii, ktorý odštartoval pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pod ministrovým ako aj mojím patronátom,“ vysvetľuje Brocková. Ich cieľom bolo zlepšovať podmienky žien v zahraničnej službe, pričom návrhy, ktoré priniesol, bude podľa štátnej tajomníčky realizovať rezort postupne počas celého roka.

„Mojím osobným želaním je, aby sme z Týždňa žien v diplomacii založili každoročnú tradíciu,“ dodáva s tým, že podujatie vníma ako iniciatívu, ktorá „smeruje k vyváženému a partnerskému vzťahu mužov a žien pracujúcich v zahraničnej službe“.

Ministerstvo však potvrdzuje aj konkrétnejší plán. „Pripravujeme aj vytvorenie pozície koordinátorky alebo koordinátora pre postavenie žien a diverzitu,“ potvrdila pre EURACTIV Ingrid Brocková.

Švédska veľvyslankyňa: „Feministická politika“ rozprúdi diskusiu viac, ako keď ju nazvete len „rodovo vyváženou“

Feministický prístup transformuje systém omnoho viac, ako tradičná zahraničná politika, hovorí švédska veľvyslankyňa pre rodovú rovnosť ANN BERENS. V počiatkoch prekvapil feminizmus v politike aj Švédov. „Dnes sa z toho už nikto nesmeje, lebo vidíme, že zmena je možná,“ tvrdí.

Koncom minulého roka bolo celkové zastúpenie žien na rezorte, teda v centrále aj na zastúpeniach v zahraničí, nadpolovičné. Takmer 40 percent z riadiacich pracovníkov boli ženy.

Počet žien v diplomacii vo svete rastie pomaly

Podľa Indexu žien v diplomacii, ktorý naposledy vyšiel v marci tohto roku a porovnával počty veľvyslankýň 39 krajín a EÚ, zastávalo veľvyslanecké posty 20,7 percenta žien. Najviac ich má Švédsko, a to 50 zo 104 veľvyslaneckých postov. Nasleduje Kanada so 46,3 percentami žien vo funkciách veľvyslankýň a Nórsko, so 44 percentami.

Z krajín Európskej únie má najvyšší podiel žien vo funkciách veľvyslankýň po Švédku Írsko (37,8 percenta) a Holandsko (37,1 percenta).

Európska únia má na 137 veľvyslaneckých postoch 32 žien, čo predstavuje 23,4 percenta.

NATO hľadá nového generálneho tajomníka. Veľké šance majú ženy z východnej Európy

O rok sa súčasnému tajomníkovi končí mandát a členské krajiny Severoatlantickej aliancie už intenzívne diskutujú o tom, kto ho nahradí. Po 72 rokoch existencie tejto obrannej organizácie sa v jej bruselskom sídle hovorí, že je najvyšší čas na ženskú líderku.

Spojené kráľovstvo má na veľvyslaneckých postoch vo všetkých krajinách skupiny G7 ženy. V apríli vláda Borisa Johnsona vymenovala za veľvyslankyňu v Paríži Mennu Rawlings, vďaka čomu po prvý krát v britskej histórii na týchto šiestich prestížnych pozíciách pôsobia samé ženy. Do roku 1946 pritom ženy nemohli v britskej diplomacii vôbec pracovať a až do roku 1973 museli svoje posty opustiť v prípade, že sa vydali. Za ostatnú dekádu sa počet veľvyslankýň alebo vedúcich misií takmer strojnásobil. Dnes ženy pôsobia približne na tretine britských veľvyslaneckých pozícií.

Spojené štáty americké mali na konci predchádzajúcej administratívy na 136 veľvyslaneckých postoch  42 žien (30,9 percenta). Čína má vo svojom veľvyslaneckom zbore 10,2 percenta žien, Rusko zo 149 postov len jednu ženu.

Krajiny najčastejšie vysielajú ženy do centrály Organizácie spojených národov.

 

Článok vznikol v spolupráci s