„Mužský svet“ a jeho nepreniknuteľnosť je vedecký fakt, ukazuje švédska štúdia

Ilustračná koláž [http://allmalepanels.tumblr.com]

Absencia žien v prostrediach, kde dominujú muži, je samoudržujúci sa stav, konštatuje experimentálny výskum, ktorý popisuje tento mechanizmus.

Na štúdii s názvom „Mužský svet? – Dopad mužmi dominovaného prostredia na líderstvo žien“ pracovali vedci z Štokholmskej školy ekonómie, Univerzity v Gothenburgu a Štokholmskej univerzity.

Nastavili experiment, do ktorého zapojili 580 účastníkov. Tí najprv riešili zadanú úlohu samostatne, čo slúžilo na odhad ich základných individuálnych schopností. Potom vedci náhodne rozdelili účastníkov do kolektívov, kde počtom dominovali buď ženy (tri ženy a jeden muž) alebo muži (jedna žena a traja muži). V skupinách dostali čas na to, aby diskutovali o riešení rovnakého zadania a prišli so spoločným riešením.

Kľúčové zistenia z experimentu však priniesla jeho druhá časť. Pred tým, než mali tímy riešiť druhú, podobnú úlohu, si mal každý tím zvoliť lídra. Jeho úlohou bolo rozhodnúť o riešení po tom, čo si vypočuje vstupy od členov tímu.

Pred voľbou sa výskumníci účastníkov pýtali, ako veľmi sú ochotní byť lídrami. Potom účastníci hlasovali o ich preferovanom lídrovi vytvorením poradia podľa preferencie. Kandidátom na lídra sa stali tí dvaja členovia tímu, ktorí udali najvyššiu ochotu viesť. Lídrom sa stal ten z dvojice, ktorý mal viac hlasov. Hlasovanie sa udialo pred identifikovaním dvoch kandidátov. Ochota byť lídrom mala teda priamy vplyv na to, kto sa lídrom aj naozaj stal.

Investícia do vzdelania sa ženám opláca menej, firmy to môžu zmeniť

Najvyššie rodové mzdové rozdiely sú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v súkromnej sfére. Firmy dnes môžu prejsť špeciálnym auditom, ktorý ukáže, kde robia v odmeňovaní chyby. 

Ženy mužský svet zneisťuje, mužom ženský pomáha

Analýza výsledkov z experimentu ukázala, že ženy v inak mužských tímoch sú menej ochotné stať sa líderkami než ženy, vo väčšinovo ženských tímoch. Aj celkovo bola ochota žien viesť svoj tím, výrazne nižšia ako u mužov. Tento rozpor podľa vedcov nemá nič spoločné so schopnosťou riešiť zadanú úlohu, čo testovali pred rozdelením do tímov a samotnou voľbou lídra.

Ženy v mužských kolektívoch však mali menšiu sebadôveru vo svoj relatívny výkon, mali menej vplyvu a boli častejšie ovplyvnené ostatnými v tímovej diskusii. Správne tiež predpokladali, že dostanú menej podpory od členov tímu v prípadnej voľbe lídra.

Aj v ženských tímoch, kde je ich ochota viesť bola o niečo vyššia, nebola výrazne zvýšená pravdepodobnosť, že sa lídrom aj stanú.

Na mužov má to, aké pohlavie tímu dominuje, výrazne iný účinok a nemá takmer žiadny vplyv na ich ochotu viesť. Mužom sa od žien podpory dostáva.

„Mužom v ženských tímoch sa darí lepšie, zatiaľ čo ženám v mužských tímoch výrazne horšie,“ konštatujú autori štúdie.

„Naše zistenia ukazujú na existenciu negatívneho efektu skleneného stropu  pre ženy v ak sú v početnej menšine a pozitívneho efektu skleneného eskalátora pre mužov v ženami dominovaných tímoch,“ píše sa v záveroch.

„Muži v ženských tímoch vykazujú najvyššiu ochotu viesť, najvyššiu mieru prílišného sebavedomia, sú najvplyvnejší, dostávajú najviac hlasov a aj očakávajú, že to tak bude.“

„(…)Sú náznaky, že najmenej schopní muži sú viac dychtiví stať sa lídrami, dokonca dostali viac hlasov ako najschopnejšie ženy.“

Mzdový rozdiel

Experiment tak ukázal, ako rodové stereotypy naberajú konkrétnu podobu chýbajúcich žien v rozhodovacích pozíciách. „Ak sa na to pozrieme komplexne, výsledky naznačujú, že absencia žien v kontextoch, kde dominujú muži, je samoudržujúci sa stav.“

Autori tiež píšu, že hoci to nebol hlavný záber štúdie, jej výsledky môžu čiastočne vysvetliť aj horizontálnu rodovú segregáciu na pracovnom trhu, ktorá do veľkej miery zodpovedá za to, že ženy zarábajú menej ako muži.

Za posledné desaťročia pritom výrazne stúpol podiel žien na pracovnom trhu aj ich dosiahnuté vzdelanie. Medzi vysokoškolsky vzdelanou populáciou vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, dokonca dominujú. Horizontálna segregácia ale znamená, že ženy si častejšie vyberajú povolania v odvetviach, kde sú príjmy plošne nižšie.

„Je to rozdiel v motivácii viesť a v miere sebadôvery – teda negatívny vplyv mužmi dominovaných prostredí – čo privedie ženy k istým typom povolaní,“ píšu vedci.

Nemecká poslankyňa zo Slovenska: Nemecko sa obáva, že sa stredná Európa začne otvárať Rusku

Kolegom vysvetľujem, že stredoeurópske krajiny chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s rovnocennými partnermi, hovorí RENATA ALT, liberálna poslankyňa nemeckého Spolkového snemu, pôvodom zo Skalice.

Renata Alt je poslankyňou Spolkového snemu za liberálnodemokratickú FDP (Freie Demokratische Partei). …

Argument v prospech rodových kvót

Výsledky autori štúdie interpretujú aj ako argument v prospech rodových kvót, keďže mužmi dominované prostredia majú na ženy výrazne negatívnejší vplyv. „To by naznačovalo, že kvóty by nepomohli len ženám, ktorých by sa priamo týkali ale aj ženám, ktoré sú už teraz v minoritnej pozícii.“

Výskum však môže mať praktický význam aj pre tých, ktorí musia štrukturovať prácu veľkej organizácie do tímov. Môže im pomôcť lepšie pritiahnuť, udržať a identifikovať najkompetentnejších jednotlivcov pre vedúce funkcie.

 

Sociálny pilier #1: Rovnaké príležitosti a prístup na trh práce

Pred rokom (17. november) lídri EÚ podpísali v švédskom Göteborgu politickú deklaráciu s názvom Európsky pilier sociálnych práv.

Partner

Philip Morris International