Pre podnikateľky je slovo kríza luxus

Začala podnikať v 49 rokov, v oblasti cestovného ruchu aj vzdelávania. Hovorí, že nie je nič cennejšie ako osobná sloboda človeka, hoci je podnikanie náročné a človek musí mať v sebe veľazodpovednosti. Elvíra Chadimová z Top centra podnikateliek chce ženy prilákať do podnikania a do samostatnej ekonomickej aktivity.

Oproti mužom, ženy viac pôsobia ako podnikateľky v terciálnom sektore – služby, vzdelávanie, zdravotníctvo, obchod a cestovný ruch. V priemysle a stavebníctve nájdeme ženy len minimálne. Priemerne u nás podniká 26 % žien, čo nie je podľa Elvíry Chadimovej žiadna sláva, ale ani to nie je najhoršie a číslo sa podobá percentu v iných krajinách EÚ.

Medzi najčastejšie bariéry radí strach z neúspechu a obavy o rodinné zázemie a riešenie starostlivosti o rodinu. Zároveň upozorňuje, že pre naštartovanie podnikania nestačí mať len ideu, ale najdôležitejšia je realizačná fáza.

„Pre podnikateľky je dnes už slovo kríza luxus. My už tento termín nepoužívame. Nemôžeme si to dovoliť. Keby sme sa týmto termínom donekonečna zaoberali bolo by nás oveľa menej ako 26 %“, hovorí na margo dopadov krízy na podnikateľky. Krízu podľa nej využívajú na investície do svojej kvalít a do svojej profesionality.

Násilie a ekonomická núdza súvisia

Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska sa dlhodobo venuje rodovo podmienenému násiliu. Pred rokmi viedli kampaň „Každý priata žena“, dnes je už štatistika iná – už každá 4,5 žena u nás zažije v svojom živote násilie.

Oproti minulosti vyzerá dnes naša legislatíva o rodovom násilí „pomerne dobre“, Farkašová spomína napríklad dôležitú zmenu v podobe zákona o vykázaní násilníka z domu. Bohužiaľ je podľa nej "ale vždy dôležité, kto s ňou narába“. Niekedy policajti o zákone nevedia, alebo ho jednoducho neaplikujú.

Zo  skúsenosti Aliancie žien Slovenska a ich núdzovej linky pribúda žien ochotných dlhodobo znášať násilného partnera z ekonomických dôvodov a to najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Takéto prípady sa im v poslednom čase množia.

Farkašová vysoko oceňuje nedávno prijatý Dohovor Rady Európy z mája 2012 o domácom násilí. Aj na Slovensku prebieha úprava legislatívy, aby vyhovovali tomuto dokumentu. Nie je to podľa nej formálny dokument. „Je napísaný tak, že sa mu nebude dať vyhnúť“. Zmenou napríklad bude, že dieťa, ktoré je prítomné násiliu v rodine bude považované za primárnu obeť, rovnako ako bitá žena. Môže to mať vplyv na neskoršie právo násilného otca stýkať sa s dieťaťom.

Zmena hodnôt

Politológ a publicista László Öllös sa v príspevku venoval teoretickým východiskám rodovej rovnosti. „V liberálnej demokracii nestačí len volebné právo, ale treba dosiahnuť aj to, aby danú osobu boli ostatní ochotní voliť na základe osobných výkonov“, hovorí politológ Z FF UKF. Formálne práva môžu byť zaručené, ale skutočnosť je iná.

Nová koncepcia rovnosti, ktorá opustila predstavu, že rovnosť znamená rovnkosť ,sa objavila až v 20. storočí a nehovorí o rovnakosti, ale „o rovnocennosti v inakosti“.

„Vychádza z predpokladu, že rozdiely medzi človekom a človekom sú prirodzené a viac hodnotné. Sú zdrojom nových myšlienok a prístupov. Pokrok sa zastaví v takej spoločnosti v ktoré dominuje jeden hodnotový systém nad ostatnými.“

Öllös cituje teoretičky moderného feminizmu, ktorá vychádza z tvrdenia, že domáca práca by mala byť oveľa lepšie ocenená, lebo má takú istú cenu ako ostatné formy práce. „K tomu ale netreba hľadať peniaze tam, kde nie sú, ale tam kde sú, v inom hodnotovom systéme a v inom prerozdelení peňazí na základe nového hodnotového systému. Ak sa to našej civilizácii nepodarí, tak nás bude stále menej a menej.“