Združenia miest a obcí otvorene hovoria, že rodová rovnosť nie je priorita

Obec Zábiedovo, okres Tvrdošín. [Stránka obce Zábiedovo]

Slovenské záujmové združenia miest a obcí tvrdia, že od členov neregistrujú záujem alebo problémy v oblasti rodovej rovnosti. Malá oravská obec je na Slovensku jediná, ktorá schválila akčný plán a pracuje s rodovou optikou vo svojich aktivitách.

Zábiedovo je obec v okrese Tvrdošín na Hornej Orave s 880 obyvateľmi. Od zvyšku obcí aj miest na Slovensku ju odlišuje jedna nepravdepodobná vec. Jej vedenie sa rozhodlo neignorovať tému rodovej rovnosti. Starosta Zábiedova Ján Banovčan sa ako predseda regionálneho združenia a člen Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) dostal v roku 2007 k informácii o možnosti obcí prihlásiť sa k Európskej charte rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni. Dokument pripravila Rada európskych obcí a regiónov (CEMR), najširšie a najstaršia európske združenie samospráv. Zo Slovenska je členom práve ZMOS.

Starosta Zábiedova sa rozhodol, že dokument stojí za pozornosť. Pripravil podklady na zastupiteľstvo, ktoré schválilo nie len prihlásenie k charte, ale čo je dôležitejšie, aj komplexný akčný plán obce pre oblasť rodovej rovnosti, ktorý charta od signatárov požaduje. Zábiedovo je prvá a zároveň posledná obec na Slovensku, ktorá takýto akčný plán schválila.

V nasledujúcich rokoch sa ako signatári charty pridali mestská časť Košice – Dargovských hrdinov, Košice – Šaca, obec Slavkovce a mesto Strážske. Žiadna z týchto samospráv už ale akčný plán neprijala. EURACTIV.sk ich oslovil s otázkou, či tak plánujú urobiť. Ani jedna takýto plán neavizovala.

Nenápadné formy

Riaditeľka sekcie zahraničných vzťahov ZMOS Zuzana Špačeková vysvetľuje, že zmyslom charty je, aby samosprávy prijali verejný záväzok k rovnosti mužov a žien vo svojej komunite a vo všetkých sférach pôsobnosti, politickej, ekonomickej, sociálnej alebo kultúrnej. „Zjednodušene povedané, aby samosprávy pri svojom fungovaní brali do úvahy rodovú dimenziu,“ dodáva Špačeková.

Ako to môže jednoducho vyzerať v praxi? Ján Banovčan je stále starostom obce Zábiedovo. „V aktivitách obce sme si už zvykli mať tento rozmer na pamäti,“ hovorí o spôsobe, ako k problému pristúpili. „Do aktivít obce sme zapájali vždy obe pohlavia, ak sme mali futbalový turnaj, bola podmienka, aby boli v družstvách aj dievčatá, ak sme mali Deň rodiny, snažili sme sa, aby prišli aj otcovia. Snažili sme sa to spájať takými skôr nenápadnými formami,“ rekapituluje pre euractiv.sk Bánovčan. Vníma, že s postupom času začala téma rodovej rovnosti kvôli polarizovanej diskusii ľudí viac rozdeľuje. „Aj reči o kvótach ľudí zneisťujú“, myslí si.

Faktom však je, že dnes má Zábiedovo v obecnom zastupiteľstve viac žien ako mužov – štyri poslankyne v sedemčlennom zastupiteľstve. V celkoslovenskom meradle je to anomália, v obecných zastupiteľstvách dnes na Slovensku sedí len štvrtina žien. „Zvykneme žartovať, či sme to náhodou neprehnali,“ hovorí pobavene Banovčan. Nemyslí si, vyšší počet žien v obecnom zastupiteľstve je náhoda. Podľa neho súvisí so snahou obce o rovnaké zapájanie žien aj mužov.

Index rodovej rovnosti: Švédsko kraľuje, Portugalsko rýchlo napreduje, Slovensko je na chvoste

Slovensko sa v rámci rodovej rovnosti hýbe dopredu oveľa pomalším tempom ako ostatné štáty EÚ a dokonca prehlbuje odstup svojich výsledkov a priemeru EÚ. Vyplýva to z aktuálneho Indexu rodovej rovnosti 2019, ktorý pripravuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

Nie je dopyt

Zuzana Špačeková zo ZMOS pripomína, že v čase, kedy sa charta pripravovala, veľká časť európskych zdrojov a záujmu smerovala práve na podporu rodovej rovnosti. „ZMOS aj napriek tomu, že táto téma nebola nikdy našou prioritou, participovalo na jej príprave a osvete v rámci možnosti,“ dodáva.

V tom období bolo podľa nej publikovaných aj niekoľko štúdii a príručiek z dielne Ministerstva sociálnych vecí SR, s ktorým sme spolupracovali na vzdelávacích aktivitách. „Výstupy v tejto oblasti sa v praxi verejnej správy viditeľne neaplikovali resp. neaplikujú,“ konštatuje. Aktivity CEMR v tejto oblasti ZMOS sleduje, ale aktívne sa nezapája, „keďže to nie je naša prioritná téma a nemáme ani indície zdola ‚ísť po tejto téme’“,  argumentuje Špačeková. Upozorňuje, že podpis pod chartou mohli samosprávy využiť pri predkladaní niektorých druhov projektov.

Únia miest Slovenska (ÚMS) to vidí podobne. Otázke rodovej rovnosti podľa riaditeľky kancelárie ÚMS, Jany Červenákovej, nevenovali žiadnu pozornosť, keďže v súčasnosti sa prioritne venujú iniciatíve ÚMS pre reformu územnej samosprávy. „Zástupcovia našich členských miest nesignalizovali žiadne problémy v tejto oblasti,“ napísala tiež Červenáková.

Prístup k rozhodovaniu nie je všetko

Podľa štúdie CEMR je na Slovensku v miestnych zastupiteľstvách v roku 2019 26,1 percenta žien, čo je menej ako priemer 41 európskych krajín a menej ako priemer v EÚ (36 percent). Za posledných 11 rokov sa tento pomer na Slovensku zvýšil o 6 percentuálnych bodov. Lepšie v európskom porovnaní Slovensko vychádza v pomere žien primátoriek a starostiek. Tých je 25,5 percenta, priemer EÚ je len 15 percent.

Slovenská vláda nedávno schválila novú nomináciu členov a náhradníkov slovenskej delegácie vo Výbore regiónov, poradnom orgáne EÚ. Na zložení delegácie sa dohadujú Združenie samosprávnych krajov SK8, ZMOS a Únia miest Slovenska. Z 18 nominácií (9 členov a 9 náhradníkov) sú len dve ženy. Tento pomer je v rozpore so snahou európskych inštitúcií o čo najvyváženejšie rodové zastúpenie.

Téma rodovej rovnosti na miestnej úrovni sa samozrejme neobmedzuje len na politické zastúpenie a účasť na rozhodovaní. Mestá a obce by mali rodové hľadisko zapracovávať aj do svojich aktivít a politík ako aj zohľadniť, že to isté rozhodnutie alebo opatrenie samosprávy môže mať iný dopad na mužov a iný na ženy. O niektorých príkladoch hovorí v nedávnom rozhovore pre Denník N urbanistka Milota Sidorová. Základný prehľad o tom, čo môže uvedomelá samospráva robiť, ponúka aj infografika URBACT k Gender equal cities.

EÚ ponúka mnohé príklady prístupov a dobrej praxe. Ak je argumentom, že početné malé obce na Slovensku majú iné existenčné problémy, iniciatívu môžu prebrať práve záujmové združenia. Napríklad fínska asociácia miestnych a regionálnych samospráv vypracovala a poskytla manuál pre svojich členov, v ktorom popísala, ako môže miestna úroveň podporovať rodovú rovnosť.

Partner

Philip Morris International