Ženy vo vládnych útvaroch pracujú hlavne v administratíve, na vrcholných pozíciách je ich stále málo

Ilustračný obrázok [Unsplash/Tim Gouw]

Podiel žien v analytických útvaroch orgánov štátnej správy je vyšší ako v súkromnom sektore. Pracujú však hlavne na administratívnych a asistentských pozíciách, zatiaľ čo analytikmi a riadiacimi pracovníkmi sú prevažne muži.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien publikoval Inštitút pre stratégie a analýzy pod Úradom vlády analýzu „Girl Power: Ženy na analytických útvaroch“. Inštitút hľadal odpoveď na otázku, ako sa analytických útvaroch ministerstiev a orgánoch štátnej správy darí ženám, či je podiel mužov a žien vyrovnaný alebo či sa líši zastúpenie žien v závislosti na type útvaru.

Výsledky analýzy nepreukázali diskrimináciu na základe pohlavia. Upozornili však na istú mieru rodovej segregácie a na pretrvávajúcu dominanciu mužov na riadiacich pozíciách a to napriek faktu, že na ministerstvách a v ďalších ústredných orgánoch štátnej správy ženy tvoria až 68 percent celkovej pracovnej sily. Na vládnych analytických útvaroch majú ženy podiel 44 percent z celkového počtu 187 zamestnancov. Dominujú na administratívnych a asistentských pozíciách.

Z výsledkov vyplýva, že podiel žien závisí od pozície aj od zamerania jednotky. Najvyšší podiel majú ženy v útvaroch Úradu vlády. Najmenej v jednotkách ministerstva financií.

S rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá

V orgánoch ústrednej štátnej správy, teda na ministerstvách a ďalších orgánoch tvoria ženy až 68 percent všetkých zamestnancov. Iba v dvoch krajinách OECD je tento podiel vyšší. Horšou správou je, že s rastúcou senioritou pozície podiel žien klesá. Väčšina ich pracuje na administratívnych a asistentských pozíciách. V strednom manažmente tvoria ženy 55 percent zamestnancov. Na top pozíciách už len 35 percent.

Davos: Na Slovensku sa zhoršila účasť žien vo verejnom živote a v ekonomike

Pri súčasnom tempe dosiahneme globálne ekonomickú rodovú rovnosť o dve storočia, politickú o 107 rokov, konštatuje správa o rovnosti pohlaví od Svetového ekonomického fóra ktorá, vrhá svetlo na postavenie žien vo svete.

V administratíve ženy dominujú. Na týchto postoch tvoria 64 percent z celkového počtu zamestnancov. V prípade analytikov je pomer opačný. Dominujú tu muži a ženy tvoria iba necelých 40 percent zamestnancov. Tento pomer poukazuje na horizontálnu rodovú segregáciu. Z dostupných dát však nie je možné určiť či ide o preferenciu žien alebo o diskrimináciu.

Vôbec najvyššie zastúpenie majú ženy v nadrezortných analytických útvaroch Úradu vlády. Na Inštitúte pre stratégie a analýzy, ktorá analýzu vypracovala, zastúpenie žien prevyšuje 80 percent. Najnižšie zastúpenie majú ženy v najväčších útvaroch, na Inštitúte finančnej politiky a na Útvare hodnoty za peniaze.

Analýza zistila, že zastúpenie žien v riadiacich pozíciách na vládnych analytických útvaroch je približne o šesť percent nižšie oproti verejnému sektoru vo všeobecnosti. Je však výrazne vyššie ako v súkromnom sektore.

Rodové stereotypy v školách ovplyvňujú budúce platy aj voľbu povolania

Analýza pripomína, že rodové rozloženie organizácií je výsledkom viacerých súbežných faktorov. Na úrovni jednotlivca zavážia osobné preferencie. Viaceré výskumy preukázali, že ženy sú menej súťaživé, menej často žiadajú o povýšenie a sú ochotné ukončiť kariéru, aby sa mohli venovať rodine. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto vlastnosti a správanie nie sú ženám vrodené. Ženy ich získavajú v rodine, v škole a v širšom okolí ako výsledok stereotypov, s ktorými sa počas dospievania aj v dospelosti stretávajú.

Investícia do vzdelania sa ženám opláca menej, firmy to môžu zmeniť

Najvyššie rodové mzdové rozdiely sú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v súkromnej sfére. Firmy dnes môžu prejsť špeciálnym auditom, ktorý ukáže, kde robia v odmeňovaní chyby. 

Analýza cituje výskum talianskej výskumníčky Michele Carlanovej, ktorá skúmala ako rodové stereotypy v školskom prostredí ovplyvňujú výber budúceho povolania. Z výskumu vyplýva, že dievčatám, ktorých učiteľ trpí silnými predsudkami klesá sebavedomie, dosahujú horšie výsledky a vyberajú si menej náročné študijné obory. Sexizmus na školách teda nepriamo ovplyvňuje výšku mzdy a možnosti kariérneho postupu aj po tom ako dievčatá z tohto prostredia odídu.

Pri vstupe na pracovný trh majú ženy problém nájsť si mentora. Pokiaľ ho nájdu, dostáva sa im menej pomoci než mužom. Mentor pritom razantne zvyšuje šancu na zotrvanie v profesii aj na povýšenie. Súvisiacim problémom je neformálny networking, ktorý zvyšuje šance na povýšenie viac ako formálne procedúry.

 

 

 

 

Partner

Philip Morris International