Ak tam nebude žena, neprídem

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Kampaň: Congrats, you have an all male panel! [allmalepanels.tumblr.com]

Aj na Slovensku potrebujeme pomenovať intuitívne nepríjmený pocit, ktorý sa dostavuje, ak vo verejnom priestore diskutujú iba muži.

Mnohí máme v pamäti nedávnu číro mužskú debatu o násilí na ženách na TA3 a pachuť, ktorú zanechala. V tejto súvislosti si trochu viac pozronosti zaslúži rozhodnutie šéfredaktora agentúry Bloomberg Johna Micklethwaita. (Tejto informácii sa venoval Filip Struhárik v Denníku N v rámci svojho mediálneho týždenného prehľadu)

Zamestnanec agentúry Bloomberg nebude môcť prijať pozvanie do diskusného panelu alebo jeho moderovanie, ak v ňom nebude zastúpená aspoň jedna žena.

Má ísť o príspevok agentúry k presadzovaniu rodovej rovnosti a Bloomberg ňou nasleduje iné organizácie s podobnými zásadami.

„Ak vás požiadajú o účasť na paneli – ako speaker alebo ako moderátor – uistite sa, pred tým ako budete súhlasiť, že je tam aspoň jedna ženská panelistka. Ak zoznam panelistov nie je kompletný, dajte túto podmienku svojej účasti organizátorom slušne vedieť dopredu,“ píše Micklethwait.

Ak má zamestnanec pocit, že je dôvod, aby v paneli boli iba muži, „napríklad ak máte moderovať panel katolíckych kardinálov alebo členov čínskeho politbyra“, majú to prebrať s nadriadenými.

Micklethwait povzbudzuje svojich ľudí, aby v prípade, že oragnizátor nevie, kde takú ženu nájsť, pomohli kontaktmi z vlastných databáz.

Niečo je na tom divné, ale neviem čo

Slovensko s rodovou diverzitou na odborných konferenciách a verejných diskusiách zápasí. Na druhej strane, už dlhšie pozorujem, že aj našinci už začínajú pociťovať mierny, zatiaľ nie celkom pomenovaný, diskomfort, ak na verejných podujatiach podujatiach vystupujú iba muži. Nie všetci a nie vždy, ale predsa.

A potom sú tu takí, čo to vedia pomenovať presne. Spomínam si na dva prípady, ktorých som bola svedkom/účastníkom.

Kultivovaná a ilustratívna bola poznámka Marcela Peška, slovenského diplomata, toho času riaditeľa Strediska pre prevenciu konfliktov OBSE, počas panelu „Súčasné bezpečnostné výzvy a príprava Bezpečnostnej stratégie SR“ na pôde ministerstva zahraničia minulý rok.

Peško poďakoval za možnosť byť v paneli, ocenil, že konferencia pokračuje v dlhej tradícii, aby pokračoval ďalej: „Po tretie, verím, že nabudúce v paneli bude trocha viacej príslušníčok ženského pohlavia, lebo, keby môj šéf vedel, že tu sedím v takomto paneli, tak neviem, či by mi dovolil, aby som tu vôbec bol.“

Doplnil aj vysvetlenie prečo: „Myslím, že je dôležité, aby sme aj o tomto uvažovali – ako zapojiť polovičku obyvateľstva aj do týchto debát, ktoré sa zdajú, že sú vyslovene bezpečnostné orientované ale týkajú sa všetkých nás a je potrebné, aby každá časť našej spoločnosti mala možnosť sa k tomu vyjadriť.“

V zahraničí je prah citlivosti na zastúpenie oboch pohlaví v paneloch položený citeľne vyššie.

Tak to vyšlo

Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ som v Bratislave moderovala medzinárodný panel, v ktorom sedelo 9 mužov.

Jeden z panelistov, generálny tajomník European Environmental Bureau, Jeremy Wates, to niesol pomerne ťažko. Keď dostal slovo povedal: „Chcel by som sa ospravedlniť za to, že v tomto paneli nie je žiadna žena, pretože zelená ekonomika nesmie byť mužským revírom. Každopádne, vďakabohu aspoň za vás.“

Vďakabohu nežijeme v časoch, kedy by to organizátori robili cielene. Robia to však nevedome a to je problém. Je to neuvedomenie si, prečo pohľad na 9 mužov debatujúcich (o čomkoľvek) vo verejnom priestore nie len vyzerá, ale aj je nemiestny. Argument, -tak to vyšlo-, bude hádam čoraz menej akceptovateľný.

Som si istá, že som moderovala panely a sedela v nich aj preto, aby som to vyvažovala rodovo. Niežeby to bol úplne nerozpačitý pocit, ale aspoň naznačuje objavujúcu sa rodovú citlivosť. Vďakabohu aspoň za ňu.