Rodové témy: Európske iniciatívy nachádzajú obmedzenú podporu

Ilustračný obrázok. Drevorez Diabol a žena, Autor: Ilustrátor kníh Juraja Fándlyho, Václav Jelínek – pravdepodobne, Galéria umenia Ernesta Zmetáka, GNZ [webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Špecifickej situácii žien sa väčšina politických strán venuje len cez rodinné politiky, motiváciu k rodičovstvu a jeho podpore. Rodové rozdiely v odmeňovaní riešia len dve strany. Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách sa medzi stranami stále neteší veľkej obľube, ratifikovali by ho dve strany, jedna s výhradou.

Analyzované strany a hnutia

Analýza EURACTIV.sk zohľadňuje strany a hnutia, ktoré mali v posledných prieskumoch verejnej mienky od agentúr Fokus (december, január 2020) a AKO (november 2019, január 2020,) volebné preferencie na úrovni aspoň päť percent a teda majú šancu na zastúpenie v Národnej rade SR. Vychádza z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s gestormi pre tému európskej politiky jednotlivých stranách a hnutiach, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Obmedzením pre túto konkrétnu oblasť je chýbajúci program strany Smer-SD a strany Kotlebovci – ĽSNS. Strana ĽSNS nereagovala ani na zaslané otázky. Analýza teda odráža názory SaS, Sme rodina, Za ľudí, SNS, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Smer-SD.

Témy rovnosti mužov a žien, resp. odstraňovania rodovej diskriminácie, sú síce primárne národnou doménou, no majú aj európsky rozmer. Súčasťou tzv. Európskeho piliera sociálnych práv sú napríklad princípy rovnakého zaobchádzania, rovného prístupu na pracovný trh, ku kariérnemu postupu a právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty. Európska komisia pripravuje v tejto oblasti viacero iniciatív, napríklad očakávaný návrh o transparentnosti platov. Tento rok sa tiež očakáva nová európska stratégia pre rodovej rovnosti (European Gender Strategy).

Rozmer podpory rodičovstva je často jediným, cez ktorý sa ženy (rodičky) ako demografická skupina objavujú v programoch politických strán (KDH, OĽaNO, SNS). Témy komplexných rodinných politík nie sú predmetom tejto analýzy. Nepochybne, lepšie služby a štátne politiky pre zdieľanie rodinných úloh medzi partnermi určite zlepšujú podmienky žien. V tomto texte sme sa zaoberali len na tri špecifické otázky, ktoré majú presah na aktuálne európske iniciatívy.

Rodové rozdiely v odmeňovaní

Rodovú rovnosť alebo diskrimináciu žien väčšina politických strán netematizuje v programe ani v postojoch. Výnimkou sú dve strany, ktoré napríklad uvažujú nad konkrétnymi opatrenia na znižovanie rodových rozdielov v odmeňovaní (Za ľudí a PS/Spolu). Obe strany vidia priestor ju riešiť aj na národnej úrovni.

Program Za ľudí uvádza, že je snahou strany „realizovať také opatrenia, ktoré vytvoria dostatočný priestor pre každú ženu a každého muža, aby sa mohli realizovať vo svojom živote podľa svojich schopností a predstáv bez toho, aby narážali na rodové stereotypy a nedostatočnú ponuku služieb na zosúladenie rodiny a práce.“ Veronika Remišová zo strany Za ľudí hovorí, že popri čakaní na európske návrhy v tejto oblasti treba problém riešiť hlavne na národnej úrovni. „Neplánujeme podporovať zverejňovanie informácií o platoch konkrétnych ľudí v rámci podniku, za dostatočné považujeme zverejňovanie priemernej mzdy mužov a žien po pracovných pozíciách, ak bude mať z pohľadu množstva zamestnancov význam, nemá zmysel robiť štatistiky z platov pár ľudí.“ Pomôcť podľa nej môže aj prerokovávanie rozdielnych platov pri kolektívnom vyjednávaní. Strana Za ľudí chce tiež zlepšiť kariérne poradenstvo na školách, „aby sa dievčatá i chlapci vedeli dobre rozhodovať pri výbere ďalšieho štúdia, nebáli sa technických predmetov či vlastného podnikania“. Strana chce tiež lepšie služby pre rodiny s deťmi, dostupné škôlky a jasle, čo tiež prispeje k zlepšeniu pracovných možností rodičov s deťmi.

Podľa Simony Petrík z PS/Spolu (kandiduje z 9. miesta) hovorí, že na Slovensku je rozdiel medzi platmi mužov a žien tretí najvyšší v rámci EÚ. „Budeme presadzovať, aby súkromné spoločnosti s viac ako 50 zamestnancami, ale aj verejné inštitúcie, orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie a štátne podniky povinne zverejňovali platové rozdiely medzi mužmi a ženami na rovnakej pozícii, či v rovnakom pracovnom zaradení,“ hovorí Petrík. Sľubuje si od toho väčšiu transparentnosť, zlepšenie vyjednávacej pozície žien a v konečnom dôsledku aj reálne zvýšenie miezd žien. Koalícia chce uplatňovať aj dočasné vyrovnávacie opatrenia pri deficitných profesiách v štátnej a verejnej správe. „Podporíme dočasné vyrovnávacie opatrenia v prístupe ku vzdelávaniu či zvyšovaniu kvalifikácie formou cielených prípravných programov pre vstup do verejnej správy,“ píše sa v programe. Venuje sa aj špecifickým skupinám, sľubuje zavedenie antidiskriminačných opatrenia na trhu práce, napríklad povinnosť inšpekcie zisťovať v periodických intervaloch podmienky zamestnávania, špecificky vo vzťahu k rómskym ženám a dievčatám. PS/Spolu zároveň ako jediná strana používa v celom svojom programe rodovo citlivý jazyk.

Strana SaS rodové rozdiely v odmeňovaní nespomína ako problém. Bratislavský župan Juraj Droba (kandiduje na 10. mieste) k otázke, aké opatrenia na znižovanie rodových rozdielov v odmeňovaní by strana podporila uvádza, že „akékoľvek opatrenia nemajú význam, ak sa nepremietajú do praxe“. Bratislavský samosprávny kraj ide podľa neho príkladom. „Z troch vicežupanov sú dve dámy, z trinástich riaditeľov odborov je deväť žien. U nás jediným kritériom pri výbere zamestnancov aj pri odmeňovaní sú schopnosti a kvalifikácia. Rodové kvóty považujem za nešťastné riešenie.“

Peter Kremský z OĽaNO (kandiduje z 17. miesta) hovorí, že „podľa našich vedomostí gender pay gap súvisí najmä s tým, že ženy, ktoré majú deti sú pre zamestnávateľov rizikovejšími zamestnancami (vymeškávanie z práce pre choroby detí, možné otehotnenie, atď.), takže ich majú snahu aj menej finančne oceňovať.“ Najlepšie je preto bolo podľa neho umožniť ženám, ktoré chcú pracovať, ísť čo najskôr do práce a zabezpečiť starostlivosť o deti, aby boli flexibilné. Spomína viaceré opatrenia strany z programu na umožnenie lepšieho pracovného uplatnenia žien-matiek.

Eva Grey z KDH (kandiduje zo 6. miesta) sa ohradzuje voči „rodovej terminológii, vzhľadom na nejednoznačné a problematické definovanie samotného termínu “rod”. „Zasadzujeme sa za spravodlivé odmeňovanie žien a mužov tak, aby za rovnakú prácu dostali rovnakú odmenu,“ dodáva k otázke o opatreniach.

Strana SNS na otázky neodpovedala. Smer-SD tiež neidentifikovalo garanta témy.

Europoslankyňa Monika BeňováSmer-SD na otázky odpovedala, zdôraznila, ale že sú jej osobnými postojmi „a nie oficiálne stanoviská strany Smer-SD k problematike rodovej rovnosti“. Zdôrazňuje význam európskych odporúčaní v tejto oblasti: jasné vymedzenie kritérií posudzovania hodnoty práce, rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, audity a správy týkajúcich sa odmeňovania žien a mužov, ktoré majú pomôcť zaručiť rovnakú odmenu. Odporúčania Komisie z roku 2014 tiež podľa nej hovoria o právach pracovníkov na úplné informácie o odmeňovaní a súvisiacom práve na nápravu alebo o jasných cieľoch týkajúcich sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti. „Tie podľa mňa môžu napomôcť v dosahovaní spravodlivejšieho odmeňovania v odvetviach, v ktorých svojim zastúpením dominujú ženy. V tejto súvislosti som sa aktuálne spolupodieľala aj na príprave návrhu priorít Európskej únie s ohľadom na nadchádzajúce 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien,“ napísala Beňová.

Rodove temy

Istanbulský dohovor

Pristúpenie k Dohovoru Rady Európy (medzinárodná organizácia nezávislá od EÚ) o predchádzaní násiliu na ženách a boja proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) sa stalo témou, na ktorej sa na Slovensku láme politické spektrum. NR SR sa opakovane vyslovila proti dohovoru, prezidentka čaká, či Istanbulský dohovor NR SR aj formálne dohovor prerokuje a schváli alebo neschváli návrh na jeho ratifikáciu. EÚ momentálne, tiež zvažuje, či bude možné sa k dohovoru prihlásiť aj na európskej úrovni. Za dokončenie ratifikácie dohovoru na národnej aj európskej úrovni je len PS/Spolu a SaS.

Strana SaS by podľa programu Istanbulský dohovor ratifikovala dohovoru. „Tento dohovor vnímame ako záväzok pre Slovensko eliminovať domáce násilie a diskrimináciu pohlaví, čo prispieva k spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých,“ píše sa v dokumente. Ďalej tiež vysvetľuje, že ide o štandardný ľudsko-právny dohovor s monitorovacím mechanizmom, ktoré Slovenská republika pravidelne podpisuje. „V súvislosti s mnohými dezinformáciami je vhodné spomenúť, že dohovor ani nezavádza nové pojmy (pojmy rodovo podmienené násilie či rodová rovnosť v našej legislatíve roky figurujú), ani nemení definíciu manželstva (inštitút manželstva spomína v dokumente iba raz, a to v boji proti vynúteným sobášom).“

Strana v programe rieši aj ďalšie opatrenia a právne úpravy, ktoré umožnia predchádzať diskriminácii pohlaví a domácemu násiliu a poskytnú jeho obetiam potrebnú pomoc. „Považujeme za potrebné zaviesť špecializované vyšetrovacie tímy na vyšetrovanie prípadov násilia páchaného na ženách, prípadne aj na iných zraniteľných osobách. Skvalitníme znalecké dokazovanie v prípadoch násilia páchaného na ženách aj vytvorením batérie formulovaných otázok pre znalcov z odboru psychiatrie a psychológie s ich využívaním orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane vyhodnocovania kvality znaleckého dokazovania.“  Strana chce tiež analyzovať prípady násilia páchaného na ženách „aj s cieľom zistiť mieru falošných obvinení“. Juraj Droba dodáva, že by „bez váhania“ dohovor podporil. „Dohovor má istú marketingovú nevýhodu, že sa volá istanbulský. Keby sa volal pražský alebo viedenský, možno by už bol dávno ratifikovaný.“

Simona Petrík z PS/Spolu vysvetľuje svoju podporu pre Istanbulský dohovor tým, „že ženské práva sú ľudské práva a ženy majú právo na život bez násilia a strachu“. Je podľa nej základným poslaním každého demokratického štátu chrániť zdravie a životy občanov a robiť pre to aj konkrétne kroky.

Dodáva, že by ju mrzelo, ak by sa dohovor prijal len na nadnárodnej úrovni. „Verím, že si občania a občianky s nakoniec zvolia takú politickú reprezentáciu, ktorú bude naozaj zaujímať zlá situácia žien a násilie v partnerských vzťahoch viac, ako krátkodobé politické body získané populizmom. Tento dohovor je naozaj o odstránení a predchádzaní násilia a nie o tom, čo mu pripisujú populisti a konšpirátori.“

Veronika Remišová zo strany Za ľudí nevidí zmysel v zdvojovaní mechanizmov a v preberaní tohto dokumentu do práva Európskej únie. Slovenský parlament ratifikáciu odmietol, pripomína s tým, že diskusia o dokumente sa podľa nej zneužíva na politické ciele. „Na rozdiel od Slovenska väčšina krajín EÚ podpísala dokument s výhradou a neplánuje uplatňovať všetky jeho ustanovenia. Je možné, že obavy časti verejnosti by rozptýlilo práve takéto vyhlásenie o neuplatňovaní niektorých ustanovení dohovoru. Za dojednávanie medzinárodných zmlúv je podľa ústavy zodpovedná pani prezidentka, iniciatíva by preto mohla prísť od nej.“

Peter Kremský za stranu OĽaNO hovorí ratifikácii na národnej či európskej úrovni dohovoru nie. „Podporíme však všetky návrhy zákonov v NRSR na predchádzanie a znižovanie násilia na ženách,“ dodáva.

Podobne aj Eva Grey z KDH dohovor odmieta.

Monika Beňová za seba hovorí, že by Istanbulský dohovor podporila. „Ako moderná žena si dovolím tvrdiť, že čím viac efektívnych noriem, ktoré ženy chránia prijmeme, tým lepšie. Na druhej strane, ale rešpektujem slovenskú politickú realitu, i keď mám pocit, že napríklad v prípade Istanbulského dohovoru sa do diskusií ohľadom neho dostalo pomerne veľa iracionality a prekrúcania.“

Európske zločiny

Alternatívnym krokom na európskej úrovni, v prípade, že nedôjde k dohode o ratifikácii Istanbulského dohovoru, je zaradiť rodovo podmienené násilie medzi tzv. európske zločiny (čl. 83 Zmluvy o fungovaní EÚ). Tento krok by umožňoval harmonizovať minimálne trestné sadzby naprieč EÚ.

Za toto opatrenie sa prihovára PS/Spolu a SaS.

Juraj Droba z SaS si myslí, že táto téma presahuje hranice jednotlivých členských štátov a mali by sme ju riešiť na celoeurópskej úrovni. „Preto som za to, aby sme nastavili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestného činu rodovo podmieneného násilia a trestu za neho. Napokon, uvádza sa to aj v Lisabonskej zmluve, ktorá definuje ‘obzvlášť závažnú trestnú činnosť s cezhraničným rozmerom’.“

Simona PetríkPS/Spolu by súhlasila, no hovorí, že ruka v ruke s tým by rada videla aj podporu programov, ktoré násilníkom pomôžu zmeniť zažité vzorce ich správania. „Inak si títo páchatelia tieto vzorce prenášajú do ďalších vzťahov. V našom záujme nemá byť väznenie týchto ľudí, ale prevencia takéhoto správania vo výchove a náprava.“

Veronika Remišová (Za ľudí) si myslí, že pri tomto druhu násilia je hlavným problémom vyšetrovanie, prístup polície k obetiam a ochrana obetí pred pokračovaním násilia. „Nevidíme dôvod vyčleňovať tieto trestné činy z vnútroštátneho právneho rámca. V našom programe máme opatrenia na zlepšenie ochrany žien a detí pred násilím, bezpečnosť zraniteľných osôb musí byť v spravodlivom štáte zaručená.“

Peter Kremský tvrdí, že OĽaNO podporí každú iniciatívu, ktorá sa týka zlepšenia postavenia obetí trestných činov bez ohľadu na to, či sa nimi stali na základe rodovo podmieneného alebo iného násilia. „Článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňujúci za prísnych podmienok harmonizáciu noriem trestného práva už v súčasnosti zahŕňa oblasti, akými sú obchodovania s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, takže ďalšie rozširovanie zoznamu tzv. európskych zločinov by malo byť podmienené jeho opodstatnenosťou, ktorá musí mať aj odborný základ, a najmä mu musí na úrovni každého členského štátu EÚ predchádzať vyjasnenie si rodovo podmieneného násilia a ochrany jeho obetí pred ním prostredníctvom vnútroštátneho trestného práva.“ Článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by podľa neho „v žiadnom prípade nemal slúžiť inštitúciám EÚ ako nástroj na obchádzanie členských štátov EÚ v prípade iniciatív, ktoré si u nich zatiaľ nenašli dostatočnú podporu“.

Eva Grey hovorí, že KDH chráni práva zraniteľných skupín a „je proti každému násiliu“. „Mnohí naši členovia a sympatizanti sa zapájajú do prevencie a aktívne pomáhajú obetiam násilia. Podporujeme riadne vyšetrenie násilných trestných činov“. KDH však podľa nej nesúhlasí so zavádzaním takej definície rodu, ktorá ho definuje ako sociálny konštrukt nezávislý na biologickom pohlaví. „Takže máme problém aj s terminológiou ‘rodovo podmieneného násilia’.

Jaroslav Paška z SNS je celkovo skeptický k možnostiam  justičnej spolupráce vzhľadom na „rôzne právne tradície a systémy“.

Monika Beňová (Smer-SD) by s týmto opatrením súhlasila, kedže „trestné činy súvisiace s násilím páchanom na ženách jednoznačne majú cezhraničný charakter, no v Európskej únii v súčasnosti neexistuje ani len minimálna miera harmonizácie, ktorá by pomohla proti tomuto zlu efektívne bojovať“.