Slovensko a európske hodnoty: Komplikovaný vzťah

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Podľa Eurobarometra z júla 2020 sa 82 percent Slovákov cíti byť občanmi Európskej únie, viac ako priemer EÚ. K viacerým európskym hodnotám majú však Slováci a Slovenky veľmi neukotvený vzťah.

Podľa Lisabonskej zmluvy je Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. „Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi,“ uvádza článok 2 Zmluvy o EÚ.

Prvá veta nasledujúceho článku (3, odsek 1) hovorí, že cieľom Únie je „presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“. Vymenovanie hodnôt aj jasné deklarovanie, že cieľom EÚ je ich presadzovanie má ďalekosiahly dosah z hľadiska európskeho práva, jeho výkladu Súdnym dvorom EÚ a politík, ktoré Únia presadzuje. Súčasťou primárneho práva Únie je aj Charta základných práv EÚ.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na viaceré výskumy z posledných rokov, ktoré sa (o.i.) zaoberajú tým, ako veľmi majú občania Slovenska niektoré z vyššie spomenutých hodnôt osvojené, respektíve, za ako dôležité ich považujú a čo si predstavujú, že je ich obsahom.

Hoci sa drvivá väčšina obyvateľov Slovenska (82 percent, štandardný Eurobarometer 93, júl 2020) cíti občanmi Únie (priemer EÚ je 70 percent) a viac ako 70 percent by v prípade referenda hlasovalo za zotrvanie v EÚ, stotožnenie sa s hodnotami je výrazne na nižšej úrovni.

Z prieskumu Globsec Trends 2019, vyplynulo, že 62 percent opýtaných si myslí, že hodnoty Slovenska sú v súlade s hodnotami Európskej únie. 35 percent si myslí to isté, ale o Ruskej federácii a 23 percent o Spojených štátoch amerických.

Podobný prieskum medzi mladými ľuďmi Globsec Youth Trends 2020 (vek od 18 do 34 rokov) nameral stotožnenie slovenských hodnôt s hodnotami EÚ na 51 percent. 22 percent mladých si to myslí o Ruskej federácii a 20 percent o USA.

Keď otázka v rovnakom prieskume u mladých znela, aké sú to hodnoty, ktoré si spájajú s EÚ, najvýraznejšie zastúpenie v odpovediach mali v tomto poradí solidarita, kohézia (súdržnosť), spolupráca, sloboda pohybu/cestovania a spoločná európska mena. Veľká skupina ľudí si pod európskymi hodnotami v skutočnosti predstavuje benefity vyplývajúce z členstva v EÚ.

Starší kvantitatívny aj kvalitatívny výskum z roku 2016 (Nadácie otvorenej spoločnosti a občianskeho združenia Dialóg) podrobne skúmal národné hodnoty Slovákov a Sloveniek v troch kategóriách: osobné hodnoty, súčasné spoločenské hodnoty a želané spoločenské hodnoty. V prvej desiatke hodnôt sa neobjavila žiadna, ktorú nachádzame v článku 2 Lisabonskej zmluvy, snáď s výnimkou tolerancie, ktorá sa objavuje na 5. mieste v rebríčku želaných spoločenských hodnôt.

Dobrý prehľad poskytuje medzinárodný projekt Atlas európskych hodnôt, ktorý sa zameriava na široké spektrum tém. Jeho interaktívna mapa umožňuje porovnávať nastavenie občanov Slovenska s ďalšími európskymi krajinami pokiaľ ide o ich názory na život, záujmy, združovanie, vzťah k rôznym skupinám, dôveru, náboženstvo, prácu či súkromie a mnoho iného. Dáta sú z roku 2017.

Za Slovensko realizuje zber dát do tohto projektu Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied. Ide o najstarší komparatívny výskum hodnotových orientácií v Európe, ktorý sa robí v deväťročných cykloch, na Slovensku od roku 1991, naposledy v roku 2017. Hoci sa tento výskum primárne nezaoberá hodnotami „na ktorých stojí EÚ“, mnohé z otázok ponúkajú detailnú sondu do hodnotového nastavenia slovenskej verejnosti a na konkrétnych názoroch dokresľujú postoje k všeobecnejším, abstraktným princípom ako je napríklad demokracia, rovnosť, diskriminácia, sloboda. Jedným zo zaujímavých zistení, aj keď zrejme nie najvýpovednejších, je, že na Slovensku je „trvale vyšší podiel ľudí, ktorí veria v existenciu neba ako podiel tých, čo veria v existenciu pekla“.

Vnímanie hlavných problémov krajiny tiež niečo vypovedá o hodnotovom ukotvení spoločnosti a jej členov. Mladí ľudia v novom prieskume NDI zaradili do prvej trojice: nezamestnanosť, korupciu a zdravotníctvo. Na konci zoznamu je aj obava z „demokratického úpadku a rastúceho autoritarizmu“, ktorú zdieľa 78 % percent opýtaných. 51 percent opýtaných znepokojujú aj „meniace sa rodové roly“.

V rokoch 2018 až 2020 realizovala prieskum „Mladí ľudia a európske hodnoty“ aj Academia Istropolitana Nova prostredníctvom dotazníkového prieskumu v počas projektu Platforma ambasádorov a ambasádoriek európskej demokratickej kultúry. Výskumná vzorka ale nemala parametre reprezentatívnej.

Ochrana právneho štátu z európskej úrovne: Nedokončený proces

Prečo je zlyhávanie právneho štátu v jednej krajine problémom pre celú EÚ? Aké nástroje má Únia k dispozícii a aké sú ich limity? 

Ľudská dôstojnosť

Ľudská dôstojnosť nie je len základom ľudských práv, z ktorej všetky vychádzajú. Obsah tohto konceptu možno chápať širšie. „Nové generácie historičiek a historikov cezeň vysvetľujú historické spoločenské zmeny, ktoré posunuli svet od stredoveku, otroctva, nerovnosti k modernému svetu, ktorý oslobodzuje ženy, deti, náboženské skupiny, homosexuálov a mnohé ďalšie znevýhodnené skupiny,“ uvádza Príloha k materiálu Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky.

Ľudská dôstojnosť má individuálny aj spoločenský rozmer – viaže sa tak ku kvalite života človeka ako jednotlivca ale aj človeka ako príslušníka rôznych sociálnych skupín.

Prvá kapitola Charty základných práv Európskej únie (súčasť Lisabonskej zmluvy) s názvom „Dôstojnosť“ obsahuje 5 článkov: ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, zákaz otroctva a nútených prác.

Žiadne právo priznané v Charte EÚ nesmie byť použité na poškodenie dôstojnosti inej osoby. Dôstojnosť ľudskej osoby je súčasťou podstaty práv priznaných v tejto charte. Musí sa preto rešpektovať, a to aj v prípade obmedzenia iného práva.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 12, ods. 1 hovorí, že: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ Článok 19 zase, že: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“.

Hodnotiaca správa o činnosti Verejného ochrancu práv za rok 2019 sa porušovaniu ľudskej dôstojnosti venuje napríklad v kontexte slovenského väzenského systému a pri vydávaní osôb do tretích krajín, respektíve pri nútených návratoch.

V posedných rokoch rezonuje aj téma dodržiavania práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti žien pri pôrodoch. Výskumy mimovládnych organizácií ukazujú, že na Slovensku dochádza k systematickému porušovaniu práv žien počas pôrodnej starostlivosti. Problém popisujú aj medzinárodné organizácie ako OSN (CEDAW) a Rada Európy.

Ako pripomína publikácia Ženy-Matky-Telá II občianskeho združenia Občan, demokracia, zodpovednosť, „napríklad upretie práva na informácie a informovaný súhlas, resp. informované rozhodovanie sa o svojom pôrode rodiacej žene je zároveň aj porušením jej práva na ľudskú dôstojnosť, pretože ju redukuje na neautonómnu bytosť a objekt zdravotnej starostlivosti, ktorý nemá nárok, ale ani spôsobilosť rozhodovať o sebe“.

„Podobne mnohé porušenia práva na súkromie sú počas pôrodu aj porušením práva na ľudskú dôstojnosť, keďže hlboko zasahujú do osobnej integrity, navyše vo veľmi intímnych, emocionálne a fyzicky náročných momentoch.“

Z tohto pohľadu sú aj podľa ombudsmanky Márie Patakyovej problematické viaceré postupy, najmä prax šitia po pôrode bez dostatočnej anestézie či na rutinný nástrih hrádze (odborný názov epiziotómia). Verejná ochrankyňa práv momentálne realizuje aj prieskum dodržiavania práv žien pri pôrodnej starostlivosti na Slovensku. Situáciu ešte zhoršuje momentálna situácia s pandémiou Covid-19, upozorňujú mimovládne organizácie

Prieskum „Voices of Central and Eastern Europe“ zistil, že medzi slovenskou verejnosťou existuje ochota vymeniť práva a slobody za iné výhody.

Až 64 percent respondentov vyjadrilo ochotu vymeniť určité základné práva a slobody, ak by to viedlo k lepšej finančnej situácii, bezpečnosti alebo ochrane ich tradičných hodnôt.

„Významné rozdiely však možno pozorovať medzi vekovými skupinami. V zásade platí, že staršie generácie by boli omnoho ochotnejšie vymeniť svoje slobody za iné benefity než mladšie, čo je zaujímavým pozorovaním vzhľadom na to, že veľkú časť života prežili s obmedzenými slobodami. Medzi najstaršou a najmladšou generáciou je v otázke výmeny slobôd za zachovanie hodnôt až 30 percentný rozdiel. Miera ochoty zameniť základné práva a slobody za iné výhody tiež súvisí s mierou dosiahnutého vzdelania. V priemere až 70 percent menej vzdelaných respondentov by bolo ochotných meniť. Väčšia bezpečnosť je však lákavá aj pre vysokoškolsky vzdelaných,“ píšu v komentári k výsledkom autorky.

Podobné relativizovanie slobôd aj ľudských práv našiel aj už spomínaný prieskum NDI, kde 48 percent opýtaných mladých ľudí súhlasilo s tézou, že sú pripravení obetovať niektoré osobné slobody v menej zabezpečenia vyššieho štandardu života. 42 percent by s tým nesúhlasilo.

Až 67 percent opýtaných sa stotožňuje s názorom, že „ľudské práva a občianske slobody je možné obmedziť v snahe ochrániť ľudí pred terorizmom alebo inými hrozbami“.

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie si Slovenská sporiteľňa nechala vypracovať prieskum, kde sa -opäť mladých- ľudí pýtali, ktoré udalosti im priniesli najviac slobody. Na prvom mieste s 48 percent sa umiestnil vstup do EÚ, na druhom (39 percent) vstup do Schengenu a na treťom (36 percent) to bola Nežná revolúcia.

Prieskum Nadácie otvorenej spoločnosti a YouGov (Štáty zmeny: Postoje v strednej a východnej Európe 30 rokov po páde Berlínskeho múru) z roku 2019 zase zistil, že 51 percent občanov Slovenska verí, že nemôžu na verejnosti kritizovať vládu bez toho, aby nečelili negatívnym následkom.

Demokracia sa na Slovensku má relatívne solídnu podporu. S tézou „Demokracia je najlepšia možná forma vlády“ je stotožnených podľa hodnotového prieskumu NDI 66 percent mladých ľudí. Opačný názor má 24 percent opýtaných.

Viacero prieskumov ale ukazuje, že podpora demokracie, najmä ak je reč o liberálnej demokracii, pri hlbšom pohľade pokrivkáva.

Rovnaký prieskum zistil aj to, že 66 percent ľudí sa pozdáva názor, že demokracia sa dá považovať za najlepší systém len za podmienky, ak dokáže zabezpečiť materiálne istoty pre občanov.

Dáta z prieskumu Voices of Central and Eastern Europe ukazujú, že len 49 percent respondentov preferuje pre Slovensko ako najlepšiu formu vlády „liberálnu demokraciu s pravidelnými voľbami a systémom viacerých strán“, kým 38 percent by si radšej vybralo silného autoritatívneho lídra, ktorý sa „nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami“.

„Najvyššiu podporu pre liberálnej demokraciu sme spozorovali medzi respondentami vo veku 35-44. Na druhej strane, až 45 percent respondentov starších ako 65 rokov by si radšej vybrali silného autokratického lídra. V rámci regiónu je preferencia autokratického vodcu silnejšia len v Lotyšsku a Bulharsku,“ uvádza správa k prieskumu.

Zaujímavé zistenia pokiaľ ide o názory slovenskej verejnosti na tému rovnosti a vnímania problému diskriminácie vniesol špeciálny prieskum Eurobarometer 493 o diskriminácii v Európskej únii.

Respondentov sa pýtal na ich názor, či je diskriminácia „rozšírená“ alebo „zriedkavá“ na Slovensku vo vzťahu k rôznym skupinám ľudí alebo ich charakteristík.

Vo všetkých kategóriách je miera presvedčenia Slovákov, že k diskriminácii dochádza, výrazne nižšia ako priemer v EÚ.

  • Pri Rómoch rozšírenú diskrimináciu vidí len 41 percent (6. najnižšia hodnota v EÚ),
  • pre etnický pôvod – 24 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ),
  • pre farbu pleti – 29 percent (4. najnižšia hodnota v EÚ),
  • z dôvodu sexuálnej orientácie – 25 percent (najnižšia hodnota v EÚ),
  • pri transrodových ľuďoch – 20 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ),
  • z dôvodu náboženstva alebo vierovyznania – 13 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ),
  • z dôvodu zdravotného postihnutia – 21 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ),
  • z dôvodu veku – 22 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ),
  • z dôvodu pohlavia – 17 percent (2. najnižšia hodnota v EÚ).

Rozdiely oproti hodnotám v EÚ sú o niečo menšie, ak otázka znie, či by ľuďom prekážal človek konkrétnych charakteristík na volenej funkcii alebo ako kolega v práci. Opäť je to o niečo horšie ak sa otázka zmení na formuláciu, či by prekážalo, ak by vaše dieťa malo milostný vzťah s príslušníkom týchto špecifických skupín.

LGBTI

S tvrdením, že gayovia a lesby by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálne páry súhlasí na Slovensku podľa Eurobarometra len 31 percent ľudí, najmenej v celej EÚ. Priemer je na úrovni je 76 percent. S vyjadrením, že nie je nič zlé na sexuálnom vzťahu dvoch ľudí rovnakého pohlavia súhlasí len 29 percent ľudí. Priemer EÚ je 72 percent. V EÚ je nadpolovičná priemerná podpora pre zavedenie manželstva párov rovnakého pohlavia v celej EÚ. Na Slovensku s tým súhlasí len 20 percent ľudí. Trend vo všetkých troch otázkach je na Slovensku klesajúci, inými slovami, podpora pre zmienené opatrenia oproti roku 2012, kedy sa podobný prieskum robil naposledy, klesá.

Slovensko nemá momentálne žiadnu úpravu spolužitia párov rovnakého pohlavia. Podľa verejnej ochrankyne práv je takáto úprava „významnou súčasťou rešpektovania základných práv a slobôd, pretože významne zasahuje do súkromného a rodinného života“. Nepriznávanie práv týmto párom je podľa nej „v zjavnom rozpore minimálne so zásadou rovnosti definovanou v čl. 12 Ústavy“. Ombudsmanka preto odporučila Národnej rade SR, aby vytvorila právny rámec pre tzv. minimálny štandard uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia v súlade s relevantnými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Problematická na Slovensku aj diskriminácia pri udeľovaní trvalého pobytu občanovi tretej krajiny na základe sexuálnej orientácie. V roku 2018 skúmala ombudsmanka podnet od manželského páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželstvo v tretej krajine. Jeden manžel je občan Slovenska, druhý manžel mal občianstvo Nového Zélandu. Pár sa sťažoval na neudelenia pobytu na Slovensku manželovi z Nového Zélandu napriek jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. Tomuto problému sa v rovnakom roku v rozsudku venoval aj Súdny dvor EÚ. V prípade, ktorý sa týkal rumunského občana a jeho amerického manžela, konštatoval, že pojem „manželský partner“ v súvislosti so slobodou pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov zahŕňa aj manželského partnera rovnakého pohlavia a Rumunsko musí Američanovi udeliť právo na pobyt.

V podobnom duchu aj ombudsmanka dospela k názoru, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny (ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia) zasahuje do základných práv a slobôd oboch manželov. „Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné uzavrieť manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia,“ konštatuje Kancelária verejného ochrancu práv.  

Rómovia

S tvrdením, že celá spoločnosť by lepšou integráciou Rómov získala súhlasí podľa špeciálneho Eurobarometra až 69 percent ľudí na Slovensku, čo je viac ako priemer EÚ na úrovni 61 percent. V tomto ukazovateli vidieť nárast súhlasných odpovedí oproti roku 2012.

Jedným z mnohých notorických problémov Slovenska vo vzťahu k rómskej menšine je diskriminácia a segregácia rómskych detí v školstve, na ktorý Slovensko opakovane upozorňujú aj európske inštitúcie, Rada Európsky aj OSN.  

Rómske deti sú v rozpore so zákonom aj európskou legislatívou zaraďované do čisto rómskych tried alebo škôl alebo do tzv. špeciálnych škôl, určených pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Deti zo špeciálnych škôl nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na vyšších stupňoch, čo len prispieva k udržiavaniu kruhu chudoby. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty.

Pod solidaritou Charta základných práv EÚ rozumie viaceré sociálne práva, napríklad: kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívne akcie vrátane štrajku; právo na služby zamestnanosti; ochrana pred bezdôvodným prepustením; spravodlivé pracovné podmienky; zákaz detskej práce; právo na platenú materskú a rodičovskú dovolenku; sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc; zdravotná starostlivosť; ochrana životného prostredia či ochrana spotrebiteľa.

Solidarita vo všeobecnosti znamená očakávanie vzájomnej podpory medzi členmi nejakého spoločenstva. V širšom zmysle tak ide o koncept, z ktorého vychádza viacero zásadných politík Únie, napríklad politika súdržnosti (vyjadrená aj prostredníctvom eurofondov), z ktorej Slovensko od svojho vstupu výrazne čerpá. Solidarita sa v posledných rokoch v Únii testovala najmä pri opatreniach na záchranu eurozóny 2009-2012 počas finančnej krízy alebo aktuálne pri téme zvládania migrácie. V oboch prípadoch stálo Slovensko, podporené verejnou mienkou, skôr na strane odmietania znášania bremena, či už za záchranu Grécka alebo v podobe prijatia ľudí, ktorí sa uchádzali o medzinárodnú ochranu na území EÚ.

Slovensko vyšlo v roku 2012 v prieskume Transatlantické trendy ako krajina s najmenšou podporou príspevkov do záchranného fondu Únie (tzv. euroval), určeného pre krajiny s rozpočtovými problémami. Podpora takejto solidarity bola u jednoznačne u Slovákov na úrovni 31 percent, oproti 60 percentám Rumunov či Švédov.

Viaceré prieskumy zdokumentovali odmietavý postoj slovenskej verejnosti k prijímaniu utečencov. Z prieskumu Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka z roku 2016 napríklad vyplynulo, že 76,5 percenta respondentov sa obáva toho, že utečenci nie sú schopní rešpektovať slovenské tradície a normy. 

V globálnom prieskume agentúry Gallup z roku 2017 sa Slovensko umiestnilo na 5. mieste od konca v rebríčku akceptácie migrantov. Podľa ďalšieho prieskumu z toho istého roku, si 61 percent Slovákov myslí, že by ich krajina nemala prijímať žiadnych utečencov.

Na otázku zo špeciálneho prieskumu Eurobarometer 467 sa ľudí pýtal zaujímavú otázku, či by v roku 2030 preferovali spoločnosť, ktorá kladie väčší dôraz na solidaritu alebo takú, ktorá viac stojí na individualizmu. Na ňu 50 percent opýtaných zo Slovenska odpovedalo, že preferujú solidaritu, 16 percent dáva prednosť individualizmu a 23 percent by si predstavovalo spoločnosť, kde má oboje rovnakú váhu.