Problém chýbajúcich žien v politike slovenskú spoločnosť netrápi

zdroj: Rada EÚ

Slovensko momentálne nemá medzi členmi vlády ani jednu ženu, z 22 štátnych tajomníkov sú tri ženy. V nízkom pomere poslankýň v parlamente (20 %) Slovensko v rámci EÚ „tromflo“ už len Maďarsko s 10 %.

Podľa Lívie Vašákovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku je nízka účasť žien v politických funkciách problémom v celej EÚ, hoci sa čísla líšia. Jediným z hlavných faktovo je podľa nej aj „dominantná politická kultúra“.

Priemer zastúpenia žien vo vláde sa momentálne v EÚ pohybuje na 27 %. V Maďarsku a na Slovensku je to nula, vo Švédsku 50 %. Pokiaľ ide o členov parlamentu, európsky priemer pre zastúpenie žien je 28 %. Ženy momentálne zastávajú jednu z najvyšších politických funkcií (premiérka alebo prezidentka) v Nemecku, Lotyšsku, Chorvátsku, Litve a na Malte.

Málo žien v politike, veľa v súdnictve

EÚ a Európska komisia má na poli rodovej rovnosti len obmedzené právomoci a mäkké nástroje. Napríklad sa snaží analyzovať a šíriť dáta pre túto oblasť. Výnimkou bol legislatívny návrh na 40 % rodové kvóty pre zastúpenie v správnych radách spoločností kótovaných na burze.

„V tomto regióne sa nestretol s veľkým pochopením,“ konštatuje Vašáková.

Vašáková však vyzdvihuje pomerne vysoké a v EÚ nadpriemerné zastúpenie žien v slovenskom súdnictve (55 % oproti priemeru EÚ 39 %). Navyše zastávajú v rámci súdnej hierarchie najvyššie posty – predsedníčka Ústavného súdu, predsedníčka Najvyššieho súdu a predsedníčka Súdnej rady, čo je v EÚ skôr anomália.

Stagnujeme absurdne

Z pohľadu spoločenských vied sa dá povedať, že situácia s nízkou účasťou žien v politike na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín ako je Česká republika a Poľsko sa nemení, hovorí profesorka Filozofickej fakulty UK Darina Malová. V Maďarsku boli podľa nej pozitívne epizódy za pôsobenia socialistov a liberálov, kedy percentuálne zastúpenie žien narástlo, no tieto mali len krátke trvanie.

„Jediná krajina, kde sa to nehýbe a kde je tá stagnácia absurdná je Slovensko.“

Príčiny sa v teórii delia do troch kategórií.

Prvou sú sociálno-ekonomické faktory, kde sa predpokladá, že ak ženy participujú na ekonomike a sú zamestnané, zvyšuje sa aj ich účasť vo verejnom živote a politike. Druhou skupinou sú inštitucionálne faktory. Predpokladá sa, že účasti žien v politike nahráva pomerný volebný systém. Na Slovensku to však nefunguje.

Ženy na seba kladú vyššie nároky

Najvýraznejším nástrojom v tejto oblasti sú kvóty, ktoré vedú k okamžitému zlepšeniu.

Malová ostro polemizuje s názorom, že kvóty sú ponižujúce, lebo ak je žena pracovitá, vzdelaná a šikovná do pozície sa dostane.

„Absurdita tohto argumentu ma odrovnala. Skúsme vymenovať päť poslancov-mužov, ktorí by prešli týmito kritériami pre vstup do politiky, či si to naozaj muži zasluhujú. Tento argument sa opakuje a ženy sami si dávajú vyššie kritéria ako kladú na zvyšok populácie.“ Kvóty podľa nej neznamenajú, že obchádzame princíp zásluhovosti ale že obchádzame bariéry.

Tretia skupina faktorov sú kultúrne. Práve tým je potrebné podľa Malovej na Slovensku venovať najviac pozornosti, predovšetkým v súvislosti s „hlavnými vrátnikmi“ vstupu žien do politiky – politickými stranami. Verbálne medzi politickými stranami akoby dopyt po ženách bol, no ženy to vraj nechcú.

Populistický paternalizmus a strach

Dôvod, prečo sa neúčasť žien v politike nevníma na Slovensku ako problém, vidí Malová okrem iného v tzv. „populistickom paternalizme“, ktorý vidieť v ochranárskej komunikácii politických strán a vlády v štýle – „Vy nemusíte robiť nič, len čakajte na naše riešenia“.

„Premiér komunikuje, že vie identifikovať problémy ľudí a vie ich vyriešiť, urobil to napríklad cez sociálne balíčky. Načo sa teda snažiť? Načo politická účasť? Tento štýl neodrádza len ženy, ale odrádza ženy v oveľa väčšej miere.“

„To, čo ma najviac desí na slovenskej žene je, že sa väčšina žien bojí, nechá sa obmedzovať a vtesnať na spodnú priečku hierarchie.“

Cez vzdelanie

Europoslankyňa a podpredsedníčka výboru EP pre rodovú rovnosť a práva žien Jana Žitňanská (NOVA, ECR) hovorí, že je politike od roku 2010 a má tri deti. „Máme rodinu, ktorá nám pomáha a škôlky ale nie je to ľahké skĺbiť. Viem pochopiť ženy, ktoré so vstupom do politiky váhajú.“

Sama nie je zástankyňou kvót. „Veľa pracujem so zdravotne postihnutými ľuďmi. Na Slovensku máme zákony na povinné zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím, napriek tomu väčšina zamestnávateľov radšej zaplatí pokuty.“

K rovnosti je podľa nej potrebné sa prepracovať cez vzdelanie, napríklad zbaviť sa nešťastného prezentovania „mužských a ženských profesií“. EÚ by podľa Žitňanskej nemala zasahovať v oblasti rodovej rovnosti do právomocí členských štátov, no sama sa v práci v EP snaží presadzovať návrhy v duchu, aby si každá žena si mohla vybrať, či už dlhú materskú dovolenku a prežiť ju dôstojne alebo sa mohla operatívne začleniť do práce.

Paradoxy

Argumenty prečo je dôležité, aby boli ženy v politike by sme už slovenská spoločnosť mala mať dávno osvojené, či už ide o ľudsko-právne argumenty, princípy rodovej rovnosti alebo poznatky o efektívnejšom fungovaní heterogénnych kolektívov, konštatuje Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.

„Žiaľ nie je to tak,“ dodáva.

Na Slovensku je už dlho v platnosti antidiskriminačný zákon. Sociologické výskumy však ukazujú, že bariéry často začínajú na trhu práce. „Zákony sú len na papieri, prax je iná,“ vysvetľuje Gyárfášová, pričom na Slovensku je podľa nej „rozšírená kultúra občianskej bezmocnosti“. Žena, ktorá je diskriminovaná sa nebráni a neozve sa, čo ponecháva dvere zavreté aj pre ostatné.

Na margo kvót hovorí, že je pravdou, že rýchlo vedú k náprave a účinne rozbíjajú sklený strop, otázkou podľa nej ale je, čo to robí so spoločnosťou a kultúrou.

Upozorňuje na efekt, ktorý riaditeľka odboru rodovej rovnosti na MPSVaR Oľga Pietruchová nazýva „kvótny paradox.“ Ak spoločnosť kvóty nechce a napriek tomu sa implementujú, bude ich vnímať ako niečo cudzie. Vo chvíli, kedy by ich bola ochotná prijať ich de facto nepotrebuje lebo má iné soft nástroje.

Podľa Gyárfášovej však slovenská spoločnosť reaguje na kvóty hystericky. „V niektorých krajinách sa zvykne hovoriť, že tempo (zvyšovania účasti žien) je pomalé až slimačie, ale trend je pozitívny. My na Slovensku nevidíme ani toto a nebadať ani väčšie akcenty medzi politickými stranami.“

Odkaz političiek

Diskusia otvorila otázku, aký je na Slovensku odkaz žien-političiek pokiaľ ide o podporu agendy rodovej rovnosti a účasti žien v politike. Spomenul sa príklad bývalej premiérky Ivety Radičovej, ktorá po predčasnom skončení svojho mandátu na čele vlády povedala, že takáto úroveň politiky nie je pre ženy.

„Odkaz Ivety Radičovej pre túto konkrétnu vec je taký tristný, že by bolo možno lepšie, keby tam nebola,“ reagovala Darina Malová.