Čisto mužská vláda by bola v Nórsku škandál

Mieru pokroku jednotlivých krajín sveta vo vyrovnávaní rodových rozdielov v rôznych oblastiach života hodnotí napríklad Global Gender Gap Index. Spomedzi 141 krajín  v rebríčku sa Nórsko v roku 2014 umiestnilo na tretej priečke. Pre porovnanie, Slovensku patrí 90. miesto.

Absencia žien v istých rolách nás nevyrušuje

Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, Inga Magistad, hovorí, že sa k dnešnej situácii krajina prepracovala postupne. „Základné ľudské práva sú úplná báza, cítili sme ale, že chceme viac,“ hovorí.

Okrem skorého volebného, dedičského práva a antidiskriminačných zákonov bola zlomom vláda premiérky Gro Harlem Brundtlandovej v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Bola to jedna z prvých vlád, kde mali ženy takmer polovičné zastúpenie. Odvtedy sa z toho stala tradícia, hoci to nijaký zákon neprikazuje. Ak nemáme polovicu žien vo vláde, je vyšší počet žien, štátnych tajomníčok, vysvetľuje diplomatka. Prevláda o tom skrátka spoločenský konsenzus.

"Nič som ale nevidela na Slovensku v novinách o tom, že teraz (po odvolaní ministerky Zuzany Zvolenskej, pozn. red.) nemáte vo vláde žiadnu ženu. V Nórsku by si to nikto nedovolil, bol by z toho škandál,“ hodnotí Magistad.

Kvóty v biznise

Nórsko sa tiež zviditeľnilo zákonom o systéme kvót v správnych radách firiem. Podobnú legislatívu práve zvažuje EÚ, stále je v legislatívnom procese. Európsky parlament ju už väčšinou schválil, čaká sa na stanovisko Rady.

Firmy mali v Nórsku na prispôsobenie sa kvótam 3 roky, podľa veľvyslankyne takmer všetci hovorili, že je to nemožné. "Zdá sa, že nakoniec tie kvalifikované ženy našli, aj keď  je pravda, že mnohé ženy sedia vo viacerých správnych radách,“ približuje veľvyslankyňa.

Faktom je podľa nej aj to, že nie všetky správne rady predtým fungovali dobre, ich členovia sa nepripravovali na stretnutia, ženy aj v tomto priniesli pozitívny efekt. Na druhej strane kvóty neviedli k samovoľnému zvýšeniu počtu žien na postoch riaditeľov alebo CEOs. Ženy jednoducho objektívne chcú mať viac voľného času, domnieva sa veľvyslankyňa.

Komplexný prístup

Krajina má podľa nej komplexnú stratégiu, ako angažovať ženy do socioekonomických vzťahov. Hlavný motív tohto prístupu je, že ak je žena nezávislá ekonomicky, pomáha to jej rovnoprávnemu postaveniu aj v iných oblastiach.  

Vrcholoví politici tému živia a hovoria o tom, že rovnosť pohlaví je nie len ľudské právo ale je to aj ekonomicky zaujímavé.

Od toho sa odvíjajú politiky v oblasti materskej dovolenky, ktorá je dlhší čas plne alebo takmer úplne preplácaná. Podporuje sa zdieľanie rodičovských povinnosti, vyčlenené sú týždne rodičovskej dovolenky len pre mužov, pričom ak si ju muž nevyberie, nárok prepadá.  

Veľvyslankyňa vyzdvihuje význam modelov v spoločnosti. V Nórsku sa napríklad ministri v úrade nerozpakujú odísť na 3 mesiace na rodičovskú dovolenku, zatiaľ čo iný člen vlády preberie ich agendu.

Stanovená je aj maximálna cena za škôlku, čo má tiež uľahčiť ženám návrat do práce, ak si ho želajú. Bežné sú tiež čiastočne úväzky, najmä vo verejnom sektore, menej v súkromnom. Do veľkej miery sa toleruje práca z domu, ktorá pomáha zladiť prácu a rodičovské povinnosti. V Nórsku až 77 % žien v aktívnom veku participuje na trhu práce. Krajina má zároveň relatívne vysokú a stúpajúcu pôrodnosť.

Slovenská realita

Sociologička Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny konštatuje, že vývoj na Slovensku v poslednej dobe je pre ňu rozčarovaním. Nie len, že tu neprebieha diskusia o tom, či sú vhodnejšie tvrdé alebo mäkké nástroje podpory rodovej rovnosti, „ale sme čiastočne v regresnom vývoji a zaoberáme sa otázkou, či vôbec rodovú rovnosť riešiť.“

Priblížila niektoré výstupy národného projektu Inštitútu rodovej rovnosti a zistenia autorského kolektívu Oľgy Gyárfášovej a Sylvie Šumšalovej o prekážkach pre vstup žien na trh práce. Diskrimináciu empirické údaje ukazujú už pri prijímaní do zamestnania. Buď pritom ide o plánované a programové konanie, alebo konanie situačné, ktoré ale vedú k rovnakému negatívnemu výsledku.

Nepriame dáta hovoria o diskriminácii už počas vyraďovania životopisov. Respondentky vo výskume hovoria o kladení zakázaných a diskriminačných otázok na pracovných pohovoroch, o častom a neodôvodnenom dôraze na výzor. Mnohé takéto zistenia končia ako podnety na Slovenskom stredisku pre ľudské práva.

Už pracovná inzercia býva často často diskriminačná. Klasickým príkladom je inzerát: "Hľadáme sekretárku, do 25 rokov." V nesúlade s antidiskriminačnou legislatívou je v priemere každý 11 inzerát.

V Nórsku by nebolo možné napísať inzerát, v ktorom sa uvádza, že hľadáte konkrétne pohlavie, hovorí veľvyslankyňa Inga Magistad.

Podľa Holubovej sme v spoločnosti svedkami predpojatosť voči ženám ako takým. Chybná je interpretácia rodovej nerovnosti ako prirodzenej manifestácie rodových rolí. Ani vysoká miera nezamestnanosti žien sa nevníma rodovo špecificky.

Autorky štúdie navrhujú posilniť vzdelávanie, ukazovať príklady dobrej praxe, zapájať mužov do riešenia otázok rodovej rovnosti, zapájať do riešení odborové združenia a inšpektoráty práce.

Asymetria pretrváva

Kvóty sú podľa sociologičky legitímnym nástrojom regulácie a používajú sa v rôznych oblastiach – napríklad kvóty emisné alebo colné. V sociológii sa tiež používajú kvóty s cieľom dosiahnuť neskreslené výsledky výskumu.

Zvážiť by sa podľa Barbory Holubovej mali aj kvóty v politickom živote, minimálne na kandidačných listinách. Pripomína, že už dnes sú volebné pravidlá u nás plné kvót, napríklad v určení počtu poslancov podľa počtu obyvateľstva. „V situácii asymetrického prístupu si situácia kvóty vyžaduje,“ hovorí.  

Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D) za rodové kvóty v dozorných radách firiem v Európskom parlamente nehlasovala a nemyslí si, že je potrebné ich zavádzať. "Potrebujeme ale tom viac hovoriť, pretože rovnosť príležitostí ešte nie je samozrejmá," nazdáva sa. 

Vníma, že vo vláde nemáme zastúpenie žiadnej ženy. „Ja som v politike 15 rokov a ženy v politike to majú v ťažšie, musia viac dokazovať, že sú schopné,“ myslí si europoslankyňa.

„Akceptácia a osvojenie si konceptu rovnosti príležitostí trvá čas. Moja rada je ísť krok za krokom,“ odporúča nórska diplomatka.

Rovnosť šancí je o možnosti voľby

V diskusii vystúpil občiansky aktivista Tomáš Kováčik (Aliancia za rodinu), ktorý tvrdí, že s rovnoprávnosťou „sa dá súhlasiť,“ no treba mať na pamäti, že „nie sme rovnakí, nemáme rovnaké telá, ani mysle“. Rovnoprávnosť má podľa neho prameniť zo vzájomnej úcty medzi mužom a ženou. Rodová rovnosť je podľa neho „ideologický model,“ v ktorom sa „rozširujú už existujúce rody o ďalšie, odlišné od slova pohlavie.“

„Osobne vnímam ženy ako krajšiu časť ľudstva a radšej vidím na žene pekný outfit ako maskáče,“ konštatuje Kováčik.

Ženy a muži majú podľa neho prirodzene iné preferencie a „ak chcú ženy ostať doma s deťmi nemožno ich diskriminovať a redukovať ich len na pracovnú silu.“

Barbora Holubová reaguje, že na základe sociologických výskumov chce drvivá väčšina žien aj rodinu, aj prácu a tiež to, aby sa muži podieľali na rodičovstve. Rozdiely medzi ženami a mužmi nie sú v tejto diskusii relevantný moment, pretože „nehovoríme o rovnakosti, ale o rovnosti v šanciach.“

„Dôležité je, aby ste mali právo vybrať si, čo chcete robiť. Nikto nehovorí, že ženy  nemajú ostať doma, ale žena by si mala vedieť vybrať a našou úlohou je možnosť tejto voľby sprostredkovať. Ide o právo indivídua,“ reaguje veľvyslankyňa. „Bola som ohromná debatou, aká tu prebiehala, keď sa zamieňala otázka práv žien a mužov s témou sexuality.“

Riaditeľka organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Šarlota Pufflerová tvrdí, že analýza problému rodovej nerovnosti je na Slovensku dobrá, problém je že si ju zodpovední ľudia neosvojujú a nepremietnu do verejných politík.  

„Chýba aj vzdelávanie na všetkých úrovniach, vzdelávanie politikov a ľudí v inštitúciách, ktorí často ani nerozumejú, nie že by ešte pretláčali nejaké politiky,“ domnieva sa.