Hodnoty si mýlime s pragmatickými benefitmi, selektívne vnímame solidaritu

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová prezentuje správu o činnosti svojho úradu za minulý rok pred NR SR. [TASR/Martin Baumann]

Na Slovensku máme s niektorými európskymi hodnotami, ako je napríklad rovnosť, problém. Napriek tomu sme nevnímali ako prekážku, aby sme boli zaradení do tvrdého jadra Únie, hovorí ombudsmanka Mária Patakyová.

O tom, nakoľko sme si na Slovensku osvojili európske hodnoty sa diskutovalo na online podujatí „Slovensko a európske hodnoty: Formálny alebo skutočný vzťah?“, ktorú organizovalo o.z. EuroPolicy v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung.

Diskusia | Slovensko a európske hodnoty: Formálny alebo skutočný vzťah?

Pozrite si diskusiu na tému vzťahu Slovenska k Euopskej únii vo svetle euróskych hodnôt ako úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, vrátane práv menšín.

Lisabonská zmluva v článku 2 (Zmluva a EÚ) pomenováva hodnoty, na ktorých stojí Európska únia. Sú to hodnoty úcta k ľudskej dôstojnosti; sloboda; demokracia; právny štát; rešpektovanie ľudských práv vrátane práv menšín; pluralita; nediskriminácia a tolerancia; spravodlivosť; solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Miera stotožnenia

V prieskume z roku 2019 sa think-tank GLOBSEC respondentov pýtal otázku, či sú hodnoty Slovákov v súlade s hodnotami Európskej únie. Na túto otázku podľa senior analytičky GLOBSECu Kataríny Klingovej pozitívne odpovedalo až 62 percent opýtaných.

Na to, ktoré hodnoty vnímajú ako rovnaké sa už nepýtali na reprezentatívnej vzorke. V decembri 2019 však robili špecifický prieskum medzi mladými ľuďmi  vo veku 18-34 rokov s otvorenou otázkou, v ktorej mali respondenti uviesť, ktoré hodnoty majú Slovensko a EÚ rovnaké. 30 percent uviedlo solidaritu, spoluprácu či kohéziu. Veľa mladých ľudí spomínalo slobodu cestovania a možnosť pohybu.

„V týchto otvorených otázkach sme zistili, že hodnotové odpovede boli do veľkej miery ekonomické benefity,“ komentuje výsledky Klingová.

Sociologička Oľga Gyarfášová tvrdí, že hodnotové prihlásenia Slovákov sú strašne deklaratívne. Ľudia podľa nej síce povedia v prieskume: ‘Áno, Slovensko je v zhode s európskymi hodnotami’, no veľmi často za tým nie je žiaden obsah. „Je to prekvapujúce, lebo po toľkých rokoch členstva by prihlásenie sa k Európskej únii malo mať nejaký obsah,“ myslí si.

Druhý problém je práve to, že keď už tam obsah je, tak sa veľmi často spája s pragmatickými benefitmi. „Verejnosť odzrkadľuje utilitárno-pragmatický diskurz a naratív, ktorý tu je od rokov pred vstupom do Európskej únie a stále sme sa ho zásadným spôsobom nezbavili.“

Druhá prierezová charakteristika hodnotových prihlásení sa je podľa sociologičky selektívnosť, čo vidieť na téme solidarity. „Chceme, aby iní solidarizovali s nami, ale aby sme boli solidárni so spoločnými problémami, alebo hodnotami, tam to začína pokulhávať. Veľmi krásne sa to ukazuje na vzťahu ku konkrétnym skupinám a na slobode pohybu. Áno, pokiaľ môžeme ísť tam, kam chceme, ale už nie vtedy, keď iní chcú prísť k nám.“

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová pripomína, že vnímanie hodnôt v jednotlivých členských štátoch nie je samozrejme rovnaké. „Pred časom sme zažili paradoxnú situáciu, keď Slovensko chcelo ísť do tvrdého jadra EÚ. Zároveň sme výrazne identifikovali, že s niektorými hodnotami ako je rovnosť máme problém. Napriek tomu sme nevnímali ako prekážku k tomu, aby sme boli zaradení do tvrdého jadra Únie.“

Čo si pod podporou rodovej rovnosti predstavujú slovenské samosprávy

Samosprávy západoeurópskych krajín riešia rodovú rovnosť systematicky naprieč svojich politikami. Slovenské si pod tým predstavujú najmä nediskrimináciu pri personálnej politike svojich úradov.

Hoci od podpísania Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd prešlo 70 rokov, podľa Patakyovej sa ukazuje, že ani toto nie je dostatočne dlhá doba na to, aby sme si vedeli zjednotiť dostatočne zreteľnú mieru interpretácie o tom, čo jednotlivé hodnoty znamenajú.

Vrátiť sa k diskusii

Sociológ Michal Vašečka súhlasí, že sme si veľa tém pred vstupom do EÚ nevydiskutovali. „Musíme sa naozaj vrátiť k témam a racionalizovať, čo vlastne myslíme pod pojmom európske hodnoty, pretože tu vzniká obrovský chaos a začíname sa hádať na kľúčové témy a začíname sa obviňovať.“

Pri téme zvýšenej citlivosti voči právam LGBTI+ podľa Vašečku jedna časť spoločnosti hovorí, že „sme si v roku 2004 nevydiskutovali, nebola to súčasť balíka, keby sme vedeli, že je to súčasť balíka, tak do takého klubu nejdeme“. To isté platí pre migráciu.

Ako dodáva, diskusiu ešte komplikuje, že časť  spoločnosti, ktorá EÚ vníma len ako príbeh ekonomickej spolupráce národných štátov, kým pre druhú je Európa je predovšetkým priestor zdieľaných hodnôt v tom, že sa vieme zhodnúť na niečom čo je pre nás dôležité.

„Čo sú to tie hodnoty?“ pýta sa Vašečka. „Je to právny štát a humanizmus. Unikátnosť Európy spočíva v tom, že ide o spojenie kresťansko-judaistickej tradície s tradíciou osvietenstva, ktorú sme ako jediní dokázali skĺbiť. Tvrdím, že USA nebolo schopné toto skĺbiť.“

Otázka potom podľa neho je, či aj na Slovensku kladieme dôraz na dodržiavame ľudských práv, ktoré sú nedeliteľné. „Znamená to, že v tom musia byť aj LGBTI+, či sa to, s prepáčením, niekomu páči alebo nie.“

Ilustruje to ďalej výsledkami prieskumu Eurobarometer 493 z októbra 2019, ktorý jasne ukázal, že slovenskí respondenti nevnímajú diskrimináciu voči mnohým skupinám ako problém či tému.

Nepomáhajú ani milióny z eurofondov: Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní nemizne

Nová vláda bude musieť čo nejskôr riešiť diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty. 

Katarína Klingová dopĺňa údaje z prieskumov, ktoré na jednej strane potvrdzujú, že Slováci nevnímajú diskrimináciu, no na druhej strane, až 72 percent Slovákov si myslí, že migranti ohrozujú ich tradičné hodnoty a identitu, 39 percent si to isté myslí o LGTBI. 46 percent je presvedčených, že migranti sú zvýhodňovaní.

Podľa Oľgy Gyárfášovej je spoliehanie sa na to, že scitlivovanie spoločnosti bude prichádzať iba cez osobný kontakt s príslušníkmi rôznych menšinových skupín je „veľmi nereálne a bolo by to na veľmi dlhú dobu“. V jednom bode totiž podľa nej zistíme, že „negatívny postoj je voči skupine a nie voči jednotlivcom“.

„Scitlivovanie musí mať všeobecnejší rámec a v tomto je cesta cieľ,“ argumentuje. Súčasťou toho podľa nej je, že sa európske témy a problémy stávajú našimi domácimi a to, aby fungoval prirodzený transfer medzi európskou a domácou politickou arénou.

Post-covidová doba

Čo s hodnotovým vnímaním spraví súčasná koronakríza so všetkými obmedzeniami? Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová si myslí, že Covid-19 je veľmi dobrou ukážkou, ako vnímame obmedzovanie našich práv a čo všetko tam vieme zahrnúť bez toho, aby sme zvážili, že sa nachádzame v osobitnom núdzovom stave, z ktorého vyplývajú osobitné oprávnenia. Na druhej strane, pri prvej vlne bol podľa nej objektívny problém, že viaceré opatrenia neboli, z hľadiska hierarchickej štruktúry, realizované tak, ako mali byť.

Ministerka Kolíková: Maďarsko zneužíva značku V4

Ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú „šokovala“ iniciatíva Maďarska k vlastnej interpretácii právneho štátu, ktorú tamojšia ministerka prezentuje pod značkou V4, respektíve „strednej Európy“.

Katarína Klingová si myslí, že  situácia s pandémiou nám umožňuje vidieť európsku solidaritu. „Dúfam, že tieto lockdowny ukážu, čo všetko nám Európska únia priniesla. Voľnosť pohybu nie je samozrejmá a lockdownom sme sa znovu ocitli v predeurópskych časoch.“

Hodnotové nastavenie bude o to dôležitejšie, upozorňuje Oľga Gyárfášová, ak budú Fond obnovy, pôžičky a granty smerovať k tesnejšej ekonomickej a politickej integrácii Európskej únie. „Dôležité bude, aby hodnotové nastavenie bolo v súlade s týmto procesom a aby nedošlo k nejakému clashu“, dodáva.  

„Férová odpoveď je, že nikto z nás nevie, čo nám táto kríza prinesenie“, odpovedá Vašečka. „Sú tu dve protichodné tendencie. Mám tiež vieru, že nás to posilní v vnútroeurópskej solidarite. Na druhej strane, štáty sa uzatvárajú do seba a ľudia hľadajú svoju ontologickú istotu v hraniciach národného štátu.“