Homofóbne poznámky môžu predstavovať diskrimináciu v prístupe k zamestnaniu, rozhodol súd

Ilustratívny obrázok. [EPA-EFE/Rungroj Yongrit]

Platí to ak má homofóbne reči človek s vplyvom na prijímanie a prepúšťanie ľudí u daného zamestnávateľa.

Taliansky advokát sa v rozhovore pre rozhlasovú stanicu nechal počuť, že by nikdy nezamestnal homosexuálne orientovaného človeka ani by so žiadnym takýmto človekom nespolupracoval vo svojej advokátskej kancelárii.

Za tieto vyjadrenia proti nemu na talianskom súde podalo žalobu združenie advokátov, ktoré zastupuje práva LGBTI osôb (Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI – Rete Lenford). Tvrdilo, že jeho komentáre predstavujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie pracovníkov.

Prípad po viacerých odvolaniach a podaných opravných prostriedkoch skončil až na Najvyššom kasačnom súde, ktorý sa na Súdny dvor EÚ obrátil s otázkou, ako presne definovať pojem „prístup k zamestnaniu alebo povolaniu“ podľa tzv. antidiskriminačnej smernice EÚ.

Podľa súdu vyjadrenia advokáta naznačujú homofóbnu náborovú politiku. Osoba, ktorá takéto vyjadrenia urobila pritom nemusí byť prijímanie zamestnancov priamo zodpovedná, stačí, že tam existuje spojitosť, „ktorá nie je hypotetická“.

Advokát argumentoval, že v čase, kedy odzneli dané vyhlásenia neprebiehalo ani nebolo plánované nijaké výberové konanie. Súd to ako argument neprijal.

V tomto prípade je tou nehypotetickou spojitosťou jeho funkcia, ktorá ma rozhodujúcich vplyv na náborovú politiku. Vnútroštátne súdy majú podľa európskych sudcov v podobnom prípade posudzovať kontext a obsah vyhlásení ako aj to, či boli súkromné alebo verejné.

Tretina Poliakov žije v obciach, ktoré sa vyhlásili za „zóny bez LGBT“

Takmer stovka poľských obcí s viac ako dvanástimi miliónmi obyvateľov sa považuje za „zónu bez LGBT“. Mestské zastupiteľstvá prijímajú rozhodnutia o ochrane mládeže „pred skazenosťou a sexuálnou indoktrináciou”. Na diskriminačné praktiky upozorňujú medzinárodné inštitúcie aj inštitúcie EÚ, no zatiaľ bezvýsledne.

Sloboda prejavu nie je bez hraníc

Súd v rozsudku vysvetľuje aj vzťah tohto nálezu k slobode prejavu. „Sloboda prejavu nie je absolútnym právom a jej výkon môže zahŕňať obmedzenia pod podmienkou, že takéto obmedzenia sú ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu tohto práva a dodržiavajú zásadu proporcionality, uvádza súd.

V tomto prípade obmedzenie vyplýva z antidiskriminačnej smernice a platí iba na účely  zaručenie zásady rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany.

Nezabrali ani argumenty, že išlo o zábavný program ani, že išlo o vyjadrenia osobného názoru advokáta. „Podstata ochrany pred diskrimináciou v oblasti zamestnania by sa mohla stať iluzórnou, ak by vyhlásenia spadajúce pod pojem ‘podmienky prístupu k zamestnaniu… alebo k povolaniu’ v zmysle tej istej smernice nepatrili do jej pôsobnosti z dôvodu, že boli urobené v rámci zábavného audiovizuálneho vysielania alebo boli vyjadrením osobného názoru ich autora,“ uzatvára súd.

Partner

Philip Morris International