Policajná brutalita a štrukturálny rasizmus sú aj európsky problém

Demonštrantka, Berlín, Alexanderplatz, 6. júna 2020. [EPA/Omer Messinger]

Tisícky ľudí vyšli v Európe do ulíc nie len v reakcii na smrť Georga Floyda a Breonny Taylor v USA, ale aj aby odsúdili policajnú brutalitu a štrukturálny rasizmus, ktorý je problémom aj v Európe.

Dvadsaťročnú Semiru Adamu zadusili počas repatriácie z Belgicka dvaja policajti vankúšom, keď sa ju snažili spacifikovať. Do krajiny prišla nelegálne z Nigérie v snahe vyhnúť sa nútenému sobášu. Adama Traoré zomrel vo väzbe niekoľko hodín po tom, ako ho zatkli vo Francúzsku, podobne ako Ousman Sey v Nemecku. Zoznam prípadov, by mohol pokračovať ďalej.

„Je absurdné si myslieť, že rasizmus je výlučne americká záležitosť. Je prítomný všade vo svete a najmä v Európe,“ uviedol pre EURACTIV.com francúzsky europoslanec a spolupredseda medziskupiny Európskeho parlamentu proti rasizmu a za rozmanitosť Younous Omarjee.

Omarjee pripomína, že v USA aj v Európe „sa zrodili najhoršie teórie rasovej nadradenosti, ktoré v Európe slúžili ako ospravedlnenie otroctva, holokaustu a kolonizácie.“ Dôsledky stále v spoločnostiach pretrvávajú.

Aktivistka proti rasizmu a predsedníčka Európskej siete proti rasizmu (ENAR) Karen Taylor verí, že súčasťou problému je aj nedostatok oficiálnych údajov. Ak sa totiž informácie nezhromažďujú, problém oficiálne neexistuje.

Nedostatok údajov o prípadoch policajného násilia, rasovo motivovaných zločinov a úmrtí „nám umožňuje predstierať, že problémy, o ktorých už roky rôzne organizácie hovoria, jednoducho neexistujú,“ uviedla Taylor pre EURACTIV.com.

Podľa poslednej správy o rasovo motivovaných zločinoch a inštitucionálnom rasizme, ktorú ENAR uverejnil v roku 2019, počet týchto trestných činov v Európe stúpa, ale často nie sú nahlásené.

Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) uverejnila v roku 2018 štúdiu „Byť čiernym v Európe“. Z jej prieskumu vyplynulo, že hlásených bolo len 14 percent prípadov obťažovania s rasovým podtónom. Z prípadov skúseností s policajnou brutalitou, sa nahlásilo len 37 percent.

„Pre obete rasovo motivovaných trestných činov je obava zo zlého zaobchádzania, zneužívania a násilia rozhodujúcim faktorom prečo sa rozhodnú neoznámiť trestné činy polícii,“ uvádza sa v správe ENAR.

Europoslanci požadujú odsúdenie policajnej brutality v Európe

Skupina 118 europoslancov vyzvala Európsku komisiu, aby odsúdila policajnú brutalitu v celej EÚ a zvolala summit venovaný boju proti štrukturálnej diskriminácii v Európe. Zároveň vyzvali členské štáty, aby odblokovali antidiskriminačnú smernicu, ktorá v Rade stojí už 12 rokov.

Rasové profilovanie zo strany polície je témou v Grécku, Španielsku a v Taliansku. Podľa prieskumu agentúry FRA, 24 percent respondentov uviedlo, že bolo v priebehu posledných piatich rokov zastavených políciou. Z nich 41 percent malo pocit, že sa tak stalo kvôli farbe ich pleti. „Zvykli sme si, že čiernych a hnedých kontroluje polícia kontroluje a nikto sa už nesnaží nájsť dôvod, prečo to tak je,“ hovorí Taylor.

Organizácia poukazuje aj na ideologické skreslenia a štrukturálne problémy. „Odpoveď polície na zločiny z nenávisti je často nedostatočná, a to nielen preto, že tieto prípady nezaznamenávajú, ale aj kvôli širšiemu inštitucionálnemu predpokladu, že k nenávisti a násiliu dochádza vo vákuu,“ uvádza sa v štúdii.

Mnoho ľudí považuje aj migračnú politiku Únie za na príklad štrukturálneho rasizmu v Európe. V marci bol na gréckej hranici zastrelený muž, tisíce ďalších ľudí však prišlo o životy pri pokuse dostať sa do Európy cez Stredozemné more.

Taylor verí, že ide o dôsledok iného vnímania práva na život a dôstojnosť pre niektorých ľudí v porovnaní s inými.

„Démonizácia ľudí afrického pôvodu a príslušníkov menšín vedie k politikám, na základe ktorých oddeľujeme bielu Európu od zvyšku sveta,“ argumentuje aktivistka.

Európa v sebaklame

„Vždy je ľahšie obrátiť sa na inú krajinu, na inú spoločnosť a povedať, že je tam niečo zle a my sme tí dobrí,“ hovorí Karen Taylor. Kritizuje to, čo vníma ako popieranie štrukturálneho rasizmu v európskych inštitúciách a v našich spoločnostiach.

Odkazuje na podpredsedu Európskej komisie Margaritisa Schinasa, ktorý nedávno odmietol, že by v Európe dochádzalo k policajnej brutalite a že by trpela na štrukturálny rasizmus, hoci priznal existujúce nerovnosti.

EURACTIV.com hovoril o tejto téme s poslancami Európskeho parlamentu Younusom Omarjee (Francúzsko) a Alice Kuhnke (Švédsko).

Omarjee považuje boj proti rasizmu za rovnako dôležitý ako boj proti nerovnostiam, diskriminácii pohlaví a zmene klímy. V tomto zdôrazňuje dôležitosť svojej úlohy ako politického zástupcu.

„Keď ste zvolení, osobná skúsenosť je menej dôležitá ako schopnosť všetkých vypočuť. Je však zrejmé, že malé zastúpenie menšín na najvyšších pozíciách v európskych inštitúciách vedie k tomu, že niečo stelesňujem.“

Alice Kuhnke hovorí, že rasizmus je v jej živote prítomný celý život, o to viac, odkedy je verejnou osobou.

„Kedže som čierna žena, progresívna politička a feministka, vždy budú ľudia, ktorí ma nenávidia za to, ako vyzerám, za čo bojujem a za koho hovorím. Ale to ma nezastaví, naopak, posilňuje ma to,“ povedala.

Únia je šokovaná: Smrť Georgea Floyda bola výsledkom zneužitia moci

Smrť Američana Georga Floyda bola výsledkom zneužitia moci a Európska únia je šokovaná tým, čo sa stalo, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v reakcii na protesty a násilné udalosti v uliciach viacerých amerických miest.

Milí bieli ľudia…

Mnoho bielych ľudí sa konfrontuje so svojimi rasistickými postojmi a pýtajú sa, čo môžu urobiť bez toho, aby neukrajovali z priestoru pre skupiny, ktorých sa problém priamo týka.

„Začnite zdola tým, že sa budete vzdelávať, čítať to, čo tieto komunity publikujú,“ vysvetľuje Karen Taylor. „Potom akceptujte, že byť biely je privilégium.“

Dôležité je podľa nej o týchto témach hovoriť vo svojich komunitách. „Keď niečo uvidíte v súkromnom kontexte alebo na sociálnych médiách, vždy na to zareagujte a označte to za rasizmus“.

„Nemusíte byť žena, aby ste boli feministkou, nemusíte byť gayom, aby ste boli aktivistkou LGBT, a nemusíte byť čierny, Arab alebo Róm, aby ste boli anti-rasistitom,“ hovorí Omarjee.

„Človek ale nemôže byť LGBT aktivistom, feministom alebo environmentalistom, ak sa nezúčastňuje aj antirasistických bojov a kampaní,“ dodal.

„Ticho je násilie,“ hovorí Kuhnke. „Majte vždy odvahu ozvať sa, keď vidíte, že je niekto vystavený rasizmu a diskriminácii – naše ticho sa stáva silnou zbraňou v rukách rasistov.“

Partner

Philip Morris International