Riešenie domáceho násilia je úlohou aj pre samosprávy

Viceprezidentka Policajného zboru SR Jana Maškarová, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), prezidentka Zuzana Čaputová a riaditeľka nitrianskej neziskovej organizácie Centrum Slniečko Mariana Kováčová počas tlačovej konferencie po stretnutí na tému - Pomoc obetiam domáceho násilia a pripravované zmeny legislatívy v tejto oblasti .

Na Slovensku ju čiastočne riešia kraje v rámci financovania sociálnych služieb. Väčšina má alebo pracuje na Regionálnych akčných plánoch prevencie a eliminácie násilia na ženách.  

Mnohé krajiny EÚ hlásia v súvislosti s pandémiou a karanténnymi opatreniami nárast domáceho násilia. Upozornil na to aj výročný regionálny Barometer Európskeho výboru regiónovEurópsky inštitút pre rodovú rovnosť.

Pandémia patrí medzi rôzne typy všeobecných kríz, kedy sa násilie v domácnostiach spravidla stupňuje. Obeť trávi s násilníkom dlhší čas a je odrezaná od prístupu k podpore. Rizikové bývajú aj blížiace sa vianočné sviatky.

Hoci porovnateľné dáta naprieč EÚ zo súčasnej pandémie zatiaľ nie sú k dispozícii, medializované boli niektoré údaje z konkrétnych krajín. Nárasty nahlásených prípadov alebo volaní na krízové linky v rozmedzí približne 20 až 30 percent zaznamenali napríklad Španielsko, Francúzsko, Litva či Maďarsko.

Skúsenosti a prieskum slovenského Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) hovoria, že počas jarnej karantény sa síce miera násilia zvýšila, no ženy volali na núdzovú linku menej. Ozvali sa až keď sa opatrenia uvoľnili, kedy počet volaní narástol.

Pri príležitosti nedávneho Dňa boja proti násiliu na ženách, ktorý pripadá na 25. novembra, na problém upozornila aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Aktuálna situácia ešte naliehavejšie poukázala na to, aké potrebné sú špecializované linky pomoci, poradenské centrá, bezpečné domovy a organizácie obhajujúce práva žien,“ povedala prezidentka.

Úloha pre samosprávy

Násilie na ženách je jedno z najrozšírenejších, pretrvávajúcich a devastujúcich porušovaní ľudských práv na svete, pripomenula pri rovnakej príležitosti predsedníčka výboru pre sociálnu politiku (SEDEC) Európskeho výboru regiónov Anne Karjalainen z Fínska.

Európsky výbor regiónov, ako poradný orgán EÚ tlmočiaci pozície regiónov a miest, vidí pri riešení domáceho násilia veľkú úlohu aj pre samosprávy. Spravodajkyňa výboru pre pozíciu k Európskej stratégii rodovej rovnosti Concha Andreu zo Španielska hovorí, že miestne a regionálne samosprávy musia čo najskôr dostať primerané zdroje, aby mohli obetiam pomáhať cez vhodné podporné služby.

Európska stratégia rodovej rovnosti: Podstata Istanbulského dohovoru, kvóty pre firmy a transparentnosť v platoch

Nová európska stratégia rodovej rovnosti obsahuje viacero opatrení, ktoré sa na Slovensku netešia veľkej podpore.

„Musia byť štruktúrovane zapojené do európskej siete na prevenciu rodového násilia a domáceho násilia, ktoré je súčasťou Európskej stratégie rodovej rovnosti,“ opakuje výzvu z uznesenia Európskeho výboru regiónov.

Jeho text tiež vyzýva Európsku komisiu, aby zaradila všetky formy násilia na ženách a dievčatách medzi európske zločiny podľa článku 83 Zmluvy o EÚ. Takéto označenie by umožnilo harmonizovať trestné sadzby za tieto zločiny naprieč EÚ.

Slovenské samosprávy

Ako sú na tom slovenské samosprávy? Expertka na tému sociálnych služieb Únie miest Slovenska (ÚMS) Mária Filipová hovorí, že pokiaľ ide o sociálne služby, cieľová skupina obetí domáceho násilia nie je špecificky definovaná, nachádza sa ale v portfóliu starostlivosti krízovej intervencie.

Zákon o sociálnych službách hovorí o nepriaznivej sociálnej situácii, ktorou je aj ohrozenie správaním sa iných osôb alebo ak sa niekto stane obeťou správania sa takýchto osôb, pričom domáce násilie je jednou z týchto nepriaznivých sociálnych situácií. Kompetenčne majú na tomto poli viac zverené samosprávne kraje (VÚC) a orgány sociálnoprávnej ochrany (ÚPSVaR). Kraje majú povinnosť zriaďovať a financovať resp. spolufinancovať prevádzky zariadení takzvaného núdzového bývania, ktoré zabezpečujú utajenie miesta ubytovania osoby, na ktorej je páchané násilie a jej anonymitu.

Túto povinnosť v podobe vytvorenia minimálnej siete podporných zariadení pre ženy zažívajúce násilie, ukladá aj Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách. Ide o poradenské centrá alebo bezpečné ženské domy, ktoré zároveň musia spĺňať minimálne štandardy Rady Európy.

Akčný plán tiež predpokladá, že budú organizovať informačno-vzdelávacie a osvetové aktivity o problematike násilia na ženách a domáceho násilia a inak podporovať aktivity mimovládnych organizácií, ktoré sa problémom násilia na ženách a domáceho násilia zaoberajú.

Čo si pod podporou rodovej rovnosti predstavujú slovenské samosprávy

Samosprávy západoeurópskych krajín riešia rodovú rovnosť systematicky naprieč svojich politikami. Slovenské si pod tým predstavujú najmä nediskrimináciu pri personálnej politike svojich úradov.

Regionálne akčné plány

Národný akčný plán krajom odporúča vytvorenie samostatných regionálnych akčných plánov pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách (RAP).

V súčasnosti ho majú alebo na ňom intenzívne pracujú všetky vyššie územné celky s výnimkou Prešovského kraja a Košického kraja.

„Prešovský samosprávny kraj nemá Regionálny akčný plán pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách, ani na ňom aktuálne nepracuje, nakoľko v Národnom akčnom pláne ide o aktivitu, ktorá má len odporúčací charakter,“ uviedla pre EURACTIV.sk Leila Heilová z kancelárie predsedu PSK.

Košický samosprávny kraj nemá spracovaný RAP ale má Koncepciu rozvoja sociálnych služieb, ktorá obsahuje aj prevenciu a elimináciu domáceho násilia páchaného na ženách. „Župa v rámci tejto koncepcie odporúča skvalitňovať a rozširovať ponuku sociálnych služieb zameraných na prevenciu domáceho násilia a odstraňovanie jeho rizík,“ píše vedúca komunikačného oddelenia KSK Anna Terezková.

Bratislavskému kraju aktuálne končí platnosť RAP na roky 2018 až 2020. Má už ale pripravený jeho pokračovateľa na najbližšie tri roky, ktorý by mal byť predložený na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva BSK.

Krajom pri vypracúvaní pomáha Koordinačno-metodické centrum a pracujú na ňom Partnerstvá medziinštitucionálnej spolupráce (PMIS). To je prípad aj Trenčianskeho samosprávneho kraja.

RAP finalizujú aj v Trnavskom samosprávnom kraji, kde by mal byť dokončený do konca januára 2021, v Banskobystrickom samosprávnom kraji, Žilinskom aj v Nitrianskom kraji, kde je v pripomienkovom konaní.

Financovanie služieb

Samosprávne kraje zväčša nezriaďujú vlastné zariadenia. Všetky ale spolufinancujú viacerých neverejných poskytovateľov, teda neziskové organizácie prevádzkujúce zariadenia, ktoré poskytujú núdzové bývanie pre obete alebo špeciálne poradenstvo.

Toto financovanie však na ich prevádzku zďaleka nestačí a zariadenia sú odkázané na grantové spolu-financovanie, či už z európskych štrukturálnych fondov, nórskych fondov alebo sponzorských darov.

Slovensko si necháva financovať služby pre obete domáceho násilia eurofondami

Grantové financovanie v téme domáceho násilia je hazard so životmi obetí aj s odborníkmi, ktorí sa im venujú, hovorí riaditeľka jednej z najväčších organizácií poskytujúcich pomoc ženám a deťom v núdzi. Súčasný spôsob financovania hrozí zrútením jednotlivých platforiem podpory.

Žilinský samosprávny kraj je aj sám zriaďovateľom Centra sociálnych služieb Anima v Liptovskom Mikuláši, ktorého súčasťou je aj zariadenie núdzového bývania a špecializované poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie, ich deti a ďalšie osoby zažívajúce domáce násilie.

Pokiaľ ide o mestá, mesto Košice je zriaďovateľom Psychosociálneho centra, ktoré tiež poskytuje núdzové bývanie a sociálneho poradenstvo.

Mesto Považská Bystrica zriaďuje Krízové centrum ochrany a podpory obetí násilia v rodinách. Mesto Trnava síce nezriaďuje, ale podporuje Azylový dom Tamara pre týrané ženy a matky v núdzi.

Hlavné mesto Bratislava poskytuje pomoc deťom a ich rodičom (najčastejšie matkám), ktoré sa ocitnú v núdzi, prostredníctvom služieb Centra pre deti a rodiny Repuls.

Hovorkyňa mesta Bratislavy Katarína Rajčanová dodáva, že v roku 2021 sekcia sociálnych vecí tiež plánuje prvýkrát spustenie grantovej výzvy špecificky zameranej na podporu detí, mladých ľudí a rodín v ohrození v celkovej výške 50 000 eur.

„Jedným z cieľov výzvy je aj podpora a rozvoj preventívnych a poradenských aktivít, ktoré pomôžu znižovať ohrozenie detí, mladých ľudí a rodín aj v oblasti násilia,“ hovorí.

Krízová intervencia

Na Slovensku je momentálne v legislatívnom procese právna úprava zameraná na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Jej súčasťou je aj regionálna sieť tzv. Intervenčných centier, teda koordinovaná odborná pomoc pre obete domáceho násilia, ktorá si bude vyžadovať aj súčinnosť samosprávnych krajov.

Tento model stojí na previazaní policajného zákroku s krízovou intervenciou a odbornou pomocou ktorá sa obeti alebo osobe ohrozenej domácim násilím dostane. V praxi to vyzerá tak, že polícia do 24 hodín po vykázaní násilnej osoby zo spoločného obydlia informuje intervenčné centrum. To následne do 72 hodín proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia a ponúkne jej služby krízovej intervencie.

Analýza Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorá bola podkladom pre spomínanú úpravu konštatuje, že z dlhodobého hľadiska by „bolo vhodné budovať funkčné modely multiinštitucionálnej intervencie aj na lokálnej úrovni“.

Nielen samosprávne kraje, ale aj obce, mestá a ich mestské časti, zriaďujú špecializované podporné služby pre ženy zažívajúce násilie ako sú špecializované poradenské centrá a bezpečné ženské domy.

Po Istanbulskom dohovore sú na Slovensku ohrozené všetky moderné medzinárodné dokumenty o ženách

Hystéria okolo „gender ideológie“ ohrozuje ratifikáciu ďalších moderných medzinárodných dokumentov, ktoré sa týkajú žien, hovorí Oľga Pietruchová. Slovenská legislatíva by mala podľa nej jasne pomenovať, že násilie na ženách je rodovo podmienené. 

Odmietnutie Istanbulského dohovoru môže mať širšie následky, ako sa …

„Tiež majú možnosť vyčleniť krízové byty, ako aj sociálne byty pre ženy zažívajúce násilie a ich deti. Z vlastných kompetencií môžu rozhodovať napríklad aj o podmienkach udelenia jednorazových a iných dávok a podobne. Lokálne samosprávy teda môžu hrať kľúčovú rolu v rámci komunitnej odozvy a pomoci v prípadoch domáceho násilia a násilia na ženách.“

Samosprávy majú na to priestor prostredníctvom komunitných plánov sociálnych služieb, hovorí Mária Filipová. Príkladom dobrej praxe by podľa nej mohol byť komunitný plán mesta Nitra.

„V tomto pláne sa určil, pre cieľovú skupinu rodiny s deťmi, jeden špecifický cieľ podpora služieb obetiam domáceho násilia. To zahŕňa aktivity, ako rozšírenie siete služieb pre obete domáceho násilia a vytvorenie dotačnej schémy na udržateľnosť služieb pre obete domáceho násilia. Veľmi záleží od toho, aké osoby sú za tým, ako v prípade Nitry, je odborný tím, ktorý sa tejto oblasti venuje,“ vysvetľuje Filipová.

Je to podľa nej aj o „scitlivovaní“ a popularizovaní témy. „Každý proces, vrátane tohto, musí mať svojho vlastníka. Pokiaľ ho nemá, tak to stojí len na entuziazme a nadšení ľudí, ktorí to robia. Na tomto to nemôže byť postavené,“ dodáva.