Súdny dvor pripomína, že v prípade manželstva rovnakého pohlavia sa jeho rozhodnutie uplatňuje len v súvislosti s pobytom manželského partnera na území EÚ. Členské štáty pre to nemajú povinnosť upravovať svoju legislatívu o inštitúcii manželstva.
Súdny dvor Európskej únie sa dnes (5. júna) vyjadril k prípadu, ktorý pozorne sledovali nielen Rumuni, či zástupcovia cirkví a organizácií bojujúcich za zachovanie tradičnej rodiny, ale aj občianska spoločnosť naprieč Úniou.
V prípade Coman-Hamilton vs. Generálny inšpektorát pre prisťahovalectvo Rumunska o zákonnosti manželstva osôb rovnakého pohlavia súdny dvor konštatoval, že pojem „manželský partner“ v súvislosti so slobodou pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov zahŕňa aj manželského partnera rovnakého pohlavia.
Rovnako ale pripomína, že v žiadnom prípade neukladá členskému štátu Únie povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom práve inštitúciu manželstva osôb rovnakého pohlavia.
Prípad Rumuna a Američana
Rumunský občan Adrian Coman a Robert Clabourn Hamilton z USA sa zosobášili v roku 2010 v Bruseli. Coman, ktorý predtým pracoval pre Európsky parlament, v roku 2012 prišiel o prácu a požiadal o uznanie zväzku s Hamiltonom aj na území Rumunska, členskej krajiny EÚ, kde sa chceli obaja usadiť.
Jeho manželský partner Robert, ako občan nečlenskej krajiny Únie, však pre to, aby v Rumunsku mohol žiť, potreboval priznanie trvalého pobytu. To by mu za štandardných okolností bolo vydané na základe sobášneho listu. Podľa európskeho práva sa totiž môže manželský partner občana Únie pripojiť k svojmu manželovi v členskom štáte, v ktorom sa tento občan Únie zdržiava. Adrian Coman navyše argumentoval tým, že občania EÚ majú rovnaké práva v každej členskej krajine.
Rumunsko ale uznanie odoprelo s odvolaním sa na Občiansky zákonník. Rumunský konzulát v Bruseli im navyše odmietol vystaviť úradný preklad ich sobášneho listu do rumunčiny.
Coman v roku 2013 zažaloval rumunský generálny inšpektorát na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu s tým, že ide o porušenie jedného zo základných práv Únie, teda práva na voľný pohyb, pobyt a prácu.
V januári 2018 – po takmer piatich rokoch súdnych sporov – pár dospel k prvému víťazstvu. Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Melchior Wathelet vo svojom stanovisku uviedol, že Rumunsko by mu malo umožniť usadiť sa v krajine ako manželom, lebo pojem „manželský partner“ je v európskej smernici o voľnom pohybe osôb rodovo neutrálny a zahŕňa aj osoby rovnakého pohlavia.
Inštitúcia manželstva je oblasťou členských štátov
Súdny dvor Európskej únie dnes (5. júna) konštatoval, že pojem „manželský partner“ je rodovo neutrálny len v rámci smernice o práve na voľný pohyb.
Spresnil tiež, že osobný stav jednotlivcov, a teda aj pravidlá týkajúce sa manželstva, je oblasťou, ktorá patrí výlučne do právomoci členských štátov. Právo Únie do nich preto nemôže zasahovať.
Stále teda platí, že členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť pre upravenie alebo neupravenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Sloboda pohybu a pobytu však musí byť zaručená.
Povinnosť uznať manželstvo rovnakého pohlavia len na účely priznania práva na pobyt štátnemu príslušníkovi nečlenského štátu Únie podľa súdu EÚ „neporušuje národnú identitu, ani neohrozuje verejný poriadok dotknutého členského štátu.“
Homosexuálne a lesbické manželstvá v súčasnosti povoľuje 13 krajín EÚ. „Zakazuje“ ich však legislatíva v Bulharsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku.