Ukrajinské feministky: Požiadavka nedodávať zbrane Ukrajine nepomáha, ale škodí

Ilustračný obrázok. [EPE-EFA/Andrej Cukic]

Hoci princípy feministickej politiky majú aj pacifistické prvky, podľa aktivistiek z Ukrajiny je obrovskou chybou očakávať, že Ukrajinci a Ukrajinky nepodporia svoju armádu či dodávky zbraní.

Ukrajinské feministky a feministi a aktivisti za rodovú rovnoprávnosť pokračujú vo svojej komunitnej, výskumnej, ale aj reflexívnej činnosti napriek pokračujúcej ruskej agresii a vojne. Hoci tvrdia, že skúsenosti v reagovaní na vojnu už nabrali pri anexii Krymu, reakcie na novú situáciu sú iné.

Diskusiu o nich zorganizovala prednedávnom aj Nadácia Henricha Bölla (HBS).

Tamara Zlobina, aktivistka a šéfredaktorka portálu Gender in Detail, si myslí, že súčasná debata o vojne na Ukrajine je „v istom zmysle len výmena prežitých a zastaraných stereotypov“, ktorých analytickým základom sú minulé vojny.

„Použiteľnosť týchto východísk na súčasnú vojnu je dosť limitovaná,“ hovorí. Ženy sú podľa nej v diskusii o vojne stále vnímané skôr ako obete, nie ako subjekty s agendou. Keďže v ostatných rokoch, najmä po anexii Krymu, sa spôsob nazerania na agendu ukrajinských žien postupne zmenil, zásadne to pomohlo k ich emancipácii, hovorí Zlobina.

Oksana Potapova, výskumníčka a odborníčka na rodové témy, v súčasnosti pracuje na analýze prvých vplyvov konfliktu na rodové témy na Ukrajine. Už teraz hovorí, že vníma zásadný rozdiel medzi súčasnosťou a situáciou v roku 2014, pri anexii Krymu, kedy akademické kruhy a organizácie priamo v komunitách nespolupracovali od začiatku.

„Ženské organizácie sa stali prvými, ktoré po anexii Krymu zasahovali, no čas na reflexiu, analýzu situácie a stratégie či obhajobu ženských práv sa dostávali do úzadia. Dnes sa to však našťastie deje paralelne,“ hovorí výskumníčka.

Feministky podporujú armádu

Príkladom je organizácia Feminist Workshop. Aktivizuje sa najmä vo feministických kruhoch v Ľvove a od roku 2014 ju vedú mladé ženy a dievčatá, komunita LGBTQI aj vnútorne vysídlené osoby. Feminist Workshop v čase vojny podporuje najmä dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorí poskytujú psychologickú, ale aj inú poradenskú podporu, organizujú kurzy sebaobrany a pomáhajú s ubytovaním. V súčasnosti otvára organizácia už druhé núdzové bývanie pre ženy a deti.

Yosh z Feminist Workshop vysvetľuje, že konzervatívne kruhy na Ukrajine boli aj pred vojnou voči organizácii kritické, no aktivisti sa nevzdávajú a aj počas bojov organizujú konkrétnu pomoc.

Sankcionované ruské bohatstvo má smerovať na Ukrajinu

Európska komisia pripravuje plán, ako vo všetkých členských štátoch umožniť zhabanie zmrazeného ruského majetku, čo by otvorilo dvere na využitie stoviek miliónov eur na povojnovú obnovu Ukrajiny. 

Napriek tomu Yosh hovorí, že bolo prekvapivé počuť nielen zo strany tradičných odporcov feminizmu, ale aj zo strany kolegov či podporovateľov, že od feministiek neočakávali podporu obranných bojov či armády. „Mysleli si, že prestaneme spolupracovať s ruskými aktivistami, hovoriť rusky alebo aj to, že jednoducho nebudeme tak emocionálni a emocionálne,“ dodáva Yosh.

„Požiadavka nedodávať Ukrajine zbrane vôbec nepomáha, ale skôr škodí,“ tvrdí aj Tamara Zlobina. Bez zbraní by podľa nej bola už Ukrajina dávno okupovaná ruskými vojakmi. Ak sa ale požiadavka nedodávať vojenský materiál Ukrajine objavuje aj v intelektuálnych či špeciálne feministických kruhoch, podľa nej sa „niekde stala chyba“.

„Je obrovský a veľmi nebezpečný omyl, ak prominentné feministky ako Nancy Fraser z New Yorskej štátnej univerzity čosi také vyhlasujú ešte aj ‚s hrdosťou‘,“ myslí si Zlobina.

Naráža na známy manifest z marca tohto roka, ktorý pod názvom Feministický odpor proti vojne vyšiel s podporou viac ako 150 feministiek a feministov. „Odmietame rozhodnutia, ktorých súčasťou je dodávka ďalších zbraní do konfliktu a zvyšovanie vojnových rozpočtov,“ písalo sa v manifeste, pod ktorým nebola podľa Tamary Zlobiny podpísaná jediná Ukrajinka. Z jej pohľadu je takmer neakceptovateľné hovoriť o feministických princípoch na Ukrajine v čase vojny bez toho, aby sa aktéri debaty spýtali na postoj samotných obyvateľov Ukrajiny.

Oksana Potopova dodáva, že rétoriku o tom, aby Západ prestal Ukrajine dodávať zbrane nemožno považovať za mierové riešenie ani z feministického hľadiska. Tieto návrhy totiž podľa nej zabúdajú na nerovnováhu mocenských vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. Pre ukrajinské feministky by malo byť podľa nej kľúčové nájsť čím skôr fórum, na ktorom samé zadefinujú, čo podľa nich mier a bezpečnosť znamenajú. Až po tom môžu po takomto feministickom mieri volať, vysvetľuje Potopova.

„Vojny nekončia mierom, ale víťazstvom. Len po víťazstve jednej strany môže nastať mier,“ myslí si Tamara Zlobina. „Kvalita mieru potom závisí od toho, kto sa stal víťazom,“ dodáva.

Ako pomôžu západné feministky?

Anna Dovgopol, programová koordinátorka projektov Rodová demokracia, práva žien a práva LGBT, kancelárie Heinrich Böll Stiftung v Kyjeve hovorí, že v centre ruskej ideológie, ktorú sa Moskva snaží presadzovať aj voči Ukrajine, sú „tradičné hodnoty“. Ich základom je ale  patriarchálny systém. Rusko v tomto svetle vníma aj seba, teda aktéra bojujúceho proti Západu a podľa neho aj „zvráteným“ západným hodnotám. Dovgopol vysvetľuje, že Ukrajinky sú dnes už omnoho emancipovanejšie ako Rusi a Rusky, a aj preto sa už nevrátia k tradičnému chápaniu ich roly, ktorú by od nich požadovalo Rusko.

Podľa nej by sa feministky zo západných krajín mali začať pri podpore Ukrajiniek v prvom rade pýtať na ukrajinskú perspektívu. Princíp „nič o nás a bez nás“ by mal byť v centre týchto snáh, dodáva Dogopol.

Viditeľné ženy na túto diskusiu však chýbajú. Tamara Zlobina upozorňuje, že v súčasnosti je zo symbolického hľadiska nedostatkom, že vo vedúcich pozíciách nie je vidieť prominentné ženy.

Ukrajinský týždeň | Ruské vojská zamínovali časti Ukrajiny

Ruské vojská po sebe nechali zamínované územia, odstraňovanie mín môže trvať desaťročia. Stovky zabitých civilistov ležia v Buči a ďalších mestách. Bombardovanie v Belgorode mohlo byť operáciou pod falošnou vlajkou.

Oksana Potapova očakáva aj väčšiu podporu a diskusiu zo strany ekofeministiek: „Toto je vojna, financovaná peniazmi z dodávok ropy. Môžeme sa už seriózne začať rozprávať o skutočnom prechode na zelenú energiu?“

Rovnako nabáda pri podpore Ukrajiny posielať finančnú podporu viac lokálnym organizáciám a aktivistom: „Neobchádzajte ich tak, že sa spojíte s väčšími neziskovkami,“ hovorí výskumníčka s tým, že väčšie a viditeľné organizácie majú nateraz lepšie finančné zázemie ako lokálne a komunitné skupiny.

Z jej pohľadu sa feministky aj v súčasnosti, kedy boje na Ukrajine stále prebiehajú, musia ešte intenzívnejšie zamýšľať aj nad tým, akú spoločnosť by krajina mala budovať po vojne a „ako inkluzívna bude k ženám s rozličnými potrebami a ďalším znevýhodneným skupinám,“ hovorí Potapova.

 

Článok vznikol v spolupráci s