Ženy v prvej línii krízy si od štátu zaslúžia viac ako poďakovanie

Na snímke sprava minister zdravotníctva SR Marek Krajčí a predseda vlády SR Igor Matovič počas zablahoželania zdravotným sestrám pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier a pôrodných asistentiek v Detskom kardiocentre v Bratislave 12. mája 2020. [TASR/Pavol Zachar]

Koronová kríza by mala byť ďalším impulzom na odbúravanie systematických rodových nerovností, hovoria odborníčky. Slovensko má na to nástroje aj dáta, a je len na politickom rozhodnutí, či chce štát nerovnosti riešiť a rozhodovať podľa zažívanej reality žien.

Koronakríza na Slovensku ukázala, že „systém držia pokope predovšetkým zle platené, dvojnásobne vyťažené a často aj ohrozované ženy, ktoré sú aj za normálnych podmienok na pokraji svojich existenčných možností,“ tvrdí vedúca kancelárie Friedrich Ebert Stiftung (FES) v Bratislave, Zuzana Homer. O to je podľa nej dôležitejšie presadzovať štrukturálnu politiku rodovej rovnosti.

O dopadoch krízy na postavenie žien v spoločnosti a rodovo citlivých verejných politikách diskutovali odborníčky na webinári, ktorý organizovali FES a občianske združenie Europolicy.

„Verím, že neostaneme pri verejných poďakovaniach politikov ženám za ich extrémne náročnú prácu počas krízy a pri potleskoch z balkónov, ale sa nájdu aj systémové riešenie, ktoré dokážu ohodnotiť aj málo platené profesie ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády,“ dodáva Homer.

Odborníčky sa zhodujú, že terajšia kríza môže zhoršiť situáciu žien, ktoré pracujú vo verejnom sektore. „Dobrým príkladom, sú ženy v zdravotníctve alebo na úradoch práce a sociálnych vecí, ktoré sú za nízke mzdy súnútené pracovať v nadčasovom režime,“ uvádza riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Silvia Porubänová. „Ukazuje sa, že sa nedá mrhať polovicou ľudského kapitálu a na druhej strane ho preťažovať zle platenou prácou v prvej línii,“ dodáva sociologička.

Výskumníčka think-tanku CELSI Barbora Holubová sa obáva, že hoci počas pandémie došlo k istému zviditeľneniu práce žien, poučenie z ekonomickej krízy z roku 2009 je, že sa budú tlmiť investície do verejného sektora a starostlivosti a „zase sa zabudne na koho pleciach bola záťaž počas koronakrízy“.

Podľa Miriamy Letovanec z Implementačnej jednotky Úradu vlády SR aj táto kríza ukázala, že v roku 2020 nemá Slovensko rozvinutý sektor starostlivosti o deti, ale ani o chorých a slabších. „Nie je potrebné, aby nám štát verejnou politikou ukladal, čo máme robiť, ale verejná politika by mala dať možnosť voľby,“ myslí si. Navrhuje podchytiť neformálnejšie formy poskytovania starostlivosti ako napríklad detské skupiny a nastavenie pravidiel tak, aby mohli byť považované za riadnu prácu.

Neplatená práca sa odzrkadľuje v nízkom ohodnotení učiteliek či sestier

Silvia Porubänová pripomína, že Slovensko je v európskom porovnaní krajinou, kde je neplatená práca a starostlivosť výrazne delegovaná na ženy. Cituje českú eurokomisárku zodpovednú za politiky rovnosti Věru Jourovú, podľa ktorej odmenou žien za celoživotnú starostlivosť o rodinu nie je dovolenka na Seychelách ale o 30 percent nižší dôchodok.

Barbora Holubová upozorňuje aj na ďalší problém s vnímaním neplatenej práce žien. „Neplatená práca sa nám akoby prenášala do odvetví, ktoré sú typické prácou v starostlivosti. Akoby sa hodnota starostlivosti znižovala tým, že v domácnosti sa robí zadarmo. Akoby išlo o poslanie a prirodzenosť ženy, že takúto prácu vykonáva. Často sa hovorí o ‘poslaní’ sestričiek a učiteľskej profesie. Domnievam sa, že to, že ženy túto prácu robia zadarmo doma sa odzrkadľuje v nízkom ohodnotení v školstve a zdravotníctve.“

V zahraničí sa podľa nej prehodnocuje práca v starostlivosti cez rámce, ktoré berú do úvahy emocionálne zaťaženie alebo zdravotné riziká, napríklad ak sociálne pracovníčky chodia do rizikového terénu. Holubová pripomína, že dopyt po starostlivosti bude stále vyšší a treba si uvedomiť, že má vysokú ekonomickú hodnotu.

Podľa Miriamy Letovanec by sa predmetom diskusie mala stať ako práca z domu, tak aj 5-dňový pracovný týždeň. Krajiny, ktoré sa radia z hľadiska rodovej rovnosti medzi špičku, zohľadňujú v politikách celkový well-being spoločnosti.

Na Slovensku do týchto politík výrazne vstupuje „hodnotové hľadisko“ hovorí Letovanec. „V programovom vyhlásení vlády vidíme v sociálnej oblasti veľké záväzky, ktoré môžu dopadnúť dvoma smermi. Môžeme sa posunúť vpred ale rovnako aj smerom dozadu a veľkým predpokladom celého prístupu bude hodnotové hľadisko. To nám výrazne zasiahne do verejných politík, ktoré budú na Slovensku prijímané s ohľadom na postavenie žien.“

Otázkou podľa Silvie Porubänovej je, do akej miery budú aktérkami týchto politik ženy, keďže hodnota a odmeňovanie neplatenej prace a starostlivosti sa odvíja aj od zastúpenia žien v rozhodovacích pozíciách. Ak tam nebudú, „rozhodovať budú hodnoty, ktoré sú manifestované. Nevychádzajú zo žitého života žien, ale z politickej vôle a očakávaného dopadu na voličov a voličky,“ myslí si.

Po Istanbulskom dohovore sú na Slovensku ohrozené všetky moderné medzinárodné dokumenty o ženách

Hystéria okolo „gender ideológie“ ohrozuje ratifikáciu ďalších moderných medzinárodných dokumentov, ktoré sa týkajú žien, hovorí Oľga Pietruchová. Slovenská legislatíva by mala podľa nej jasne pomenovať, že násilie na ženách je rodovo podmienené. 

Odmietnutie Istanbulského dohovoru môže mať širšie následky, ako sa …

Verejné politiky potrebujú rodové hľadisko

Súčasťou verejných politík nutne musí byť podľa odborníčok horizontálna perspektíva rodovej rovnosti. K dispozícii je viacero nástrojov, hovorí Miriama Letovanec. Jedným z príkladov je napríklad tzv. gender budgeting, čo je prístup vyspelých štátov na stieranie príjmového rozdielu, ku ktorému sa prihlásilo 17 krajín OECD, a ktorý spočíva vo vyhodnocovaní verejných politík a rozpočtov aj smerom k ekonomickej situácii žien alebo znevýhodnených skupín.

„Na to, aby sa to udialo na Slovensku potrebujeme funkčné programové rozpočtovanie, čo je základný predpoklad, že budeme sledovať výdavky na základe dosahovaných výsledkov, inými slovami, aby sme vedeli povedať, čo za ne dostávame a či nám to skvalitňuje život. Tento nástroj existuje od reformy z roku 2004 a momentálne je opäť v programovom vyhlásení, že sa vláda pokúsi tento nástroj sfunkčniť. Ak sa tak state cesta k gender budgeting-u bude otvorená,“ myslí si bývalá riaditeľka Implementačnej jednotky, toho času na materskej dovolenke.

Bude to však podľa nej potrebovať tlak odbornej verejnosti.

Posudzovanie návrhov verejných politík a zákonov z hľadiska ich vplyvu na rodovú rovnosť, resp., ich rôzny dopad na mužov a na ženy sa stáva štandardom v európskych inštitúciách. Na Slovensku máme pri návrhoch zákonov doložku sociálnych vplyvov,  resp. vplyv na rodinu.

„Chce to jednu úlohu v uznesení vlády, ktorá povie, že je potrebné sa v rámci týchto dvoch už schválených doložiek zameriavať špecificky na ženy,“ hovorí Letovanec. Dát na vyhodnocovanie je podľa nej dostatok na to, aby relevantné ministerstva vedeli prichádzať s jasnými a vecnými stanoviskami.

Ženy sú pre politikov zaujímavé najmä ako matky

Barbora Holubová si všíma, že v programovom vyhlásení vlády sú okrem prísľubu „realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien“, ženy spomínané len v časti o podpore rodiny a v súvislosti materstvom. V iných kontextoch už menej. „Rodová rovnosť na nahrádza podporou rodiny a tam sa nachádzajú rôzne nášľapné míny, pretože sa hovorí o ženách v súvislosti s demografickou krízou.“

Štúdie pritom podľa Holubovej hovoria, že ak sa štát bude zaoberať podporu rodiny vo všeobecnosti tak pôrodnosť v žiadnom prípade neporastie. „Krajiny, ktoré podporujú ženy, aby sa mohli rozhodnúť koľko zostanú doma, tam sa ženy rozhodujú mať deti. Podpora zapájania druhého rodiča vedie k tomu, že sa detí rodí v danej krajine viac.“

Podľa Silvie Porubänovej sa strebal snažiť o spoluprácu štátu, tretieho aj súkromného sektora. „Potrebujeme synergický efekt, aby sme ukázali, že to nie je žiadne sociálne inžinierstvo, že chceme zlepšiť životné podmienky žien a mužov, chlapcov a dievčat a chceme dosiahnuť, aby manifestované hodnoty neslúžili ako zámienka k neefektívnym a falošným verejným politikám,“ dodáva.

Rodové témy: Európske iniciatívy nachádzajú obmedzenú podporu

Špecifickej situácii žien sa väčšina politických strán venuje len cez rodinné politiky, motiváciu k rodičovstvu a jeho podpore. Rodové rozdiely v odmeňovaní riešia len dve strany. Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách sa medzi stranami stále neteší veľkej obľube, ratifikovali by ho dve strany, jedna s výhradou.

Partner

Philip Morris International