Mimovládky kritizujú Francúzsko, Nemecko a Holandsko za to, že zablokovali zahrnutie definície znásilnenia na základe súhlasu do smernice EÚ o boji proti násiliu páchanému na ženách. Česko, ktoré je zatiaľ proti, mení definíciu v týchto týždňoch. Novela trestného zákona na Slovensku s redefiníciou nepočíta.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ešte 8. marca 2022 Európska komisia navrhla smernicu o boji proti násiliu páchanému na ženách v Európe. Smernica chce lepšie chrániť ženy pred rodovo podmieneným násilím. Jej cieľom je tiež zakázať nútené sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexistické kybernetické obťažovanie aj nútenú sterilizáciu.
Budúci zákon sa rovnako snaží o vytvorenie spoločnej definície znásilnenia v Európe, ktorá by z neho urobila eurozločin, o harmonizáciu trestných sankcií medzi 27 členskými štátmi a lepšiu ochranu obetí.
Zatiaľ čo Európsky parlament aj eurokomisia podporili definíciu znásilnenia založenú na súhlase, mandát Rady, teda členských krajín, úplne odstránil článok 5. Práve v ňom sa uvádzalo, že nedobrovoľný sexuálny styk je trestným činom. Takmer po dvoch rokoch teraz smernica uviazla v medziinštitucionálnych rokovaniach medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.
Francúzsko, Nemecko a Holandsko sú vedúcimi krajinami, ktoré sú proti zavedeniu definície znásilnenia založenom na súhlase. Advokátka Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva (IPPF) Camille Butin pre EURACTIV povedala, že tak „hrajú do karát ultrakonzervatívnym štátom“.
Trojica krajín, ktorá už proti zavedeniu definície hlasovala, sa tradične považuje za pokrokové, pokiaľ ide o rodové otázky. Proti však boli aj krajiny V4 vrátane Slovenska a tiež Malta, Estónsko a Bulharsko.
Podľa francúzskeho Národného inštitútu pre štatistiku a ekonomické štúdie (INSEE) v EÚ každý rok zaznamenajú viac ako stotisíc znásilnení, pričom každá piata žena utrpí fyzické alebo sexuálne násilie zo strany partnera alebo priateľa a tri z desiatich zo strany člena rodiny.
Zatiaľ bez dohody
Na poslednom trialógu, teda debate troch inštitúcií, 13. decembra sa nenašla žiadna dohoda. Keďže tento spis stagnuje, feministické združenia nie sú optimistické v tom, že sa smernicu podarí prijať počas belgického predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa skončí 30. júna. Po ňom Belgicko na predsedníckej stoličke vystrieda Maďarsko.
Ďalšie kolo rokovaní sa očakáva počas zasadnutia Rady EPSCO, teda ministrov, zodpovedných za politiky zamestnanosti, sociálnu a zdravotnú politiku a politiku ochrany spotrebiteľa, 11. až 12. marca. Počas nej by zástupcovia v Rade museli za to, aby bolo znásilnenie založené na súhlase zahrnuté do smernice, hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Bez Nemecka a Francúzska je však nepravdepodobné, že by sa súčasná pozícia Rady zmenila.
Občianska spoločnosť, poslanci Európskeho parlamentu a mimovládne organizácie sú podľa Noémie Gardais, advokátky francúzskej mimovládnej organizácie Le Planning Familial, skeptickí. Smernica podľa nej nebude počas nasledujúceho maďarského predsedníctva prioritou.
„Žiadame Francúzsko a Nemecko, aby sa v týchto otázkach pohli,“ povedala Frances Fitzgerald, írska konzervatívna poslankyňa europarlamentu (EPP) a spoluspravodajkyňa spisu Výboru pre práva žien (FEMM), v čase posledného trialógu.
Pojem súhlas
Podľa právneho stanoviska Rady by kriminalizácia nekonsenzuálnych sexuálnych aktov presiahla právne kompetencie EÚ. Znásilnenie nie je zahrnuté v zozname eurozločinov, trestných činov uvedených v článku 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v prípade ktorých má EÚ zákonnú právomoc, ako je korupcia, terorizmus alebo sexuálne vykorisťovanie.
„Mali sme príležitosť hovoriť s členmi vlády a je pre nás ťažké pochopiť francúzsky postoj. Uvedené dôvody sú vágne a vyhýbavé,“ povedala Gardais z Planning Familial.
Vo Francúzsku zákon nezahŕňa pojem „súhlas“, pokiaľ ide o definíciu znásilnenia. Namiesto toho ho definuje ako sexuálny styk akéhokoľvek druhu, spáchaný násilím, nátlakom, hrozbou alebo prekvapením.
Francúzsko často uvádzalo, že európske právo by poskytovalo obetiam menšiu ochranu, bez toho, aby uviedlo ďalšie podrobnosti. Rovnako prízvukuje, že EÚ nemá v tejto veci žiadnu právnu právomoc. Feministické mimovládky tieto argumenty spochybňujú.
Záležitosť ale prednedávnom prešla z rúk francúzskeho ministra spravodlivosti Erica Duponda-Morettiho priamo na stôl prezidenta Emmanuela Macrona.
„Macron sa prezentuje ako feministický líder v Európe, no keď dostal príležitosť výrazne ovplyvniť práva žien, zablokoval to,“ povedala Butin z IPPF.
Zatiaľ čo holandská domáca legislatíva sa mení a čoskoro bude zahŕňať aj pojem „súhlas“, posudzovanie a odsudzovanie sexuálnych trestných činov a násilia by podľa Amsterdamu nemalo patriť do kompetencie EÚ. „Nechcú, aby EÚ zasahovala do takýchto politických záležitostí,“ povedala Butin.
Pokiaľ ide o Nemecko, zákon čiastočne pojem „súhlas“ zahŕňa, pretože je založený na koncepte „nie znamená nie“. Krajina ale podporuje argument o právnom presahu, povedala Butin pre EURACTIV.
Definícia znásilnenia sa v súčasnosti mení aj v Českej republike, a to rovnako v súlade s konceptom, že „nie znamená nie“. Poslanecká snemovňa sa od začiatku roka zaoberá novelou zákona, ktorý pred Vianocami schválila vláda. Po novom by v Čechách mali znásilnenie definovať ako čin, pri ktorom „(niekto) s iným proti jeho rozpoznateľnej vôli vykoná súlož alebo iný pohlavný styk vykonaný spôsobom porovnateľným sa súložou“. Spomína sa ale aj zneužitie bezbrannosti. Podľa štatistickej organizácie Bez trestu, ktorá pomáha obetiam sexuálneho a domáceho násilia, sa v Česku ročne spácha až 12-tisíc prípadov znásilnenia, z ktorých je však len malé percento oznámené.
Slovensko sa situáciu rovnako snažilo meniť. Ešte predchádzajúci parlament sa však na minuloročnej júnovej schôdzi nedostal k hlasovaniu o novele Trestného zákona. Nehlasoval tak ani o pozmeňovacom návrhu, ktorý obsahoval zákonnú definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu. V novele Trestného zákona, o ktorej v súčasnosti rokujú poslanci v Národnej rade, sa nehovorí o paragrafe 199, ktorý na Slovensku definuje znásilnenie od roku 2005. Súčasná definícia hovorí o násilí alebo hrozbe bezprostredného násilia, ktorým páchateľ „donúti ženu k súloži alebo (…) na taký čin zneužije jej bezbrannosť“. Opozícia sa do zákona snaží dostať aspoň zmienku o „týraní blízkej alebo zverenej osoby“.
Definícia znásilnenia v smernici eurokomisie je založená na Istanbulskom dohovore, ktorý ratifikovalo Francúzsko, Nemecko a Holandsko, no jeho ratifikácia chýba v Čechách, na Slovensku aj v Maďarsku či Bulharsku.