Macedónci a Albánci si musia na otvorenie prístupových rokovaní počkať ďalší rok

Ministri zahraničných vecí Albánska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. [EPA/MALTON DIBRA]

Hoci summit, ktorý dnes (28. júna) začína v Bruseli, mal byť vyvrcholením nielen úsilia kandidátskych krajín, ale aj balkánskej agendy bulharského predsedníctva v Rade Európskej únie, členským krajinám sa o pokroku v rozširovaní dohodnúť nepodarilo.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie dospeli v utorok (26. júna) len ku kompromisu. Aj napriek tomu, že sa očakávalo spustenie rokovaní symbolicky, na konci bulharského predsedníctva, členské štáty sa rozhodli inak.

Kvôli odmietnutiu holandského parlamentu a nejednoznačnosti rozhodnutia na rakúskej strane by sa oficiálne rokovania o vstupe Albánska a Macedónska mali začať až v júni 2019. Otázniky vyvolal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý chcel podľa diplomatov rozhodnutie posunúť až na obdobie po voľbách do Európskeho parlamentu

Členské štáty teraz očakávajú, že v priebehu roka obe krajiny pokročia v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj v zlepšení podmienok nastavenia právneho štátu. Práve tieto elementy boli dôvodom formálneho odmietnutia z holanskej strany.

Komisia odporúča začať prístupové rokovania s Albánskom a Macedónskom

O tom, či obe krajiny získajú status kandidátov, rozhodnú ale až členské štáty Únie.

Holandský parlament ešte 21. júna zablokoval možnosť otvorenia negociačného procesu s Albánskom. Jasnou väčšinou odkázal svojej vláde, aby so začiatkom procesu nesúhlasila.

Otázna je aj diskusia okolo zmeny názvu Bývalej juhoslovanskej republiky. Podľa niektorých historická dohoda, ktorá by premiérom Macedónska a Grécka mala dokonca priniesť Nobelovu cenu za mier, mala zaistiť zmenu pomenovania juhoslovanskej republiky na Severné Macedónsko. Proces transformácie ešte chvíľu potrvá, no prvú ranu jej už stihol zasadiť macedónsky prezident. Rozhodnutie parlamentu odmietol podpísať, macedónsky zákonodarný zbor sa teraz prezidentovo veto pokúsi prelomiť.

Ďalším polenom pod nohami kandidátskych krajín mal byť postoj Rakúska. Podľa medializovaných informácií chcelo Rakúsko prinútiť ostatné členské štáty, aby jednohlasne schválili ukončenie rokovaní o vstupe s Tureckom. Až splnením tejto požiadavky mala Viedeň dať zelenú otvoreniu prístupových rokovaní s dvojicou balkánskych krajín.

O všetkých rozhodnutiach, týkajúcich sa vstupu nových krajín do Európskej únie sa v bloku rozhoduje na jednohlasnom princípe. Každý z členských štátov sa tak môže stať elementom, ktorý proces blokuje.

Ani za cenu migračných centier

Albánsko v ten istý deň oznámilo, že zamieta návrh vybudovania záchytných centier pre migrantov, ktorí smerujú do krajín Európskej únie na svojom území. Albánsko nikdy neprijme takéto utečenecké tábory, aj keby tomuto balkánskemu štátu recipročne navrhli členstvo v Európskej únii, povedal v stredu (27. júna) pre nemecký denník Bild albánsky premiér Edi Rama.

Predseda vlády zdôraznil, že Albánsko je vždy ochotné pomôcť riešiť celoeurópske problémy, ale nemôže to robiť samotné.

Centrá pre žiadateľov o azyl v balkánskych krajinách navrhli rakúsky kancelár Sebastian Kurz a predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Slovensko je najmenej atraktívnou krajinou pre ľudí hľadajúcich ochranu

Počet ľudí, ktorí vlani žiadali o medzinárodnú ochranu v Európe, klesol. Stále je však oveľa vyšší než pred rokom 2015, keď vrcholila migračná kríza.

Slovensko chce pre Balkán jasnú perspektívu

Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho by mali mať balkánske krajiny jasnú cieľ a termín členstva v Únii. „Ak im donekonečna budeme len hovoriť, že majú perspektívu, musia však plniť jednotlivé reformy, otvárame s nimi jednotlivé kapitoly, ale potom im nenaznačujeme, že ak to splnia, reálne sa členmi stanú, nie je to správny prístup,“ uviedol.

Podľa slovenského premiéra nie je správne, že Európska únia vysiela zlý signál, ktorým sa odvoláva na vlastnú nestabilitu a vnútorné problémy. V pléne Rady Európy počas svojej včerajšej (27. júna) cesty v Štrasburgu uviedol, že bol sklamaný z toho, že sa konkrétny dátum vstupu Čiernej Hory a Srbska nedostal do posledného vyhlásenia členských štátov.

„Stabilný, bezpečný a prosperujúci západný Balkán je spoločnou víziou nielen Európskej únie, ale aj Rady Európy, ktorá k naplneniu tejto vízie významne prispieva,“ povedal premiér v Štrasburgu. „Slovensko bude naďalej podporovať reformné úsilie regiónu západného Balkánu a zasadzovať sa za posilňovanie kredibility prístupového procesu,“ dodal.

EPP: Top hlasovania slovenských europoslanov

Ktoré hlasovania považujú slovenskí europoslanci za najvážnejšie? V tretej a poslednej časti prehľadu odpovedali poslanci z najpočetnejšej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) – I. Štefanec, A. Záborská, M. Mikolášik, E. Kukan, J. Nagy a P. Csáky.

Slovenský europoslanec Eduard Kukan, ktorý predsedá parlamentnému výboru pre stabilizáciu a pridruženie medzi Európskou úniou a Srbskom a procesu Jean Monnet Dialogue so Sobraním, pogratuloval obom krajinám. Podľa neho sa obom krajinám podarí v procese reforiem pokročiť a „ich oddanosti tomuto procesu“ dôveruje.

„Teším sa na spoluprácu s našimi partnermi v najbližších mesiacoch a som pripravený pokračovať s nimi na ceste k prístupovým rokovaniam,“ dodal Kukan.