Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament počas voľby. [EPA-EFE/Georgi Licovski]

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a posunul desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

Po týždni diskusie v 120-člennom parlamente hlasovalo napokon v piatok (19. októbra) 80 poslancov v prospech premenovania balkánskej krajiny na Severné Macedónsko. Na prijatie ústavných zmien bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

Ak Bývalá juhoslovanská republika proces zmeny názvu zavŕši, odblokuje to jeden z najzávažnejších dôvodov, ktorý krajine bráni vstúpiť do Európskej únie a NATO. V oboch prípadoch postup obmedzuje najmä Grécko, ktoré tvrdí, že názov „Macedónsko“ naznačuje územné nároky na provinciu v severnom Grécku s rovnakým názvom..

Obe krajiny dosiahli v júni dohodu o zmene názvu. No predtým, ako sa zmena formalizuje, čaká Atény aj Skopje ešte niekoľko prekážok.

Gréci a Macedónci sa dohodli: Bývalá juhoslovanská republika sa stane Severným Macedónskom

Dohoda otvára bývalej juhoslovanskej republike cestu do Európskej únie, ale aj NATO. Pozvánky na začiatky rokovaní sa očakávajú už v priebehu nasledujúceho mesiaca.

Proces pokračuje

Po tom, ako sa obe krajiny prostredníctvom svojich premiérov v lete dohodli, začala s ratifikáciou balkánska krajina. Hoci parlament najprv návrh schválil, prezident ho odmietol podpísať. Zákon o zmene názvu dokonca označil za „trestný čin“.

Referendum, ktoré malo mať len poradnú váhu, sa konalo 30. septembra. Nakoľko sa ho napokon zúčastnilo len o čosi viac ako 30 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Vyše 91 percent voličov však dohodu s Gréckom podporilo.

Parlament sa teda po druhý krát pokúšal prelomiť prezidentovo veto, čo sa mu napokon aj podarilo. Nejde však o posledné hlasovanie. Nasledovať má podľa miestnej ústavy ešte zdĺhavý ratifikačný proces, ktorý by sa mal zavŕšiť koncom januára budúceho roka.

Referendum v Macedónsku o zmene názvu krajiny je neplatné

V plebiscite, ktoré malo pri zmene ústavy iba poradný charakter, hlasovalo menej ako 50 percent Macedóncov. Vyše 90 percent však dohodu s Gréckom podporilo.

„Je to historický deň pre krajinu,“ uviedol po hlasovaní v parlamente premiér Zoran Zaev.

Krajina bude podľa neho „súčasťou európskej rodiny“ a „naše sny a vízia lepšieho života v krajine bude naplnená“.

Atény rozhodnú až po Skopje

Grécky parlament ratifikuje dohodu až po tom, ako sa zavŕši proces schvaľovania v Severnom Macedónsku.

Grécky minister obrany Panos Kammenos, ktorý stojí na čele malej, konzervatívnej, pravicovej strany Nezávislí Gréci (ANEL) a podporuje vládu premiéra Alexisa Tsiprasa, hrozí, že ak bude ratifikácia v Grécku pokračovať, opustí koalíciu. Krajinu však na budúci rok čakajú parlamentné voľby.

Podpora vládnej strany Syriza sa za ostatné tri roky v krajine prepadla. Podľa posledných prieskumov dosahuje podporu približne 23 percent obyvateľstva, pričom jej najväčší rival, stredopravá Nová demokracia (Nea Dimokratia), ju nateraz prekonala o vyše 10 percentuálnych bodov.

Rusko-grécke vzťahy sa rozpadajú, dôvodom je aj Macedónsko

Ruská vláda sa rozhodla vyhostiť dvoch gréckych diplomatov zo svojho územia. Reagovala tak na podobne „nepriateľský“ krok Grécka, uviedol Kremeľ.

Eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn označil výsledok voľby v macedónskom parlamente za „veľký deň demokracie v Skopje“.

„Blahoželám všetkým, ktorí sa rozhodli ísť po ceste EÚ,“ napísal na sociálnej sieti.