Macedónsky parlament odobril zmenu názvu krajiny

Macedónsky parlament schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko a posunul desať rokov starý spor s Gréckom opäť o krok bližšie k tomu, aby bol vyriešený.

Po týždni diskusie v 120-člennom parlamente hlasovalo napokon v piatok (19. októbra) 80 poslancov v prospech premenovania balkánskej krajiny na Severné Macedónsko. Na prijatie ústavných zmien bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

Ak Bývalá juhoslovanská republika proces zmeny názvu zavŕši, odblokuje to jeden z najzávažnejších dôvodov, ktorý krajine bráni vstúpiť do Európskej únie a NATO. V oboch prípadoch postup obmedzuje najmä Grécko, ktoré tvrdí, že názov „Macedónsko“ naznačuje územné nároky na provinciu v severnom Grécku s rovnakým názvom..

Obe krajiny dosiahli v júni dohodu o zmene názvu. No predtým, ako sa zmena formalizuje, čaká Atény aj Skopje ešte niekoľko prekážok.

Proces pokračuje

Po tom, ako sa obe krajiny prostredníctvom svojich premiérov v lete dohodli, začala s ratifikáciou balkánska krajina. Hoci parlament najprv návrh schválil, prezident ho odmietol podpísať. Zákon o zmene názvu dokonca označil za „trestný čin“.

Referendum, ktoré malo mať len poradnú váhu, sa konalo 30. septembra. Nakoľko sa ho napokon zúčastnilo len o čosi viac ako 30 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Vyše 91 percent voličov však dohodu s Gréckom podporilo.

Parlament sa teda po druhý krát pokúšal prelomiť prezidentovo veto, čo sa mu napokon aj podarilo. Nejde však o posledné hlasovanie. Nasledovať má podľa miestnej ústavy ešte zdĺhavý ratifikačný proces, ktorý by sa mal zavŕšiť koncom januára budúceho roka.

„Je to historický deň pre krajinu,“ uviedol po hlasovaní v parlamente premiér Zoran Zaev.

Krajina bude podľa neho „súčasťou európskej rodiny“ a „naše sny a vízia lepšieho života v krajine bude naplnená“.

Atény rozhodnú až po Skopje

Grécky parlament ratifikuje dohodu až po tom, ako sa zavŕši proces schvaľovania v Severnom Macedónsku.

Grécky minister obrany Panos Kammenos, ktorý stojí na čele malej, konzervatívnej, pravicovej strany Nezávislí Gréci (ANEL) a podporuje vládu premiéra Alexisa Tsiprasa, hrozí, že ak bude ratifikácia v Grécku pokračovať, opustí koalíciu. Krajinu však na budúci rok čakajú parlamentné voľby.

Podpora vládnej strany Syriza sa za ostatné tri roky v krajine prepadla. Podľa posledných prieskumov dosahuje podporu približne 23 percent obyvateľstva, pričom jej najväčší rival, stredopravá Nová demokracia (Nea Dimokratia), ju nateraz prekonala o vyše 10 percentuálnych bodov.

Eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn označil výsledok voľby v macedónskom parlamente za „veľký deň demokracie v Skopje“.

„Blahoželám všetkým, ktorí sa rozhodli ísť po ceste EÚ,“ napísal na sociálnej sieti.