Únia je v otázke rozširovania o západný Balkán nejednotná

Pravidelné neformále zasadnutie ministrov zahraničných vecí - tzv. formát Gymnich, tentokrát v Sofii. [Flickr/eu2018bg.bg]

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán. Kým väčšina nových členov Únie je za, v Paríži aj Berlíne sú opatrnejší.

Bulharský premiér Bojko Borisov, ktorého krajina v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie, varoval, že v prípade západného Balkánu platí známe: teraz alebo nikdy. Upozornil najmä na narastajúce obavy z vplyvu Moskvy v regióne.

Európska únia minulý týždeň predstavila svoju novú stratégiu pre západný Balkán, ktorej cieľom je členstvo niektorých štátov už v roku 2025. Stratégia však stále požaduje, aby krajiny vyriešili v prvom rade svoje územné spory.

Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

Prvými pristupujúcimi by mali byť Srbsko a Čierna Hora. Albánsko, F.Y.R.O.M., Bosna a Kosovo zaostávajú. Všetci však začínajú byť pomerne netrpezliví.

„Ak sa Únia nerozšíri teraz, žiadny iný čas na rozširovanie nebude,“ povedal bulharský premiér, ktorého krajina intenzívne lobuje za posun v rokovaniach s kandidátskymi krajinami aj potenciálnymi kandidátmi.

Kneisslová: Kto bude prvý? Čína alebo Únia?

Maďarský šéf diplomacie Peter Szijjarto bol cieľom rozšírenia v roku 2025 „veľmi sklamaný“. Uviedol, že prvé dve krajiny západného Balkánu by sa mali k Únii pridať už v roku 2022. Vstup do bloku by podľa neho pomohol zmierniť napätie medzi všetkými susedmi v regióne.

Podobne optimisticky nedočkavé je aj Rakúsko, ktoré ako nastávajúca predsednícka krajina v Rade plánuje bulharskú agendu na západnom Balkáne prebrať už v júli.

https://twitter.com/EU2018BG/status/964401201113571328

„Kto bude v Belehrade prvý – Čína alebo Európska únia? Musíme (tejto téme) čeliť, pretože ide o naše bezprostredné susedstvo,“ uviedla rakúska ministerka Karin Kneisslová.

Medzi otvorené štáty, ktoré rozširovanie o západný Balkán intenzívne podporujú, patrí aj Poľsko, Taliansko, ale aj Slovenská republika.

Západný Balkán

Základným cieľom EÚ v regióne západného Balkánu (Juhovýchodná Európa) je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Korčok: Ak sa nebudeme angažovať my, príde niekto iný

Podľa Ivana Korčoka, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, ktorý na zasadnutí ministrov zastupoval Slovenskú republiku, musí Únia investovať do budúcnosti západného Balkánu. „Ak sa nebudeme intenzívnejšie angažovať v tomto priestore, vyplnia ho za nás iní hráči,” uviedol Korčok.

Štátny tajomník je presvedčený, že Únia musí byť na západnom Balkáne ešte proaktívnejšia a viditeľnejšia. „Očakávame, že aj lídri krajín regiónu budú veľmi aktívne komunikovať svojím občanom čo Európska únia už dnes pre nich robí. Nemôže predsa zanikať fakt, že Únia je najväčším investorom, obchodným partnerom a poskytuje týmto krajinám stovky miliónov eur pomoci,” doplnil Korčok.

Hoci nie všetky členské štáty majú rovnaký pohľad na otázku rozširovania Únie, podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí je novoprijatá stratégia pre západný Balkán dôkazom, že „proces rozširovania je živý“.

Paríž a Berlín: Sme skeptickí

Na opačnej strane však ostáva Berlín aj Paríž. Nemci a Francúzi poukazujú najmä na vlastné ponaučenie z rozširovania a pripomínajú nedostatky systémov právneho štátu v novších členských štátoch, ako Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a Maďarsko.

„Práve som sa vrátil zo Srbska a v Kosove je situácia mimoriadne ťažká. Dnes o tom budeme úprimne hovoriť,“ povedal pred vstupom do rokovacej sály nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel.

Francúz Jean-Yves Le Drian bol rovnako opatrný: „Je zrejmé, že existujú podmienky a že tieto podmienky sú náročné,“ povedal.

Skeptický je ale aj ďalší z nových členských štátov. Slovinský minister zahraničných vecí Karl Erjavec je presvedčený, že ani cieľ pre rozšírenie v roku 2025 nie je realistický. Podľa neho budú štáty západného Balkánu potrebovať na riešenie sporov a splnenie kritérií pre vstup oveľa viac času.

Západný Balkán nemá inú možnosť ako európsku integráciu

Šestica krajín ašpiruje na európske členstvo, no výsledky v reformných úspechoch sú rozdielne.

Diplomati krajín Európskej únie tvrdia, že korupcia a stále silné zločinecké skupiny, ktoré pašujú zbrane, drogy a migrantov cez európske hranice, predstavujú len časť z dlhého zoznamu problémov, ktoré musí šestica balkanských nadšencov bezpodmienečne odstrániť aj bez toho, aby sa k bránam vstupu priblížili.

Bulharský premiér Bojko Borissov včera (15. februára) oznámil, že 1. marca bude hostiť vedúcich predstaviteľov balkánskych štátov počas rozhovorov so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom. Témou bude výstavba nových diaľnic a železníc, ktoré majú zlepšiť priame prepojenie s Úniou.