Europoslanec Bilčík: Víkendové voľby v Čiernej Hore môžu byť najpodstatnejšie od referenda o nezávislosti

Ilustračný obrázok (prezidentské voľby v Čiernej Hore v roku 2018). [EFE-EPA/Boris Pejovic]

Slovenský europoslanec, ktorý vedie delegáciu EP pre vzťahy s Čiernou Horou hovorí, že vonkajšie pokusy o zásah do volieb nesmú ovplyvniť ich slobodný priebeh. Otázka postavenia miestnej cirkvi, ktorá spadá pod srbský ortodoxný patriarchát, bola jednou z kľúčových tém predvolebnej kampane.

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) je predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou.

V rozhovore s europoslancom sa dozviete aj to:

  • či považuje voľby za pripravené napriek tomu, že neprešli reformou tak, ako to od krajiny požadovala Únia;
  • aké témy rezonovali v kampani pred víkendovými voľbami;
  • ako vníma intenzívne aktivity miestnej cirkvy, ktorá sa do kampane zapája;
  • či sa EÚ má obávať zhoršovania stavu demokracie v Čiernej Hore;
  • alebo či má kandidátska krajina v najbližších rokoch šancu vstúpiť do Únie.

 

V nedeľu (30. augusta) čakajú Čiernu Horu dôležité parlamentné voľby. Hoci opozícia bojkotovala aktivity parlamentu v rôznych fázach od roku 2016, napokon sa uskutočnia v podstate v riadnom termíne. Je to pre krajinu pozitívny vývoj?  

Posledné voľby v roku 2016 najviac poznačil pokus o coup d’état, o ktorom sa diskutovalo aj medzinárodne. Rozhodnutie o tom, či sa voľby, ktorých pravidelnosť po štyroch rokoch stanovuje aj ústava, budú konať na jeseň alebo už v auguste, padlo ešte pred letom. Súviselo najmä s pandemickou situáciou. Konečný dátum je však absolútne legitímny.

Dobrou správou je, že napríklad na rozdiel od Srbska, sa všetky relevantné politické strany rozhodli zúčastniť volieb. Napriek tomu, že opozícia dlhodobo bojkotovala prácu parlamentu, žiadny bojkot volieb neregistrujeme.

Vladimír Bilčík sa stal predsedom delegácie EP pre vzťahy s Čiernou Horou

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu) bol zvolený za predsedu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou.

Čo bude pre ich priebeh kľúčové?

Z domáceho aj medzinárodného hľadiska je základom, aby voľby prebehli mierovo a pokojne, a to s ohľadom na situáciu, ktorá sa v krajine odohrala pred štyrmi rokmi. Cieľom je, aby sa ľudia mohli dostatočne slobodne rozhodnúť. Štátne orgány navyše musia zabezpečiť aj bezpečný priebeh volieb v čase pandémie. A v neposlednom rade vyzývame na to, aby prebehli čo najférovejším spôsobom.

Z pohľadu dlhodobej ambície Čiernej Hory vstúpiť do Európskej Únie pôjde o kľúčové voľby.  Bude dôležité, aby po nich vznikla jasná a stabilná väčšinová vláda, ktorá bude garantom toho, že proces prístupových rokovaní bude pokračovať.

V súvislosti s priebehom volieb môžu byť EÚ, ale aj OBSE trochu sklamané, vzhľadom na to, že sa v krajine nepodarilo reformovať volebný systém. Z medzinárodne podporovaného výboru, ktorý to mal v krajine na starosti, napokon odskočila opozícia. Dá sa teda očakávať, že nedeľné voľby prebehnú podľa takých štandardov, ktoré bude aj EÚ považovať za dostatočné?

Táto otázka je kľúčovou najmä pre pozorovateľskú misiu OBSE/ODHIR, ktorá už v krajine fyzicky pôsobí. My v Európskom parlamente, ale aj v ďalších európskych inštitúciách sa budeme zásadným spôsobom opierať o zistenia a závery tejto misie. Z europarlamentu nemáme v Čiernej Hore žiadnu pozorovateľskú misiu, ako sme ich v ostatných mesiacoch nemali ani pri iných voľbách na západnom Balkáne. Všetky externé misie EP sú totiž od začiatku pandémie pozastavené. O to viac sa spolu s ďalšími kolegami z EP snažíme komunikovať online s partnermi v regióne, ako aj s médiami.

Slovenskí europoslanci dávali veľa pozmeňovacích návrhov, najviac riešili lesy

Prepočítané na jedného poslanca, dávala v prvom roku nového europarlamentu slovenská delegácia najviac pozmeňovácích návrhov. Štatistiku pritom kazia poslanci ĽSNS, ktorí nevykazujú takmer žiadnu aktivitu.

Ako sa z pohľadu delegácie europarlamentu vyvíjala predvolebná kampaň?

Vzhľadom na to, že prebieha pandémia, nešlo o klasickú kampaň. Do väčšej miery preto prebiehala v médiách, v online priestore a iným spôsobom, než v minulosti. Masové podujatia a stretnutia sú obmedzené. Z tohto dôvodu bude pre nás dôležitý aj monitoring mediálneho priestoru počas politickej kampane.

Ktoré témy boli v kampani z pohľadu delegácie EP kľúčové?

Túto oblasť budeme ešte bližšie hodnotiť. Kampaň totiž stále neskončila a bude ju potrebné vyhodnotiť aj v kontexte volebného dňa. Verím, že ten prebehne pokojne a politické strany sa zodpovedne postavia nielen k procesu, ale aj k výsledkom volieb.

Tieto voľby budú možno najpodstatnejšie od referenda o nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006. Môžu totiž podstatným spôsobom rozhodnúť o geopolitickej a geostrategickej budúcnosti krajiny. Ak sa po nich podarí zložiť vládu a vytvoriť politickú atmosféru, ktorá by pomohla podstatným reformám v krajine, je veľká šanca, že počas najbližších štyroch rokov sa môže Čierna Hora reálne priblížiť k cieľu európskej perspektívy, ku ktorému sa hlási od svojho vzniku.

Dôležité však bude, aby voľby prebehli bez zásahov zvonku. Čiernohorci sa musia rozhodovať sami. Ide o extrémne citlivú tému nielen v súvislosti s udalosťami v roku 2016, ale aj v súvislosti s tým, čo sa dnes deje v Európe. Všetci pozorne sledujeme udalosti v Bielorusku. Zásahy zvonku boli aj témou kampane v Čiernej Hore.

Máte pravdepodobne na mysli nielen štátnych, ale aj neštátnych aktérov. V predvolebnej kampani totiž rezonovala najmä otázka vplyvu kánonického Čiernohorského arcibiskupstva, ktoré podlieha Srbskému pravoslávnemu patriarchátu.

Postoj európskych inštitúcii je jasný: ľudia sa potrebujú rozhodnúť slobodne a vo férovom boji, založenom na súťaži politických strán. Zásahy zvonku, o ktorých hovorím, sa týkajú zahraničných politických aktérov, ale aj ďalších inštitúcii, ktoré by nemali byť súčasťou politického procesu.

Jednou z tém kampane bola práve otázka slobody vierovyznania. V moderných európskych demokraciách platí princíp deľby moci. V nej je dôležite, že na jednej strane musí štát garantovať slobodu vierovyznania a na druhej strane cirkevné inštitúcie rešpektujú politické inštitúcie štátu. To sa týka politickej súťaže, kampane aj volieb, ktoré musia byť voľbami politických strán a nie ďalších aktérov.

Čierna Hora vstupuje do NATO, napriek odporu Ruska

Čierna Hora sa tento týždeň stane 29. členom Severoatlantickej aliancie. Cenou bude zhoršenie vzťahov s Ruskom.

Vývoj demokracie v Čiernej Hore považuje za problematický aj medializované rozhodnutie organizácie Freedom House, ktoré prednedávnom po 17 rokoch vyradilo krajinu zo skupiny demokratických štátov a po novom ju označuje za krajinu v tranzícii k hybridnému režimu. Nie je teda z pohľadu EÚ a v kontexte kandidátskeho statusu krajiny dôvod na obavy?

Problém s demokraciou máme všade na západnom Balkáne. Aj v Európskom parlamente ho podrobne sledujeme. V procese demokratizácie sme však aktívne zaangažovaní, či už v Severnom Macedónsku a riešení politickej krízy v roku 2015, alebo aj v snahe o medzistranícky dialóg v srbskom parlamente, ktorého súčasťou som bol na jeseň aj ja.

Kľúčom k nášmu hodnoteniu stavu demokracie v Čiernej Hore bude jednak vyhodnotenie priebehu volieb misiou ODHIR, ale najmä správa Európskej komisie. Tú očakávame na jeseň.

Rok 2020 je veľkým volebným rokom na západnom Balkáne – voľby v Srbsku v júni, voľby v Severnom Macedónsku v júli a teraz voľby v Čiernej Hore. Správa Komisie bude preto dobrou príležitosťou povedať si, aký je stav demokracie v regióne a jednotlivých krajinách.

Máte už informácie z Komisie o tom, ktoré témy budú v súvislosti s Čiernou Horou v správe figurovať?

Mať politické závery o Čiernej Hore pred voľbami by bolo politické šarlatánstvo. Verím, že Komisia bude mať v tejto oblasti jasno koncom septembra a správu predstaví na jeseň.

Akým témam sa ale odporúčania určite nevyhnú?

Existujú deficity v demokracii, čo opakovane prízvukujeme. Čierna Hora rokuje o svojom členstve v Únii už osem rokov. Dnes je v situácii, kedy ako prvá krajina otvorila všetky kapitoly, no dôležité je, aby ich začala aj zatvárať. A to si vyžaduje podstatné reformy, ktoré povedú aj k skvalitneniu demokracie a hlavne vlády práva.

Veľkou témou je fungovanie súdnictva a vôbec celého systému spravodlivosti, ktorá je najväčšou prekážkou akéhokoľvek pokroku v súvislosti s novou metodológiou procesu rozšírenia. Pokiaľ voľby prebehnú pokojne a spravodlivo, je šanca, že sa môže Čierna Hora pohnúť aj v tejto oblasti. Musí totiž ukázať, že dokáže zabezpečiť zodpovedné fungovanie štátu, ktorý má na to, aby bol súčasťou EÚ.

V neposlednom rade bude dôležitým predpokladom stabilná a bezpečná situácia v krajine. Hoci ide o nový a malý štát, v týchto voľbách rozhodujú obyvatelia o svojej vlastnej aj európskej budúcnosti. Cesta je ale ešte veľmi dlhá. Hoci dnes máme otvorené všetky kapitoly, takmer žiadna z nich nie je uzatvorená, a preto nás skutočné rokovania o pripravenosti  na vstup ešte len čakajú.