Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Šále v národných farbách Kosova ponúkali na predaj pri príležitosti 10. výročia nezávislosti Kosova vo februári. [TASR/AP Photo/Visar Kryeziu]

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok, nastavených Bruselom, v ostatnom období stráca trpezlivosť. Únia zatiaľ nedarovala Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, tí ju obviňujú z jemnosti voči Srbom a najnovšie politické ťahy ju môžu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Zásluhou bulharského a rakúskeho predsedníctva v Rade Európskej únie sa Kosovu v roku 2018 dostávalo viac pozornosti, ako v predchádzajúcich rokoch.

Hoci sa v tomto roku obnovili rokovania o normalizácii vzťahov medzi Prištinou a Belehradom, ktoré boli posledné dva roky zablokované, významný pokrok nenastal. Kosovo si navyše v ostatných mesiacoch poškodilo vlastnú reputáciu zavedením stopercentných ciel na srbské výrobky, ako aj vytvorením kosovskej armády, ktorú neodporúčali ani NATO, ani EÚ.

Priština si napriek progresu v plnení kritérií, na ktorých sa dohodlo s Bruselom, nezaručilo liberalizáciu vízového režimu, čo frustruje miestnu domácu politickú scénu aj celé obyvateľstvo. Spolu s Bosnou a Hercegovinou ostávajú krajiny na listine potenciálnych kandidátov na vstup do Európskej únie.

Únia je v otázke rozširovania o západný Balkán nejednotná

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán.

Rok sa na kosovskej domácej scéne nezačal dobre. Pred vstupom do centrály svojej strany v Mitrovici bol zastrelený líder Srbov v Kosove. Udalosť sa odohrala v čase, kedy sa mali v Bruseli pod záštitou Európskej únie odštartovať nové srbsko-kosovské rokovania.

Mesto bolo nepokojné aj v marci, kedy kosovská polícia zatkla vysokého predstaviteľa vlády a riaditeľa srbského vládneho úradu pre Kosovo Marka Djurića. Ten bol zatknutý po tom, ako prekročil sporné územie a odcestoval do rozdeleného mesta. Mitrovicu si naďalej delia etnickí Srbi, žijúci na sever od rieky Ibar a etnickí Albánci na juhu od nej, pričom medzinárodné jednotky sú v meste prítomné dodnes.

Zatknutie a vyhostenie Djurića sa udialo krátko po tom, čo sa prezidenti Vučić a Thaçi stretli v Bruseli s cieľom obnoviť rokovania o normalizácii vzťahov, ktoré boli posledné dva roky zablokované.

Prípady zatýkania pokračovali aj na druhej strane. Kosovských predstaviteľov rozhorčil prípad zubára Ibrahima Matoshiho, nemeckého občana s kosovskými koreňmi. Toho na základe obvinenia súvisiaceho s „obžalobou v iných prípadoch proti občanom Kosova z vojnového obdobia“, zadržala v auguste srbská hliadka na hraniciach s Kosovom. Hoci Matoshiho po dvoch mesiacoch prepustili, kosovský minister zahraničných vecí obvinil Belehrad z porušovania ľudských práv.

Tieto incidenty už od začiatku roka pripomínali Európe, že pokoj medzi Prištinou a Belehradom nie je jednoznačný a aj nečakané incidenty môžu napätie výrazne prehĺbiť.

Kosovská polícia zatkla a deportovala srbského funkcionára

Kosovská polícia včera (26. marca) zatkla v meste Mitrovica vysokého srbského funkcionára, čím obnovila napätie medzi znepriatelenými krajinami, ktoré sa pokúšajú obnoviť dialóg. Európska únia vyjadrila znepokojenie.

Vzťahy s Belehradom

Uzavretie komplexnej dohody o normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom je jednou z najdôležitejších podmienok jednak srbského členstva v Únii, ale aj postupu v rokovaniach s Kosovom. Priština a Belehrad sa však v mnohých otázkach nedokážu zhodnúť a v mnohom sa spoliehajú práve na Brusel.

Obe krajiny súhlasili so štartom vzájomného dialógu, podporovaného Bruselom v roku 2013. Doterajší pokrok je však nedostatočný. Kosovo chce úplné uznanie svojej nezávislosti a kreslo v Organizácii Spojených národov. No podľa srbského prezidenta Aleksandara Vučića je Srbsko pripravené prijať riešenie, ktoré ale neuspokojí ani jednu zo strán.

Únia sa v srbsko-kosovských vzťahoch rozhodla v tomto roku sústrediť sa na menšie otázky, vrátane zahrnutia Kosova do rôznych regionálnych stretnutí a pokrok smerom k zabezpečeniu slobody pohybu medzi oboma krajinami. Bruselu sa tak podarilo získať niekoľko malých výhier predtým, ako sa mohli sústrediť na tú kľúčovú.

Podľa májového prieskumu si až 42 respondentov zo Srbska myslí, že Kosovo sa k Srbsku už nepripojí. Až 40 percent opýtaných sa ale obáva, že uznanie nezávislosti Kosova by viedlo k ďalšej roztrieštenosti Srbska. Rovnaký počet respondentov prieskumu si myslí, že prvý srbský politik, ktorý by uznal kosovskú nezávislosť, by preukázal veľkú odvahu, získal by uznanie a rešpekt, no zároveň by spáchal „politickú samovraždu“.

Množstvo Srbov vníma nezávislosť Kosova ako reálnu možnosť

Takmer polovica Srbov si myslí, že „Kosovo je už stratené“. Štát by sa mal podľa nich zamerať na dosiahnutie členstva v EÚ a ekonomické problémy, ukázal nový prieskum.

Priština však koncom tohto roka zvolila voči Srbom taktiku, nad ktorou dvíha obočie takmer celá Únia. Koncom novembra zaviedlo Kosovo stopercentné clá na srbské a bosnianske produkty, ktoré majú platiť do momentu, kedy Srbsko právoplatne uzná Kosovo. Miestna vláda tak reagovala na odmietnutie žiadosti Kosova o vstup do medzinárodnej policajnej organizácie Interpol, za ktorým stáli práve Bosniaci a Srbi.

Európska komisia vyzvala Prištinu, aby clá zrušila, nakoľko odporujú Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Brusel tvrdí, že zavedenie cla poškodí aj hospodárske záujmy Kosova. Kým Srbsko je najvýznamnejším dovozcom tovaru pre Kosovo, pre Srbov tvorí vývoz do krajiny približne 500 miliónový zisk v porovnaní so sumou 13 miliárd za objem vlastných vyvezených tovarov do sveta.

„Toto rozhodnutie by malo byť zrušené čo najskôr,“ píše sa v liste, ktorý Prištine zaslala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn, eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová.

Najmä kosovskí analytici vidia dvojitý meter vo vzťahoch s Kosovom na jednej strane a so Srbskom na strane druhej. Podľa nich napríklad Únia nikdy od Srbska nežiadala „okamžité zrušenie“ niektorej z jeho agresívnych politík voči mladému susedovi a jeho suverenite.

Bosna a Srbi nenechali Kosovo vstúpiť do Interpolu, Priština zaviedla clá

Kosovo uvalilo 100-percentné dovozné clo na všetky produkty zo Srbska a z Bosny a Hercegoviny. Urobilo tak, deň potom, ako Valné zhromaždenie Interpolu odmietlo žiadosť Kosova o vstup do tejto medzinárodnej policajnej organizácie.

Kontroverznou sa stala ale aj transformácia bezpečnostných jednotiek. Parlament Kosova koncom roka napriek opakovaným výzvam EÚ aj NATO k zdržanlivosti, prijal zákon o transformácii kosovských bezpečnostných síl na sily vojenské.

Predstava, že malá a nedostatočne financovaná kosovská „armáda“ by mohla mať skutočné využitie ako výstraha, či dokonca v boji, je skôr želaním niektorých jej predstaviteľov ako možným scenárom vývoja. Jediným nebezpečenstvom by mohli byť srbské jednotky, ktoré by však riskovali priveľa, nakoľko sa v Kosove stále nachádzajú jednotky Severatlantickej aliancie.

Únia aj Aliancia ale poukazovali na fakt, že rozhodnutie vytvoriť armádu môže byť prijaté jedine v súlade s právnym rámcom Kosova a v inkluzívnom a transparentnom procese.

„So znepokojením“ túto informáciu prijalo napríklad aj Slovensko, ktoré vyzvalo kosovskú stranu „k zdržanlivosti“, pričom od Prištiny očakáva, že „bude plniť dohody prijaté v Bruseli“.

Vzťahy s Bruselom

Diskusia medzi Prištinou a Bruselom v tomto roku nabrala na obrátkach. Európska únia najprv v marci predstavila svoju novú stratégiu pre západný Balkán, ktorej cieľom je členstvo Srbska a Čiernej Hory už v roku 2025. Stratégia však stále požaduje, aby krajiny vyriešili v prvom rade svoje územné spory. V novej stratégii, určenej pre šesticu krajín západného Balkánu, Komisia potvrdila, že európsku budúcnosť regiónu považuje za geostrategickú investíciu.

Každoročná správa o pokroku v Kosove z dielne eurokomisie uzrela svetlo sveta v apríli. Priština podľa Bruselu zaostáva v niekoľkých oblastiach. Najzjavnejšie nedostatky sú v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva, boji proti korupcii a organizovanému zločinu, či rešpektovaniu základných ľudských práv. Navyše, akékoľvek otázky hraníc krajiny musia byť bezpodmienečne vyriešené ešte predtým, ako sa Kosovo stane členom Únie. Dátum prístupu však nemá ešte zďaleka jasný.

Májový samit v Sofii, ktorý sa špecificky venoval otázkam Západného Balkánu, potvrdil záujem Únie riešiť vzťahy v tomto regióne a stal sa veľkým míľnikom aj pre Prištinu. Šestica krajín podpísala okrem iného spoločné vyhlásenie v oblasti digitálnej agendy, ktorá má zaručiť zníženie roamingových poplatkov, či podporiť európske investície v tomto sektore. Štáty sa tiež dohodli na lepšom prepojení infraštruktúry a v záverečnej deklarácii zo samitu sa zaviazali zlepšiť spoluprácu v šiestich oblastiach takzvanej Agendy priorít zo Sofie.

Západný Balkán nemá inú možnosť ako európsku integráciu

Šestica krajín ašpiruje na európske členstvo, no výsledky v reformných úspechoch sú rozdielne.

Postup nastal aj v oblsti súdnictva, ktoré Brusel dozoroval. Od 1. júla prešla väčšina prípadov do rúk kosovských prokurátorov a európska misia v oblasti právneho štátu EULEX, ktorá v krajine pôsobí od roku 2008, má od leta v kosovskej justícii už len poradnú úlohu. Kosovská justícia prebala približne 900 prípadov, ktoré súvisia najmä s vojnovými zločinmi.

Najväčšia civilná misia Únie EULEX bola v tomto roku predĺžená do júna 2020 a od leta monitoruje už len vybrané prípady kosovskej kriminálnej a občianskej justície. Rovnako by mala slúžiť ako podporný orgán pre novovzniknutú Špeciálnu súdnu komoru pre Kosovo, ktorá vznikla pri súde v Hágu. Kosovský súdny systém sa však v súčasnosti borí s nedostatkom prokurátorov a celá justícia je kvôli stovkám prípadov zahltená.

Čo čakať od rastúceho čínskeho vplyvu na Balkáne?

Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa, píše MATEJ ŠIMALČÍK. 

Dialóg o vízach medzi Prištinou a Bruselom odštartoval ešte v roku 2012. Po splnení základných kritérií ostali Kosovčanom v máji 2016 na pleciach ešte dva posledné body.

V júli tohto roka Európska komisia potvrdila, že Kosovo splnilo všetkých 95 kritérií na to, aby sa mohol liberalizovať vízový režim. V ostatných mesiacoch išlo v prvom rade o ratifikáciu vymedzenia hraníc s Čiernou Horou a posilnenie aktivít v oblasti boja s organizovaným zločinom a proti korupcii.

Európsky parlament preto v septembri umožnil odštartovanie poslednej fázy rozhovorov. Oficiálny návrh Komisie zo 4. mája 2016, týkajúci sa zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Kosova, musí ale ešte prijať Rada. Proces sa však spomalil.

Začiatkom decembra zaslala dvadsiatka europoslancov, medzi nimi aj slovenský europoslanec Eduard Kukan, prezidentovi Európskej rady a rakúskemu predsedníctvu list, v ktorom žiadajú dotiahnuť proces liberalizácie do konca. Podľa europoslancov prinesie zrušenie vízového režimu „stabilitu a priblíži Kosovo bližšie k Európskej únii“.

Kosovčania cítia, že Brusel nedodržal slovo a rozsiahle procesy ich frustrujú. Príkladom nedostatočného európskeho odhodlania voči Kosovu pripomenula aj paradoxná kultúrna epizóda. Kosovský spisovateľ Jeton Neziraj získal v máji ocenenie „Európan roka“ za podporu európskych myšlienok a hodnôt v Kosove. V rovnakom čase mu však úrady odmietli vydať schengenské víza.

Kosovo nateraz ostáva jedinou krajinou v regióne, ktorá nemá liberalizovaný vízový systém so štátmi Európskej únie.

Ak legislatívny návrh prejde Radou, budú môcť občania Kosova s biometrickým pasom, vycestovať na maximálne 90 dní do ktoréhokoľvek z členských štátov EÚ, s výnimkou Írska a Spojeného kráľovstva, a do štyroch krajín pridružených k schengenskému priestoru (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) bez víz. Kedy k tomu však dôjde zatiaľ vzhľadom na nejasnú situáciu v domácej politike nie je jasné.

Západný Balkán

Základným cieľom EÚ v regióne západného Balkánu (Juhovýchodná Európa) je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Prištinu, ale aj Brusel však trápi aj existenčná otázka krajiny a fakt, že hoci Únie nabáda na progres, päť z 28 členských štátov existenciu samostatného Kosova stále neuznávajú.

Počas desiatich rokov jeho existencie, ktoré si obyvatelia pripomenuli vo februári 2018, uznalo nezávislosť Kosova 115 krajín na celom svete. Srbsko a desiatky ďalších štátov vrátane Ruska či Slovenska tak neurobili.

V Európskej únii má stále nejasný názor aj Španielsko, Grécko, Cyprus a Rumunsko. Európsky parlament vydal len päť mesiacov po kosovskom vyhlásení v roku 2008 samostatnosti rezolúciu, v ktorej nabáda všetky členské štáty EÚ aby kosovskú samostatnosť uznali. Pätica krajín Únie, ktoré tak dodnes neurobili, sa sama obáva separatizmu na svojom území, a preto nesúhlasí so spôsobom, akým sa Kosovo v roku 2008 od Srbska oddelilo.

Kosovo čakajú aj v budúcom roku výzvy, no analytici odporúčajú sústrediť sa najmä na stabilizáciu. Ekonomika stále neláka dostatok investorov, vzdelávací systém je pre mladé obyvateľstvo neatraktívny, nezamestnanosť presahuje 24 percent a mnoho obyvateľov svoju budúcnosť v krajine nevidí. Krajina si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ostať na Západnom Balkáne osamotená.